Každým krokom sa jemne nachyľuje na jednu alebo druhú stranu a preto strieda svoje prejavy. Raz rozpoznáva a podporuje, čo je pre ňu osožné a inokedy prijíma a rozvíja inšpiráciu od okolia. Sú to jemné náklony, aby sa dokázala vždy vrátiť do opačného pólu. Toto vyrovnané konanie je síce hrdinská predstava, no nezabúdajme, že táto duša nemá absolútne žiadne vzťahy. Preto je to pre nás málo príťažlivé. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sme v stave závislosti, takáto samostatná chôdza sa vyskytuje veľmi zriedkavo.

Stav vyrovnanej chôdze bez opory, či väzby na niekoho voláme v žiarasláví SAMO-STATNOSŤ (Sám stojím. Som statný – silný na samotné státie.) Tento stav je dosiahnuteľný či už samostatným tréningom alebo v spolupráci s partnerom, ktorým býva hlavne rodič, či iný opatrovník v našom najútlejšom detstve. Každý správny rodič totiž drží svoje dieťa len do tej doby, kým dokáže samo stáť na vlastných nohách. Viem, dnes je to celé inak a preto si často hovieme v detských izbách aj po tridsiatke alebo sa vešiame na partnerov ako na náhrady svojich rodičov.

Ak aj poznáme hranice svojej samostatnosti, ktorú sme sa naučili v detstve od rodiny, či neskôr od svojich partnerov,  zisťujeme, že je to síce stav povznášajúci, no menej produktívny a obmedzený len na hranicu síl a možností jednej duše. Rýchlo si uvedomíme, že sme sa zrodili s rozdielnymi pohlaviami a okrem príjemných hier s nimi prijímame fakt, že je to dôkaz našej spoločnej lekcie naučiť sa zdieľať svoju tvorbu v spolupráci.

Rozdielnosť v pohlaví predurčuje od narodenia dušu k nakloneniu do jednej alebo druhej strany. Upozorňujem, že ako žena, tak aj muž sa môžu nakloniť do oboch strán. Ani jedna z nich nie je vymedzená nejakému vlastníckemu právu. Preto sa rodia ženy priekopníčky, muži zázemia ako aj ženy zázemia a muži priekopníci.

Ak sa teda jedna duša chce riadne rozbehnúť a viac sa zahĺbiť do svojej napríklad priekopníckej práce, potrebuje mať pri sebe partnera v zázemnej polarite, ktorý ju drží, aby neprepadla do tyrana. Opláca mu to jej vlastnou protiváhou, aby sa zasa on neprepadol do obete. Robia to v podstate stále rovnako. Priekopník rozpoznáva kvality svojho zázemia a podporuje všetko, čo mu je osožné. Naopak zázemie prijíma inšpiráciu od priekopníka a rozvíja to do dokonalosti. Graf síce ukazuje dvojicu, ale koľko je na jednej alebo druhej strane duší, záleží len na sile – teda váhe tej ktorej strany.

Teraz si predstavme dušu, ktorá je na svete sama a visí dolu hlavou.

Hompáľa sa zmietaná živlami sveta z jednej krajnosti do druhej. Keď je príliš vpravo, túži ísť doľava. Keď sa ocitá vľavo, už sa zasa škriabe doprava. V každej z krajných pozícií zažíva chvíľu zastavenia, čo sa prejavuje stagnáciou, pasivitou, vyčerpaním. Duša sa však rodí ako vieme s naklonením, a preto sa snaží udržať si napríklad priekopnícku stranu. Robí to jednoducho. Vyhľadáva čokoľvek alebo kohokoľvek opačne polarizovaného, aby sa od toho odrážala stále do svojej polovice. Je to síce bolestivé, ale takáto duša nemá iné riešenie a vydrží v takomto hlavičkovaní niekedy zázračne dlho. Preto sa väčšinou takéto duše rodia hrozne tvrdohlavé.

Obeť, ktorá trvá na svojom postavení urobí všetko preto, aby našla akéhokoľvek tyrana alebo čokoľvek, čo ju bude tyranizovať. Zasa tyran má vycibrený nos na obete a snorí, kým na nejakú nenaďabí a samozrejme, nechce ju len tak ľahko pustiť, aj keď mu šialene lezie na nervy jej totálna neschopnosť. Preto tyran trpezlivo obviňuje a poučuje svoju obeť, ktorá dokola nechápe jeho poučky a bezradne sa čuduje nad tým, prečo je ten tyran na ňu stále nasraný, keď ona vlastne nemôže za to, čo robí, lebo sa takou narodila.

Rovnako platí ako aj pri vzpriamenej polohe, že na tom, koľko je na ktorej strane osôb, či situácií, záleží od sily – teda váhy tej ktorej strany.

Všimnime si, že tyran nemôže nadobudnúť vzťah s opatrovníkom, lebo je presne na jeho opačnej strane. Je vlastne jeho protinožec a preto nemôže prísť k spojeniu, teda vzťahu. To isté platí pre ochrancu a obeť. V praxi to znamená, že pokiaľ tyran nakopne obeť takou silou, že ju to vyhodí až do polarity opatrovníka, stráca s ním vzťah a môže sa pokojne napojiť na ochrancu, ktorý jej pomôže vyrovnať sa na lane života a s tyranom sa navždy rozlúčiť. Samozrejme, že sila obete, ktorá vzdoruje tyranovi s takou zanovitosťou, až ho to vyhodí do ochrancu tiež spôsobí, že vzťah sa končí, duše sa navzájom odcudzujú a tyran – teraz už ochranca – sa napája na opatrovníka, ktorý ho podrží v rovnováhe. Aké je to šťastie, keď do seba tyran s obeťou vrazia takou silou, že sa vyhodia obaja do vzpriamenej polohy a chytia sa v nových polaritách. Poviem Vám, že sú také prípady, ale boli také boľavé, že duše už nevládali spolu zotrvať alebo v horšom prípade to neprežili.

