Dnes som mala asi veľa času na premýšľanie, ale to je zase tou útulkáčskou fyzickou prácou. Mozog vypne, reštartuje a potom sa nad niečím zamyslím a zrazu mi to dáva zmysel.
Slovíčko ZODPOVEDNOSŤ mi už dlhšie vŕta v hlave, lebo som ho nevedela nejako koncepčne uchopiť. Myslím si že som zodpovedná… ale je tomu skutočne tak? Je to, že si viem zarobiť na denný chleba prejavom zodpovednosti?
A konečne sa mi podarilo nájsť takú interpretáciu, ktorú aj môj mozog vie absorbovať. “Aháááá!”
“Zodpovednosť pre mňa znamená schopnosť, alebo zručnosť sa o niečo postarať.”
Primárne by som mala byť schopná zodpovedať sama za seba. Teda sa vedieť o seba postarať.
Zodpovedná som za svoje zdravie vtedy, keď som schopná si zaistiť taký životný štýl, ktorý ma chráni pred chorobami. Inými slovami – som schopná si zabezpečiť dostatok spánku, jedlo, strechu nad hlavou, radosť zo života a prípadne nejaké vitamíny, keď je treba.
Zodpovedná som za svoje telo, pretože som SCHOPNÁ cvičiť, pohybovať, športovať, jesť…
Zodpovedná som za Danku, pretože sa viem postarať o jej komfort a učiť ju spolunažívať v spoločnosti. Prijala som zodpovednosť za ňu aj v starobe, lebo v prírode by asi neprežila. Som SCHOPNÁ sa o ňu postarať.
Zodpovedná som za svoju pracovnú pozíciu, lebo robím, čo treba robiť, rozhodujem o veciach a keď niečo nevyjde, viem zodpovedať, prečo sa to pravdepodobne stalo a tiež pokúsiť sa to napraviť. Som SCHOPNÁ SA POSTARAŤ o úlohy, ktoré mi boli zverené.
A v neposlednom rade – zodpovedná som za životné prostredie, moje okolie a vzťahy, v ktorých žijem. Som SCHOPNÁ rozhodovať sa pri nakupovaní, spôsobe komunikácie a tvorivo prispievať do prostredia, v ktorom žijem.
Kde nevládzem byť zodpovedná za niečo (je to nad rámec mojich vlastných síl), môžem požiadať o pomoc alebo zodpovednosť odovzdať. Môžem zodpovednosť za niekoho aj prijať.
Kde končí moja zodpovednosť, začína zodpovednosť niekoho iného.
Ale to a omnoho viac vám už vysvetlia v prvom ročníku Rozpoznanie skutočnosti na Univerzita vedomého života.
