„Nadsadený, ba až propagandistický začiatok mal za úlohu upútať … podarilo sa ? Infekcie, bacily, vírusy, plesne sú našou každodennou súčasťou a vedome, či nevedome prichádzame s nimi do styku. Na rozdiel od minulosti spravidla vieme, kto vyvolal problém a spravidla vieme aj nájsť proti nemu účinnú zbraň. Teda nie MY, ale náš imunitný systém. Skúsenosti získané desiatky tisíc rokov trvajúcou evolúciou si v naši chromozómoch odovzdávame z generácie na generáciu a žijeme, budujeme, tvoríme.

Mimoriadne aktuálnou témou v súčasnej dobe je ohrozenie zo strany COVID – 19. Nechcem ho podceňovať, ale je to skutočne jediné ohrozenie, ktorému musíme zo strany vírusov, a nielen ich, čeliť ? Už prestali existovať iné infekčné ochorenia? Zrazu zmizla hrozba žltačky, HIV, už sa nevyskytnú pravidelné jesenné chrípky, angíny, už žiadne zápaly pľúc? Nik sa už nenakazí od iného týmito chorobami? Nechám odpoveď na každého čitateľa zvlášť.

Faktom je, že aj pacientov s infekčnými chorobami liečia ľudia, lekári, a oni sú vystavení tlaku týchto chorôb ďaleko vo väčšom rozsahu i spektre, ako zvyšok populácie. Logickou otázkou je, prečo neochorie kompletne celý personál nemocníc, polikliník či lekárni. Je vtipom domnievať sa, že je to preto, lebo používajú rúška. Ja sa stavím, že majú lepšiu imunitu!

Nebudem rozoberať, ako si imunitu buduje zdravotnícky personál, isto však viem, že existuje veľká skupina ľudí, ktorí nemajú spoločnú prácu a majú spravidla nadštandardnú imunitu. A nielen to … oni sa dožívajú aj vyššieho veku. Včelári! Keďže článok nie je určený „širokej verejnosti“, ale včelárom, tak všetkým musím pogratulovať – pre svoje zdravie v tejto dobe robíte viac, než ktorýkoľvek obyvateľ republiky a máte z toho ešte záľubu!

Stačí si spomenúť na bežný „včelárov deň“ spojený s návštevou včielok.  Ja po príchode na včelnicu, ako prvé uložím fľašu s vodou pod vrchnák včelstva, u ktorého počítam s prehliadkou o cca 30 min. Zároveň sa „odpojím“ od bežných životných problémov a naladím sa na včielky.

Okrem nastavenia našej psychiky na pozitívnu frekvenciu, čo je jeden z pilierov zdravia, sa praktizujúci včelár pri návšteve na včelnici stretne s mimoriadne vzácnym darom. Včelím jedom.  Jeho „implementácia“ do nášho tele spravidla nie je nijak zvlášť príjemná, na druhej strane, niekedy si toho ani nevšimneme :o)  Relatívne malá dávka jedu začne s výcvikom nášho imunitného systému. Donúti telo reagovať zvýšením tvorby hemoglobínu a rozšírením malých tepien a vlásočníc. Tým dôjde u zdravého človeka k poklesu tlaku a zlepší sa, predovšetkým na perifériách ľudského tela, látková výmena. Kým v mieste vpichu dochádza k reakcii v podobe začervenania a opuchu, telo reaguje komplexne. Snaží sa jed eliminovať a vytvára látky potrebné na jeho vypudenie z tela. Kým sa to však imunitnému systému podarí, nejakú tú chvíľku to trvá. Za tú dobu sa jed cez krvné riečisko dostáva tam, kam má. Z nejakého dôvodu, akoby jed vedel, čo človek potrebuje, smeruje do zápalom postihnutých častí tela, a nielen nich.

Sú známe účinky včelieho jedu na nervový systém (v malých dávkach povzbudzuje, vo veľkých upokojuje), kde zlepšuje náladu, pamäť i spánok. U kardiovaskulárneho aparátu zlepšuje prácu srdca, bráni zrážaniu krvi a zväčšuje jej celkový objem. Dýchanie podporuje rozšírením priedušiek, zriedením hlienov a priaznivo pôsobí na vykašlávanie. Keďže imunita organizmu je priamo naviazaná na stav tráviaceho traktu, nie je možné neuviesť, že zvyšuje účinnosť trávenia, stimuluje peristaltiku čriev, pôsobí proti vredom a hlavne stimuluje činnosť pečene. Nielen diabetici ocenia znižovanie hladiny cukru v krvi a normalizovanie činnosti štítnej žľazy. Pozitívnych vlastností včelieho jedu je jednoducho neporovnateľne viac, než problémov, ktoré sú s jeho účinkami spojené. Ja si ho užívam podľa osobného zváženia mojich včiel :o)

Ďalším včelím darom, nám včelárom, je kontakt s propolisom. Hneď po otvorení úľa ho vdýchneme do svojich pľúc, pri práci s rámikmi sa nám jeho čiastočky dostávajú na kožu a zostávajú tam veľmi dlhú dobu.  Dotyk propolisovou rukou, možno to nevypadá  najestetickejšie, je darovaním zdravia nielen inej časti svojho tela, ale  i blízkym a všetkým okolo seba. Včelár si rozhodne nemusí dezinfikovať ruky iným, spravidla chemicky vyrobeným prostriedkom.

