V tejto kapitolke sa vrátime ešte k obrázku z pojednania o polaritách duševnej osobnosti človeka.

duševné vzťahy

Viac sa zameriame na postoj správny a unavený. Z predchádzajúcich tém už vieme, čo znamená správne a unavené. Aby sme naše postoje vedeli rozlíšiť v dennom živote, pokúsime sa ponúknuť do pozornosti slová, ktoré tvoria základy správnej a unavenej sústavy.

Základným predpokladom pre správny postoj je ZODPOVEDNOSŤ. Toto slovo si unavený postoj ukradol a používa ho v zmysle vina. Správny význam slova zodpovednosť je však schopnosť odpovedať na otázky. Správny postoj teda rozpoznáme podľa toho, že konáme zodpovedne. Ako koná zodpovedný človek? Vyhľadáva odpovede, teda riešenia situácie. Pri každom sváre, či omyle sa sústredíme na to, čo treba zmeniť, čomu zamedziť, čo rozvinúť, aby sme sa dostali do rovnováhy. V správnom postoji konáme rozvážne. Znamená to, že rozdeľujeme váhu tak, aby sa zachovala rovnováha. Využívame protiklady na vyrovnanie síl. Hľadáme východiská a riešenia problémov.

Základným predpokladom pre unavený postoj je VINA. Toto slovo je charakteristické pre únavu, no často sa mylne zamieňa so slovom zodpovednosť. Správny význam slova vina je však práve opak zodpovednosti, teda neschopnosť ponúknuť riešenie. Keď konáme na základe viny, rozpoznávame to ľahko. Stále obviňujeme seba alebo naše okolie z toho, čo sa deje. Ako koná taký žalobník?

Žije stále v očakávaniach a snahou o plnenie očakávaní. Keď očakávania nie sú splnené, hľadá vinníka. Potrebuje vinníka a je úplne jedno, či je to on sám alebo niekto v jeho prostredí. Žalobcu rozpoznávame podľa najvypuklejšieho prejavu. Požaduje trest. Tak, ako po otázke prichádza odpoveď v správnom postoji, v unavenom po obvinení prichádza trest. Pri každom nedorozumení, zaváhaní, či vychýlení v unavenom postoji sa sústreďuje všetka pozornosť na obvinenie a následne trestanie vinníka, pričom riešenie problému už nie je dôležité. Preto sa v unavenom postoji visí dolu hlavou a kmitá sa zo strany na stranu, z napätia do uvoľnenia, len v živelnom slede udalostí. Nemá to konca kraja a bytosti uviaznuté v unavenom postoji sa zmietajú v krútňavách viny a trestu.

Zapamätajme si prosím, že akýkoľvek pocit viny alebo snaha o obvinenie je príznakom únavy, teda choroby. Pokiaľ sa na svoju situáciu chceme pozrieť zo správneho postoja, je nutné prijať za ňu zodpovednosť. Hľadať teda odpovede na otázky, ktoré táto situácia prináša. Je úplne jedno, kto ju spôsobil. Musíme nájsť odpovede, prečo sme sa do tejto situácie dostali my alebo naši blízki a čo máme na svojom živote zmeniť, aby sa nám táto situácia už neopakovala. Pôvodca tej situácie sa ocitá tiež pred rozhodnutím. Buď sa k zodpovednosti nepriznáva, pretože sa bojí trestu alebo prijíma zodpovednosť a sám prispieva k nachádzaniu riešení, ako situáciu napraviť. Ten prvý prípad je typický pre unavenú dušu, ktorá si zamenila zodpovednosť za vinu. Preto sa niet čo čudovať, že sa jej vyhýba. Po takto vnímanej zodpovednosti očakáva právom trest a toho sa bojí. Ten druhý prípad je odpoveďou rozvážneho človeka, ktorý plne rozumie podstate zodpovednosti a podieľa sa na náprave vlastného omylu.

Na záver trochu podpichnem. Skúsme sa poobzerať po našom okolí ako aj pozorovať naše vlastné pôsobenie, ako často hľadáme vinníka a máme chuť trestať? Ako často spolupracujeme s pôvodcami udalostí na hľadaní skutočných odpovedí vedúcich k náprave? Tak ľahko rozpoznáme, v akej sústave žitia sa nachádzame…či v tej unavenej, teda smrteľne chorej alebo v správnej, životaschopnej.