Hrča v hrdle alebo ako som prekonala trému z prejavu pred skupinou

Rodičia spomínajú, že som bola veľmi výrečné dieťa a už od jeden a pol roka som čisto a zrozumiteľne rozprávala. Smelo som sa zapojila do akéhokoľvek rozhovoru hoc aj dospelých ľudí. Čím som však bola staršia, tým väčšiu trému som pociťovala, keď som mala prehovoriť v spoločnosti. Strach vyjadriť svoj názor sa zväčšoval. Často som preto uprednostnila mlčanie. Niekedy ma reči druhých priam unavovali a už ma začalo hnevať, že si v týchto situáciách neviem poradiť a v duchu som sa pýtala, prečo je to tak?

Kam sa podelo to malé bezprostredné, smelé a výrečné dievčatko? Asi niekomu poriadne liezlo na nervy. Komu? Možno svojim rodičom, ktorí potrebovali po práci oddych. Možno učiteľom, ktorí nemali priestor na to, aby vypočuli 25 detí naraz. Alebo hovorilo niečo, čo nezapadalo do školských osnov, niečo čo nezapadalo do predstáv rodičov… A tak bolo čím ďalej, tým viac, upozorňované, vyhrešené, umlčané … až uverilo, že tára hlúposti, vymýšľa si a bezpečnejšie je zostať ticho.

Lenže… nevypovedané slová tlačili v hrdle a tlačili tak silno, že z nich vznikla poriadna hrča. Taká tvrdá, že som sa rozhodla ju rozpustiť. A život mi znovu ponúkol príležitosť. Použila som náuku z Univerzity vedomého života o „emočnom lieviku“.

Začala som sa pýtať. Čo prežívam? Ako sa cítim? Búši mi srdce, cítim nervozitu, hrču v hrdle a tlak na hrudi. Čo si myslím o sebe? Táram hlúposti, neviem sa vyjadriť, som neschopná. Čo si myslím o ľuďoch okolo mňa? Okrádam ich o čas mojimi rečami, otravujem ich, som im na smiech. Takto som si to zapísala:

  1. Silové vlastnosti: som stredobodom pozornosti a mám prehovoriť pred skupinou ľudí.
  2. Posudok o sebe: táram hlúposti, som neschopná, neviem sa vyjadriť.
  3. Rozrušenie: tlak na hrudi, hrča v hrdle, búšenie srdca.
  4. Posudok o okolí: ľudia nemajú čas ma počúvať, vysmejú ma.
  5. Prepad: nikoho nezaujíma, čo hovorím a tak som radšej ticho.

Vznikla mi takáto analýza.

Keď som stredobodom pozornosti a mám prehovoriť pred skupinou ľudí, cítim tlak na hrudi, hrču v hrdle a búšenie srdca. Myslím si o sebe, že táram hlúposti, že som neschopná, že sa neviem vyjadriť. Ostatní nemajú čas ma počúvať a čokoľvek by som povedala, vysmejú ma. Nikoho nezaujíma, čo hovorím a tak bude lepšie, keď zostanem ticho.

Technikou „spätného surfingu“ som objavila situáciu z detstva, ktorá mohla byť príčinou mojej hrče v hrdle. Pýtala som sa nasledovne.

Kedy som sa takto cítila naposledy? Na skúškach na vysokej škole, na pracovných poradách, keď som chcela vyjadriť nesúhlas alebo vlastný názor. Čo mi to pripomína? Situáciu z detstva. Som doma a rodičia na mňa kričia: Zavri si hubu, ty… Prestaň tárať hovadiny. Nevládala som vtedy prehovoriť, nieto ešte obhájiť svoj názor.

Tým, že som to vyjadrila, začala som príbeh z detstva liečiť – za pomoci sprievodcu terapiou Leriho (lektora v Univerzite vedomého života). Po dlhej dobe som sa cítila vypočutá a dokonca som bola ocenená za zrozumiteľné a pekné vyjadrovanie.

A to som ešte netušila, akú zmenu to spôsobí v mojom živote. Rozprávam v spoločnosti čoraz s väčšou ľahkosťou, viem obhájiť svoj názor, otvorila som sa vo vyjadrovaní svojich pocitov, viem požiadať o pomoc a prináša mi to veľkú úľavu dokonca aj na fyzickej úrovni (odblokovala sa mi pravá ruka v ramennom kĺbe, kde som pociťovala akoby zaseknutý nerv a výrazne ma to obmedzovalo v pohybe – ako jednoducho som to podporila môžem napísať v inom príbehu).

Prekvapenie ma čakalo aj cestou zo Žiliny, kde sa konajú vyučovacie dni Univerzity vedomého života. Zastavila som sa u rodičov a otec ma nielen počúval, ale sa aj o mňa zaujímal. Pýtal sa, kde som bola a čo to študujem?

Ďakujem, že som si vďaka náukám z Univerzity vedomého života zmenila presvedčenie o sebe a začínam veriť tomu, že dokážem múdro a zrozumiteľne prispieť do akejkoľvek komunikácie a cítim sa pri tom príjemne.

Zároveň chcem povzbudiť všetkých spolužiakov a študentov  Univerzity vedomého života k domácim úlohám. Na tieto úlohy nepotrebujem čas, stačí, keď ich len žijem. A potom prichádzajú zázraky.

Prajem vám veľa šťastia na ceste sebaspoznávania.

Ivanka

Print Friendly, PDF & Email
By | 2018-06-11T20:48:23+00:00 jún 11th, 2018|Categories: Články, Nezaradené|Tags: , |0 Comments

About the Author: