„Áno?“
„Ahoj, počuj, Kristínka sa pýta, že ako sa robia vegetariánske chlebíčky!“
„… však normálne.“
Napriek snahe o vážny tón slovo „normálne“ bolo podfarbené prehltnutým smiechom a pravým nefalšovaným pobavením. Trénované ucho to rozpozná. Zdá sa, že vegetariáni sa radi pobavia na bezradnosti mäsožravcov, ktorí ich pozvali na párty.
Kto by to povedal, že o dva roky sa tu s týmto potmehúdom budem snažiť rovno o vegánstvo? A to ešte úplne dobrovoľne!
Jedného dňa ma už dožralo, že sa cítim zle. Opuchnutá, ťažká, ubitá… Nálada klesala a ja som sa už videla v ťažkej depresii. Znova. Toto bol hlavný dôvod pre zmenu. Rozhodli sme sa teda pre konzultáciu a zašli sme za Ľubkou. Páčila sa mi. Keď rozprávala, oči jej žiarili a v jej pohybe bolo nadšenie profesionála. Povedala nám toho veľmi veľa. To čo ma ale zaujalo, bola hlavne jedna veta spojená s pokrčením nosa:
„To už nie je živé.“
Verte či nie, hovorila o múke. Táto veta vo mne dozrievala niekoľko mesiacov. Až jedného dňa zo mňa vypadol výsledok. Rozprávka, ktorá mi pomáha pokračovať v začatom. Aj keď nie úplne stopercentne. Je dosť silná, aby mi mäso, mlieko, vajcia prestali chýbať.
V tejto rozprávke má hlavnú úlohu zrnko. Vlastne ani nie zrnko, ale niečo, čo je v ňom. To „niečo“, ktoré spôsobí, že začne žiť. Že z neho vyrastie stebielko, rastlinka, kvet, plod… A keby len jeden plod! V tom zrnku je niečo, čo nikdy nevyjadrí žiaden chemický vzorec. Je v ňom – ZÁZRAK.
O zdravom stravovaní sa toho napísalo, povedalo a natočilo veľmi veľa. Človek už vôbec netuší, čo je módna záležitosť a čo je zdravé naozaj. Každá teória je samozrejme podložená výskumami a dôkazmi. Každá je tá správna. Stačí si vybrať, ktorá sa páči mne.
A mne sa páči predstava, že to zdravé, hodnotné, výživné a liečive je práve ten ZÁZRAK. Že pripravím jedlo z plodín, v ktorých tento zázrak ešte je. Takéto jedlo má priam magický punc. A magické účinky.
Tak toľko k mojej rozprávke. Sama som zvedavá, kam ma zavedie. Mám z nej ale veľmi dobrý pocit.
