Neďaleko hospodárstva, tam uprostred zelenej lúky, týči sa vysokánsky dub. Korene má zaryté hlboko v zemi, kmeň má pevný ako zo skaly, hrdo nesie korunu. Korunu má hustú, posiatu tisíckami zelených lístkov. Z diaľky sa zdá, že sú rovnaké. Jeden sedí vedľa druhého, nenápadne splývajú v jeden mohutný celok. Na brieždení spoločne zdravia slnko a želajú mu dobré ráno. Večer zas v súhre s vánkom spievajú oblohe uspávanky. Na jar prekypujú životom, tancujú radostne vo vetre a napodobňujú zvuk zurčiaceho potoka. Počas leta sledujú deti hrajúce sa na lúke a kývajú im z konárov. Na jeseň ozdobia dub farbami, dajú mu nový šat. Zima je časom, kedy lístky spoločne ukončia púť. Stíchne ich šumenie, aby si mohutný dub počas chladných dní odpočinul.
„Dobré ránko moje milé lístky“ budil sa dub zo zimného spánku. Jeden z lístkov vystrčil hlávku z púčika, otvoril oči a veselo sa usmieval. „Prisnil sa mi krásny sen o vŕšku tam za horizontom. Vo vzduchu som cítil omamnú vôňu zeme a celý čas ma zohrievalo zlatisté slnko.” Hovorí lístok natešene. Ale dub iba mávol vetvou. „To všetko zažiješ aj tu na mojich vetvách, nepotrebuješ nikam chodiť.“ Ale lístok sa tváril, že nepočuje a pokračoval. „Som tu pevne pripútaný k tvojim vetvám. Takto sa nikdy nedozviem, či aj za horizontom rastie tráva smerom k nebu. Možno tam má zamračená obloha farbu dúhy a dažďové kvapky sa premieňajú na lietajúcich jednorožcov. Svet za horizontom ma tak láka. Určite je to tam úplne iné.“ Povzdychol si lístok a zahľadel sa do diaľky.
Dub zosmutnel. On dávno vedel, že za horizontom je to rovnaké. Už takto vyslal mnohé nespokojné a zvedavé lístky. Ale rovnako vedel, že správna vec je pustiť lístok na cestu. „Milý lístoček,” povedal dub. „Myslel som si, že tu budeš so mnou šťastný. Ale tebe nestačí sa hojdať na mojom konári a čakať kedy príde jeseň. Však nie?“ opýtal sa dub s obrovskou dávkou lásky a nehy. „Môj milý dub nehnevaj sa na mňa, ja sa k tebe vrátim. Hneď ako spoznám svet.“ Vysvetľoval lístok. „Hneď ako budem pripravený zdobiť tvoju korunu počas roka a umierať pri tvojich nohách v zime, vrátim sa. Potom ťa budem večne sprevádzať. Ale dovtedy potrebujem okúsiť, aký je život za horizontom. “ A aj napriek smútku z oddelenia, ktorý dubom pretekal, poslal ho na cestu. Dub vdýchol lístku život, dal mu dušu, ktorá ho povedie.
„Pred tým ako sa vydáš do sveta,” hovorí múdry dub, poviem ti o troch zákonoch spravodlivosti. Ak sa nimi budeš riadiť cesta bude pre teba ľahšia, zmysluplná, krajšia a budeš si ju užívať. S týmito zákonmi sa po ceste nestratíš a poľahky nájdeš cestu ku mne, keď budeš pripravený vrátiť sa späť. Pamätaj, že zároveň každé porušenie týchto zákonov ti tvoju cestu sťaží. Ak budeš porušovať zákony spravodlivosti, budeš strácať veľa síl zbytočným posudzovaním a hodnotením. Budú sa v tvojom živote objavovať nepriatelia, s ktorými budeš viesť nezmyselné boje a budeš prežívať ťažké situácie. Takto sa veľmi ľahko vychýliš z cesty. A namiesto toho, aby si si cestu užíval, spoznával nové veci a tvoril svoj vlastný príbeh, budeš súperiť a strach ťa povedie cestami, kade ani nechceš ísť. „A aké sú tie tri zákony?” spýtal sa lístok naliehavo, lebo ho to preveľmi zaujímalo. Dub sa zhlboka nadýchol a začal vysvetľovať. „Prvý zákon spravodlivosti znie takto: Všetko na tomto svete má svoju hodnotu. Preto nie je potrebné nič odsudzovať. Ak hodnotu vecí ešte nevidíš, potrebuješ dorásť a učiť sa. Ale časom budeš vidieť zmysel všetkého, pretože všetko má svoju hodnotu. A rovnako to platí o tebe. Počas cesty nezabúdaj, že nie je dôvod sa povyšovať, ani ponižovať.
Druhý zákon spravodlivosti hovorí, že okolo teba sú len priatelia a učitelia. Priatelia ti budú na ceste pomáhať, spolupracovať s tebou a podporovať ťa. Učitelia sú tu na to, aby ti dávali lekcie, podrobovali ťa skúškam, nastavovali ti hranice. Ak im budeš načúvať pochopíš, kde si sa vychýlil z cesty, odhalíš svoje rezervy a slabosti, ktoré ti bránia napredovať a budeš ich môcť napraviť. Niekedy učitelia musia zasiahnuť veľkou silou, aby ťa nasmerovali opäť na správnu cestu ku mne. Nikdy nezabúdaj, že všetko sú to učitelia a namiesto boja a pohŕdania, pozorne im načúvaj.
Tretí zákon pripomína, že všetko čo sa deje, deje sa pre osoh. Len na tebe závisí či budeš hromžiť, nadávať a obviňovať druhých alebo sa dokážeš z každej situácie niečo naučiť. Nezabúdaj, že všetko sa bude diať pre tvoj prospech, tak to využi.” A dub vyslal lístok na cestu. Vedel, že keď sa bude lístok riadiť týmito zákonmi vráti sa čoskoro späť k nemu na jeho láskavé vetvy. On zatiaľ bude sledovať ako rastie tráva, bude obdivovať dúhu počas letných búrok a keď bude mať šťastie možno uvidí aj lietajúceho jednorožca. S úsmevom na tvári dub sledoval ako lístok mizne za horizontom.
۞
۞
۞
Tri zákony spravodlivosti
Mám hodnotu rovnakú ako všetci ostatní.
Okolo mňa sú len priatelia a učitelia.
Všetko, čo sa deje, sa deje pre môj osoh.
۞
۞
۞
Autorka: Barbora Barčáková (Z cyklu Čaroprepisné poviedky)