Lepšie preto ako zrážky je využívať vedomé konanie. Preto, ak si všimnem, že som obklopený obeťami, je jasné, že som tyran. Využiť môžem potom vedomé preklopenie svojho správania a začať sa správať ako ochranca. Vyhľadávam už aj na obetiach tie najlepšie vlastnosti, pochválim obeť a pokúsim sa ju podporiť v jej hodnote. Cielene sa takto správam ku všetkému svojmu okoliu a samozrejme aj sám k sebe. Čo nám to prinesie? Obrazne tak začneme vlastne naťahovať ruku hore k ochrancom a verte mi, že vždy je tam niekto, kto si nás všimne a pomôže nám hore. S našou dovtedajšou partnerkou obeťou sa však navždy lúčime a spoliehame sa len na to, že ju opäť stretneme, ak sa tiež ona vyhupne hore do opatrovníka. Musíme ju ale prepustiť a dovoliť je ostať tam kde je a navždy ju tým stratiť.

Pokiaľ sme stále tyranizovaný poučovaním a obviňovaním, je jasné, že sme obete a aj keď si myslíme, že svet je samá krivda, my sme si ho taký sami stvorili. Môžeme začať vedome prijímať kritiky a snažiť sa im porozumieť a vyhľadávať v poučkách niečo, čo by sme vedeli uplatniť vo svojom živote. Prd záleží na tom, že takéto poslúchanie je ponižujúce, pretože nič ponižujúcejšieho už zažiť nemôžeme, keď žijeme ako obeť. Poslúchame však len také rady, ktoré nám pomáhajú žiť samostatnejšie. Chce to disciplínu, ktorú obeť hľadá asi najťažšie. Námaha je však odmenená pomocnou rukou opatrovníka, ktorý sa vždy nájde, to už zaručuje rovnováha vesmíru.

Protinožci majú tiež dôležitý význam. Pre obeť môže byť ochranca fascinujúci a veľmi príťažlivý. Zabudnite však na to, že by si s ňou niečo začal. Je však veľmi vhodný na to, aby obeť inšpiroval svojou silou k tomu, aby uverila, že môže svoj život zmeniť. To platí aj v prípade tyrana voči opatrovníkovi. Pokiaľ sa pokúsi však mať s ním vzťah, bude nemilosrdne roztrhnutý a môže aj zabolieť, no určite má potenciál k nabudeniu tyrana k zmene svojej polarity.

Ochranca tyrana vedome vníma ako strážcu hraníc vlastných síl. Je pre neho veľmi dobrý kandidát na konflikty. Práve tyran dokáže ochrancovi nastaviť zrkadlo a zastaviť tak nepozorný pád do únavy. Ochranca sa o tyrana dokonca môže oprieť ako o svojho konštruktívneho kritika a jeho poučeniami sa nechať odtlačiť do vyššej polohy. Keď ochranca naráža na tyrana, znamená to, že je naklonený už nad svoje sily a mal by sa ihneď vrátiť  späť. Buď využije odrazenie tyranom alebo lapá rukou po opatrovníkovi. Niekedy je nutné použiť kombináciu oboch.

Rovnako opatrovník je pri zrážke s obeťou jasne informovaný, že prehnal svoj tanec na hrane a dostáva sa k vyčerpaniu svojich síl. Je veľmi osožné nechať sa odraziť obeťou v konflikte, prijať svoje obmedzenie, stiahnuť sa a rýchlo chmátať po ruke najbližšieho ochrancu.

Preto ochranca musí prijať poučenie tyrana a zmeniť svoje správanie tak, aby tyranovi nezavadzalo. Vzťah sa stráca a ochranca sa vracia do rozvážnej polohy.

Preto opatrovník musí prijať fakt, že obeť nebude rozvíjať ani prijímať akékoľvek rady, či podnety na zlepšenie. Kým sa vyčerpá stálym prehováraním a motivovaním, mal by ju radšej opustiť a dovoliť jej žiť svoj obetný život ďalej podľa jej predstáv. Vzťah sa stráca a opatrovník sa vracia do rozvážnej polohy.

Obaja, keď nevládzu vzťahy unavených polarít opustiť, opatrovník nech sa napája na tých, čo rozpoznajú v ňom tvorivý potenciál a podporia ho priamo v zmysluplnom konaní, ako ochranca, ktorý by mal hľadať oporu v človeku, ktorý ho dokáže pochopiť a prijať jeho kvality a vlastným rozvojom potvrdzovať ich zmysluplnosť.

Na záver len pripomeniem jednu veľmi dôležitú vec, ktorá sa v súčasnosti stále prehliada a vznikajú tak často nepotrebné rany na duši inak krásnych bytostí.

ZÁZEMIE JE BEZPOHLAVNÁ POLARITA ROVNAKO AKO PRIEKOPNÍK.

Preto pozdravujem všetky šarmantné ženy priekopnícky veliace, cieľavedomé a silné, ako statných chlapov, ktorý vedia strážiť teplo rodinného krbu…a nech žijú aj starí dobrí muži ochrancovia a ženy vyživujúce svojou náručou v láskavej starostlivosti.

duševné vzťahy