Jestvuje spravodlivý hnev? Ako to, že v zlosti urobím niečo, čo neskôr ľutujem? Prečo ma človek, ktorého milujem dokáže na druhej strane tak strašne „vytočiť“? Sú dobré a zlé emócie? Prečo tie dobré emócie neviem udržať a tie zlé sa ma tak ľahko zmocňujú?

Emócie sa po slovensky správne nazývajú pohnútky. Je to hybná sila, ktorá nás dokáže pomknúť k výkonu. V podstate nejestvuje niečo ako dobrá, či zlá emócia rovnako, ako nejestvuje dobrý alebo zlý prírodný živel. Rovnako tak ako prírodný živel, aj emóciu môžeme využiť alebo sa na ňu aspoň zmysluplne pripraviť. Iba „zelenáč“ sa rozhoduje o tom, čo robiť až vtedy, keď začne búrka.

Zrelá osobnosť sa v emóciách nikdy nerozhoduje, ale vie ich správne nasmerovať, aby už vopred pripravené rozhodnutie podporili.

Strach je jasným ukazovateľom toho, že v našom okolí nás niečo ohrozuje. Necítime sa v bezpečí alebo v súlade s tým, čo sa deje. Pokiaľ si ho nevšímame, strach sa stupňuje do hnevu a vybuchuje v zúrivosti. Proti komu, už nie je dôležité. Zasahuje toho, kto je práve na rane. Preto dokážeme trýzniť nielen tých „zlých“, ale aj našich blízkych, či dokonca aj sami seba.

Na našom stretnutí si objasníme, odkiaľ sa to v nás vlastne berie a nielen ovládnuť temnotu, ale naučiť sa jej aj predchádzať.