Stretávam sa v mojom okolí s kritikou, či prehláseniami typu: „Peniaze a bitcoin k vedomému životu nepatria.“ Najskôr ma to hnevalo, potom som sa na tom bavila a teraz sa zamýšľam nad tým, odkiaľ sa tieto presvedčenia berú. Lebo neviem o tom, že by existoval nejaký zoznam toho čo k vedomému a či len k životu patrí alebo nie. Myslím si, že hlavný problém je v nepochopení toho, čo sú peniaze. Bohužiaľ, finančná gramotnosť je na Slovensku a všeobecne aj v iných post komunistických krajinách veľmi nízka. Byť bohatý, mať peniaze a mať majetok sa v minulosti veľmi neoplatilo. A tak sme od svojich predkov prevzali vzorce a presvedčenia o tom ako „Peniaze krivia charakter“ alebo „Kto je bohatý, ten kradne“ či „Peniaze sú najväčšie zlo na svete“ a podobné veci. Poznáte to? Ja určite áno. Pamätám si ešte ako malé dieťa, keď moja babka lamentovala: „Prečo páni nenatlačia viac peňazí?“, alebo ako môj strýko nadával na zámožnejšieho suseda, ktorý zarábal podnikaním a často nám hovoril „Nebuď súkromník, podeľ sa!“ (s cukríkmi napríklad) Mnohým z nás to takto zostalo do dnes. A potom na základe týchto presvedčení peniaze buď odmietame, na peniaze sa hneváme alebo sa za ne hanbíme. A to aj napriek tomu, že ich potrebujeme a používame každý deň.
Aj ja som to takto kedysi mala. Až kým som nepochopila jednu zásadnú vec. Peniaze sú nastroj. Nič viac. Nie sú ani zlé ani dobré. Sú neutrálne. A zaleží len na nás ako tento nástroj použijeme. Podobne ako tá ostrá sekerka, ktorou si môžte narúbať drevo na zimu. Keď si ňou zatnete do prsta, to už asi nie je také skvelé. Môže za to však tá sekera alebo vaša nepozornosť? Neviňme nástroj z toho, ako ho ľudia používajú. Tak je to aj s peniazmi. Ja si vyberám ako s nimi naložím a ja rozhodujem o tom, či budem činiť dobro alebo zlo. Nie peniaze. Na to aby som dokázala tento nástroj používať, tak ako chcem a načo chcem, sú však potrebné dve veci. Tou prvou je, že musím rozumieť tomu ako funguje. Druhá vec je, že tento nástroj samotný musí fungovať správne. A toto je ďalší problém. Dnešné peniaze sú totiž pokazené. Mohli by sme povedať, že sú taká tupá sekera. Ak celý život rúbem drevo tupou sekerou, lebo nijakú inú nepoznám, samozrejme, že to bude náročné. Často krát sa možno aj porežem a budem hromžiť, kto tento nástroj vymyslel a možno si aj budem želať aby neexistoval, neuvedomujúc si, že môj život bez neho by bol ešte náročnejší. Toto sú dnešné štátne peniaze. Nefunkčný nástroj, ktorý nevieme ovládať. Zlý sluha a ešte horší pán.
A tak prvým krokom k preberaniu zodpovednosti za seba a svoje zdroje je zvýšenie vlastnej finančnej gramotnosti a túto nás v škole veru neučili. Ja sa rada riadim heslom: Buď investujeme do nášho vzdelania alebo platíme za našu nevedomosť. V prípade peňazí to platí hádam aj dvojnásobne. Potrebujeme sa naučiť ako vznikajú dnešné peniaze, aké hlavné funkcie by mali spĺňať a aké vlastnosti potrebujú mať, aby dokázali správne fungovať. A potom pochopiť prečo to tak nie je. A hlavne, čo môžme urobiť preto aby sme sa ochránili, či už pred infláciou alebo pred stratou súkromia alebo aj prichádzajúcim CBDC (digitálnym eurom). Ale toto všetko nedokážeme urobiť, pokiaľ peniaze budeme odmietať, lebo si myslíme, že ku nám nepatria. Nedokážeme byt slobodní, kým nie sme pripravení prebrať na seba zodpovednosť aj za vlastné peniaze. A zodpovednosť nedokážeme prebrať, kým im nerozumieme. Ak vás táto téma zaujala, spolu s Mirusom máme pre vás pripravenú celú prednášku na Festivale poznania „Je bitcoin cesta ku slobode?“ Nenechajte si ju ujsť. Teším sa na všetky priateľské stretnutia.
Autor: Zuzana Lalíková
