Myšlienky, články a úvahy
„Poďme zmoknúť!“
Stojíme v nitrianskom byte nalepené na okne a sledujeme fascinujúce divadlo. „Kokos, to je lejak!“ Z neba padajú obrovské kvapky a s dunivým rachotom dopadajú na okenné sklá. Na chodníkoch sa tvoria malé potôčiky a šantivo
Dedičstvo
Sedím na podlahe a okolo mňa je asi milión fotografií. Chrbát mám úplne stuhnutý a nohy so mnou prestali komunikovať už asi pred hodinou. Pôvodne som mala v pláne dať
Vek tela
Vnútorne cítim, že sme vstúpili do VEKU TELA, v ktorom silno budeme vnímať jeho dôležitosť. Neviem, ako vy, ale ja od malička som bola vedená skôr k rozvoju intelektuálnej
MEDITÁCIA – cesta k Bohu, cesta k Sebe
Myslím, že od detstva som mala blízko k duchovnu. Bol mi blízky Tibet, Ázia, Budha, budhizmus...aj keď som o tom ako dieťa v podstate nič nevedela. Zároveň som už
Päťkroková obrana voči poštárke
„Dobrý, máte tu list do vlastných rúk,“ oznámi mi poštárka ešte cestou po schodoch. „Hej, to bude zo súdu...“ „Mm... Tu mi to podpíšte,“ profesionálne vytiahne pero a prakticky čímsi podloží
Moja cesta s meditáciou
To, čo ma najviac priťahovalo na meditáciách bola schopnosť napojiť sa na zdroj skrze vlastné vnútro. Hľadať a nachádzať odpovede na otázky života vo svojom vnútri. Cítiť ten oporný bod,
Pamäťová potvorka
„A sú tie príbehy podľa skutočnosti? Stalo sa to?“ „Jasné, že sú. Teda aspoň myslím... Či?“ Pohľadom zablúdim do boku. Budete sa smiať, ale ja fakt netuším, či sa stali tak,
Štúdium Rozpoznanie skutočnosti v živote človeka
Spoločnosť sa nachádza vo víre zmien. Cítime to všetci. Do našich životov sa vnáša chaos a robí jednu zmenu za druhou. Ale návrat do starého už by nemal význam.
Čivava
„Počkaj, ešte si oblečiem tričko.“ „Ok. Máš ho naruby." „Hej, ja viem... Netuším, kde som položila telefón...“ „Obráť si to tričko.“ „Áno, hneď to spravím. Je vonku zima? Treba aj
Terapia Močiarom
Kdesi medzi malým mestom a ešte menšou dedinou, v oblasti zvanej Močiar, stojí malá drevenica. Vyzerá ako domček z rozprávky O troch prasiatkach. Človek sa bojí fúknuť, aby nespadla. Voda v potoku, latrína dvadsať metrov
Aj struna ho má!
Pondelok ráno: Malá ručička sa natiahla k maminej gitare. Obočie sa mi okamžite stiahlo. Stredobodom záujmu sa totiž stala struna. Všetky ostatné boli odstrihnuté tak, že ich konce nebolo vidno.
Podľa vzoru „kocúr“
Otvorím bránu a ako prvý zazriem kožúšok relaxačne rozprestretý na vyhriatom betóne. „Ahoj Hitchcock,“ pozdravím kocúra. Strakatá hlava sa okamžite zodvihne a vylúdi zachrípnutý pozdrav: „Mrrrjau!“ Stuhnuté telíčko absolvuje krátky strečing a
Klik!
Keď mi traja rôzni ľudia odporučia seriál Black Mirror, už sa nedá nič robiť... „Ach jo, vesmír sa zase chce pobaviť. Tak poďme na to. Snáď to dopadne dobre.“ Dopadlo...
Keď je to ľahké
Sedím doma v lockdowne, pozerám von oknom a napriek tomu mám pocit slobody. S nostalgickým pocitom úľavy mi na tvár vybehol úsmev. Nie vždy to bolo takto. Ani korona mi
Samovražda nebolí
„Veronika! To čo si zas pustila? Ďalší depresívny song! Zaspím pri tom!“ „Ale...“ „Áno - my vieme. Má perfektný text! Super. Teraz tam láskavo nahoď latino!“ No čo. Je to