Skúsenosti tých, ktorí už somatický pohyb so Žubrou zažili

Ty si na dielni dokázala vytvoriť láskyplné prijímajúce prostredie, priestor za dverami, kde sme sa mohli cítiť bezpečné. Za dverami oddeľujúcimi náš od vonkajšieho sveta a chaosu s možnosťou pootvoriť iné dvere, tie naše. do nás samých. Pretože len v takomto prijímajúcom prostredí sa môže človek vydať na cestu.

A hoci ja som si na dielni nedovolila pootvoriť tie moje dvere, dostalo sa mi niečoho, čo som práve v tom čase potrebovala. Dosýtila som si potrebu prijatia, objatia. Bol to pre mňa nádherný zážitok. Nechcelo sa mi ísť preč, opustiť náručie plne lásky, tepla a prijatia a ísť tam von. Asi toto presne zrkadlilo, ako som to v tom čase mala a asi zrejme stále mam. A Ty si to nacítila a vedela, že tlačiť  “na pílu” sa nedá. Každý sme iný, každý prišiel do dielne s niečím iným a každý si z dielne zobral niečo iné. V dielňach tohto typu vidím veľký potenciál. Zážitky duše na úrovni tela

siahajú omnoho hlbšie ako informácie na úrovni mysle. Ďakujem Ti preto veľmi pekne za možnosť zažiť si nezažité a tak si to aj v mysli ukotviť ako niečo známe. Rada by som u Teba v dielňach pokračovala a načiahla sa po kľučke od tých mojich dverí…. (Dana)

Pohybových dielní, ktorých som sa zúčastnila u Žubry bolo viacero. Vždy boli síce zamerané na niečo iné, ale jedna vec ich spájala. Lektorka mala veľmi dobre naštudovanú problematiku, ktorú chcela ľuďom priblížiť a vedela si vždy úžasne navnímať atmosféru v skupine.

Rovnako jemnohmotne ale mocne zároveň, pristupovala ku konkrétnemu človeku. Veľmi sa mi páčila atmosféra v skupine. Taktiež cvičenia, ktoré som spoznala pri Žubriných dielňach, sama používam vo svojej pohybovej praxi. Po dielni som odchádzala domov akási ľahká v tele, ale aj v mysli. (Maya)

„Živé Telo si dodnes živo pamätám. Keď sa obzriem späť, aby sa mi vynorili spomienky. Aj keď si precítim svoje telo. Hlavne ono si to pamätá. Každá bunka už v sebe nesie jedinečný zápis. Totiž i o tom je pohybová dielňa. O tom, že môžeš na vlastnom tele zažiť to, čo je veľakrát len v teoretickej rovine. Zvlášť pod vedením Žubri. Vnímam ju ako majsterku v somaticko – pohybovej praxi. V jej vedení sa spájajú dlhoročné skúsenosti, dar preto, čo robí a skutočná radosť a záľuba v tom, čo robí. Cítiť to z nej a vďaka tomu vie vytvoriť bezpečný priestor, ktorý ponúka pravdivý zážitok. Pre mňa ich bolo viac, o ktorých by sa dalo napísať. No prv sa mi vynorí ten z dielne s témou Moje kosti. Už počas dielne som cítila, ako vedome nasmerovaná pozornosť do určitej časti tela lieči, hojí, vyživuje. Na telesnej úrovni, no i ďalších úrovniach môjho bytia. Moje kosti doslova ožili, vnímala som ich neuroplasticitu a tekutosť. Domov som kráčala v ľahkosti. Mala som pocit, že áno! Toto je ono! Takýto dar sme dostali do vienka. Takto sa dá cítiť, aj toto je naša pravá podstata. Ako tak píšem tieto slová začínajú sa mi postupne vynárať ďalšie úžasné zážitky z dielní. Sú stále tu a ja som vďačná, že moje telo i ja sme mohli tieto vzácne okamžiky vpísať do spoločnej histórie. Pretože je za tým viac, ako sa môže zdať. Chvála Žubre a jej láskavému, súcitnému a priateľskému sprevádzaniu.“ (Natália)

“Na dielňu som išla s očakávaním, že cez pohyb, cez telo sa dozviem o sebe viac, keďže telo si pamätá… Veľmi sa mi páčil Tvoj prístup, s akou citlivosťou si pristupovala ku každej z nás. Tvoje vedomosti, istota, prirodzene vystupovanie a prijemný hlas mi pomohli uvoľniť sa a vypnúť hlavu, nechať sa viest. Uvedomovala som si, že aj ostatné dievčatá sú na tom podobne a to vytvorilo v miestnosti veľmi prijemne prostredie. Samotný názov dielne Ponor do prenatálnej chrbtice výstižne pomenováva zážitok, ktorý som mala, naozaj som sa dokázala ponoriť do toho obdobia a zistiť o sebe viac. V budúcnosti sa rada zúčastním dielne s touto istou, alebo podobnou tematikou.” (Renata)