Na tému propolisové využitie v liečbe a dezinfekcii by sa dalo povedať veľmi veľa, spravidla sú to známe veci. Keďže však žijeme „dobu COVITovú“, pripomínam : propolis má, okrem iného, protivírusové účinky. Vykloktanie si večer a ráno vodou s pridaním pár kvapiek propolisovej tinktúry by zrejme šíreniu COVITu zabránilo viac než, podľa mňa, nezmyselné nosenie rúšok zdravými ľuďmi. Výroba „kloktadla či dezinfekcie“ nie je vôbec zložitá a zber propolisu je nenáročný. Receptov je viac než dosť.

Med. Toto samotné slovo má energiu rozprúdiť medzi včelármi živé diskusie. A nielen medzi nimi. Med je zároveň i mostom medzi svetom včiel a bežných ľudí. Ten istý med, použitý raz v teplom (upokojí) a inokedy v chladnom nápoji (vybudí do výkonu) má rozdielne účinky na ľudský organizmus. Z hľadiska imunity človeka je taký či onaký med vždy prínosom. V dnešnej dobe máme extrémne znečistený vzduch, pijeme vodu upravenú chlórom (Savom), jeme nekvalitné potraviny (Švajčiari zistili, že výživová hodnota potravín porovnávaná v roku 2000 s rokom 1985 zaznamenala priemerne pokles o 76% !!!). V súčasnej dobe nie je, podľa mňa, úlohou nájsť nejaké zbytočné vakcíny na očkovanie, ale obnovenie našej imunity. Ako uvádza N.Z.Chismatullinova, „akákoľvek porucha imunitného systému je príčinou, že organizmus je viac citlivý na patogénne a podmienečne patogénne mikroorganizmy, zvyšuje sa pravdepodobnosť vzniku nádorov a imunitných ochorení.“

Je úplne prirodzené, že včelár si „necháva“ med najprv pre seba a svoju rodinu, až prebytky realizuje predajom. Robí to prirodzene a robí to dobre! Niet lepšieho medíku ako je ten z môjho úľa – vraví každý včelár a i to je pravda.

Protiplesňové vlastnosti medu sa využívajú pri liečbe hnisajúcich, ťažko sa hojacich rán, vredov i popálenín. Je účinný pri zápalových ochoreniach dýchacích ciest, očí i urogenitálneho systému. Antibakteriálne vlastnosti boli popísané Van Kettelom už v roku 1892.

Med naše telo remineralizuje a obohacuje až o 37 rôznych chemických prvkov v anorganických zlúčeninách, vrátane vzácnych stopových prvkov. Bonusom je, že pokiaľ už nejaké lieky berieme, spravidla sa s nimi med dobre znáša. Pri kombinácii s chemoterapiou posilňuje podľa N.Z. Chismatullinovej „farmakologické vlastnosti a neutralizuje, resp. zmierňuje,  vedľajšie účinky. Napomáha pri vylučovaní toxických látok z tela a bez zbytočnej záťaže zlepšuje vylučovaciu funkciu obličiek“.  Počas choroby sa svojou schopnosťou byť rýchlo strávený stáva významným posilovačom imunity, lebo dodáva telu energiu potrebnú na regeneráciu.

Ale ani zdraví človek jeho konzumáciou nič nepokazí, naopak. Zvyšuje produktivitu práce, pomáha regenerácii po vysokej a intenzívnej fyzickej námahe a je účinný i pri potrebe zvýšenej duševnej práce a nervovo – psychických záťažiach. Skrátka superpotravina v štýle všetko v jednom!

