„Dobrý, máte tu list do vlastných rúk,“ oznámi mi poštárka ešte cestou po schodoch.
„Hej, to bude zo súdu…“
„Mm… Tu mi to podpíšte,“ profesionálne vytiahne pero a prakticky čímsi podloží mľandravý papier. Na chvíľu zdvihne pohľad a prísnym okom zoskenuje moju postavu.
„Vy ste pribrali!“ výčitka v hlase zapôsobila ako facka. Šokovane pozerám do jej prekvapenej tváre a snažím sa zistiť, či to myslí vážne.
„No…“
„Boli ste chudšia, nie?“
„Hej…“
„Dúfam, že Vám nevadí, že to hovorím.“
„Nieee, však ja to viem. Potom to vyriešim.“ 1)
„M-hm. No dobre, dovidenia.“
Zabuchnem dvere a vyvrátim oči dohora. 2)

****

Aha, poštárka, zamávam na ňu, možno mi nesie balíček.
„Dobrý deň!“ pozdravím.
Obzrie sa, chvíľu váha, skloní hlavu, aby videla ponad okuliare na čítanie.
„Á, dobrý deň, to ste Vy? Nepoznať Vás!“
„Prečo?“ pýtam sa a som zvedavá, čo si všimla. Už nenosím okuliare, mám nový účes a pre zmenu som si obliekla sukňu.
„Pribrali ste!“
Prebehlo mnou prudké sklamanie. A hanba. Táto analýza mojej váhy totiž preletela krikom cez pol sídliska. Krava!2) Otočím sa a idem si po svojom. Hanba sa každým krokom mení na hnev.

„Kokos! To čo je? Keby to aspoň bola pravda! Ale nie je! 1) No dobre, nedarí sa mi schudnúť, ale váhu si držím. Zmenila som stravu, každý deň naháňam Samka dve hodiny po ihrisku, plus si doma zacvičím, keď spí. Dole to nejde, ale váhu si držím!“

Prehodnocovanie pokračuje aj po príchode domov. Tak nejak potrebujem dôkaz o tom, že sa poštárka mýli. Vytiahnem váhu.

„Určite si váhu držím. Stále mám osemdesiatšesť kíl. Však sa na to pozrime. Ako vravím – osemdesiat… OSEM???” Oči mi vylezú z jamiek. “To ako mala pravdu?“ Zleziem z váhy, posuniem ju o desať centimetrov vpravo. Potom trochu dopredu… Výsledok stále rovnaký. Znechutene ju odkopnem pod sedačku.

„Och, no dobre, tak mala pravdu, a čo? Stará babizňa… Tiež to nie je Miss Universe. Jabĺčko jak lusk a mňa tu bude sekírovať kvôli dvom kilám. Tri roky tu bývam a je stále rovnaká. Ako keby ju zabalzamovali. Nech sa stará o seba!“ 2)

***

Na druhý deň:
„A vôbec – čo je toto za správanie? To Slovenská pošta toleruje niečo takéto u svojich zamestnancov? No však ja jej dám! Napíšem sťažnosť na tri strany! Na mňa si dovoľovať nebude!“ 3)

V hlave sa mi vynorí všetkých 5 sťažností, ktoré som za posledný rok riešila oficiálnou cestou. Čo všetko to len obnášalo!  Nekonečné papierovanie a dohadovanie sa na slovíčkach. Kurník, však mne sa NECHCE…

„Prečo to vôbec robí? Na čo jej to je? Čo ju na mne tak serie, že potrebuje takto nepríjemne sledovať moju váhu? Mám sa jej spýtať? Dáva sa poštárkam tringelt? Babka zvykla dávať, keď jej doniesla dôchodok. Ale za doporučený list? Hm…“ 4)
„Och,  to je blbosť, ja fakt neviem!“ 5)

Samko spí a ja som dojedám obed. Odkladám taniere a tradične si chystám kávu. Ruka mi automaticky vystrelí aj po miske so sladkosťami. Jedna z vecí, ktorú sa mi ešte nepodarilo zmeniť. Keksíky. Zahľadím sa na farebne lákavé obaly a zanovito misku zastrčím naspäť.

„Blbá poštárka!“

***

Sedím pred telkou a v nudných pasážach filmu listujem údaje zo smart hodiniek. Otvorím analýzu spánku a zaujme ma zelený zoznam.

„Kde je červený riadok? Vždy tam minimálne jeden je!“

Kontinuitu hlbokého spánku mám vždy načerveno, ale dnes nie. Dnes je aj tento riadok zelený. Lepšie si obzriem graf a vyzerá naozaj sympaticky. Hlbokého spánku mám dokonca o pol hodiny viac.

„Čo som zmenila?“ Analyzujem posledný týždeň a prichádzam len na jednu jedinú vec. Už týždeň nejem keksíky.

„Zvláštne, nikdy som nepočula o tom, že by mali keksíky vplyv na spánok.“

***

Vraciame sa z prechádzky a tradične kontrolujem schránku.

„No do kelu, žltý papierik! Ako sa dostanem na bariérovú poštu s kočíkom? Och, to zas bude sranda…“

Skladám žltú potvoru a pritom mi hlavou prebehne myšlienka na poštárku. Minuli sme sa, čo už.

Uložím veci, umyjem si mláďatko a zaškúlim pod sedačku. Váha tam v nemilosti čučí už mesiac. Vytiahnem ju a zaťažím ju svojím ja. Osemdesiatpäť. Paráda! Nabehne mi úsmev. Tak predsa len to možno pôjde. Poštárka ma vyhecovala k činu a hľa – výsledky! Keď schudnem 10 kíl, napíšem Slovenskej pošte ďakovný list.  A poštárku pozvem na kávu. Je to dobrá učiteľka.

 

5 krokov obrany ega:

  1. Zapieranie
  2. Diskreditácia
  3. Útok
  4. Vyjednávanie
  5. Rezignácia