Úžasným vlastnostiam medu sa približuje, v niektorých parametroch med dokonca prekonáva, superdoplnok stravy a výživy – obnôžkový peľ a perga.  Prídavné meno obnôžkový dáva základ pre pochopenie, prečo takýto peľ nie je pre alergikov prekliatím. Často je práve základom riešenia sezónnych peľových alergii. V stručnosti : peľ včelomilných rastlín sa zbiera včelami a končí v našom žalúdku. Peľ vetromilných rastlín, ktorý má iné zloženie, sa dostáva pri vdychovaní do pľúc a u senzitívnych ľudí vyvoláva alergiu.  Ak sa ho rozhodne včelár zbierať, je vhodné, aby to robil po dlhšiu dobu, radšej opakovane nasadzoval peľochyty, ako ich mal bez prerušenia. Tak dokáže napodobniť stav, ktorý je pre včely prirodzený. Včelstvo kombinuje peľ z rozličných rastlín a zásobuje sa s ním na obdobie zimovania. Tento postup zaistí včelstvu vyvážený bielkovinovo – vitamínový koncentrát. A ten posvätí porekadlo : „pracovitý ako včelička!“. Čím to ale je?

Zázrak peľu, ako superpotraviny budúcnosti, je založený na tom, že predstavuje zdroj energie a výživy. Je zásobárňou  stavebných, energetických i zásobných látok, ktoré predstavujú mimoriadne rôznorodý a zložitý biochemický systém.

Je bohatý na bielkoviny, ktoré sú v ňom zastúpené v rozsahu od cca 8 do 35 %. Už priemerné množstvo bielkovín (23,7 % – Schmidt a Buchman, 1992) je mimoriadne zaujímavé i pre športovcov, ktorý ocenia nielen množstvo bielkovín, ale i množstvo esenciálnych aminokyselín, ktoré peľ obsahuje. Dobrovoda (1986) uvádza, že zo 100 g peľu sa dá získať toľko esenciálnych aminokyselín, ako z 500 g mäsa ! Už 30 g  peľu dokáže pokryť našu dennú potrebu (Brožek, 1986). Ako vo svojich výskumoch zaznamenali Kopernický a Chlebo (2002) hodnota aminokyselín nie je  po celý rok konštantná a mení sa v priebehu včelárskej sezóny. Najviac aminokyselín mali vzorky v mesiaci apríl, najmenej v mesiaci júl.

To, že peľ je i významným zdrojom vitamínov a minerálov, asi nikoho neprekvapí. Na rozdiel od „tabletkových“ vitamínov peľ obsahuje látky, ktoré umožňujú vstrebanie týchto zdraviu prospešných látok do ľudského tela.

Odporúčaná denná dávka je 1 kávová lyžička 1 – 2 x denne, vždy v prvej polovici dňa.  Mne osobne sa osvedčilo pre lepšiu stráviteľnosť si urobiť mix medu a peľu. Med v uzatvárateľnej nádobe tvorí asi 2/3, peľ 1/3 objemu. Nádobu niekoľko dní otáčam. Niekedy až 20 dní, ale často nevydržím J a začnem konzumovať skôr. Peľové obnôžky sa po každom otočení snažia dostať na hladinu a vždy sa z nich niečo rozpustí v mede. Tým, že nádobu neotváram, prebehne tam čiastočná  fermentácia a to zvýši vstrebateľnosť. Napriek tomu, že som po chemoterapii leukopenikom, nemám ani bežné respiračné choroby a žijem mimoriadne aktívne. V jednej lyžičke tak dostanem do seba med i peľ a to je nielen chutné, ale i mimoriadne zdravé. V zásade na takomto mixe fungujem celú zimu, v lete ak mám pocit, že „na mňa niečo lezie“.

Záverom chcem zdôrazniť, že predovšetkým peľ je mimoriadne citlivý na použitie jedov. Mám na mysli kontamináciu peľu postrekmi z  poľnohospodársky využívaných polí a tiež, a nato sa často zabúda, kontamináciu použitím chémie včelárom pri „liečbe“. Osobne som zástancom liečenia včiel bez použitia chémie a to predovšetkým z dôvodu, že  som konzumentom nielen vyššie uvedených produktov, ale i vosku, z ktorého si  doma vyrábame vlastnú kozmetiku.

Imunita jednotlivej včely je minimálna. Jej prežitie závisí od sociálnej imunity a tú má včelstvo mimoriadne vysokú. Včelstvo prežíva vďaka mechanizmom, ktoré sme začali objavovať len nedávno a pomenovali sme ich ako fytoterapia a aromaterapia. Prienik oboch týchto terapii je v apiterapii, teda v liečení včelími produktmi. Náš imunitný systém je priateľsky naklonený súžitiu s včelami a konzumácia včelích produktov je v dnešnej prechemizovanej, pretechnizovanej, prežiarenej a vystresovanej dobe jedným z pilierov zdravého a plnohodnotného života.

Pri článku boli použité i nasledovné literárne zdroje :

  • Praktická apiterapia, N.Z. Chismatullinova, 2012
  • Včelí obnôžkový peľ, V. Brovarskyi-J. Brindza a kol. , 2010