Nedávno sme sa na vyučovaní Rozpoznania skutočnosti učili o tom ako transformovať závislosť do oddanosti. Závislosť je vzťah s látkou, činnosťou, či inou osobou, pri ktorom mi nie je jasné čo tomuto vzťahu dávam, čo od neho dostávam a na akú dobu ho mám. Stačí nevedieť odpovedať len na jeden z týchto troch bodov a som v závislosti. Keď nie som schopná zodpovedať ani jeden – mám už čo robiť so svojou závislosťou na vzťahu. Popisovali sme si, aká dôležitá je merateľnosť a jasnosť v tom, keď si odpovedám na tieto tri body. Len čo to trochu zabstraktním, alebo odfláknem, môže sa ľahko stať, že čoskoro budem na tej látke, činnosti, či človeku visieť. A ako to zistím? Začnem pociťovať únavu, utrpenie a možno aj úzkosti.

V rámci objasňovania si transformovania závislosti do oddanosti s ľuďmi v našom okolí, som dostala od žiačky otázku: Keď si mám vo vzťahu určovať čo dávam a čo dostávam, nie je to potom biznis? Nemáme predsa žiť vzťahy v bezpodmienečnej láske? Ako to potom je s tou bezpodmienečnou láskou?

Rozumiem, že slovo biznis nie je úplne výraz, ktorým by sme chceli popisovať náš vzťah k našim milovaným osobám. Ale áno, naše vzťahy sú podmienené. Viem, ťažko sa to počúva. Dôvodom možno je, že ako deti sme sa často stretali s podmienkami, ktoré ak sme nespĺňali hrozilo nám odvrhnutie, či vyčlenenie. Odvrhnutie, či vyčlenenie v detstve vnímame skoro ako smrť. Podmienené vety, ako: „Ak to pre maminku neurobíš, maminka ťa nebude ľúbiť.“, či „Keď sa takto správaš, tak k nám nepatríš!“ alebo „Musíš to pre mňa urobiť, inak nie si môj!“ a podobne, sú vety, ktoré nás rýchlo vycvičia byť ‘dobrými‘ dievčatkami a chlapčekmi a my začneme zo dňa na deň klamať – to znamená nevyjadrovať svoje pocity, pretože sa obrovsky bojíme straty a osamotenia. Áno, tento druh podmieneného vzťahu je boľavý a unavený a v dospelosti nám spôsobuje hlboké traumy.

Ako to teda myslíme s tými podmienkami v oddanom vzťahu? Pozrime sa na to cez prírodu. V prírode je tiež všetko podmienené. Ak nevyjde slnko rastliny neporastú, rovnako tak, ak nezaprší. Prípadne ak zaprší veľa alebo bude páliť silné slnko, tiež ich to ovplyvní. Aj ony potrebujú určité poveternostné podmienky so živlami pre svoje potreby, aby sa im darilo. Rovnako ako my v našich vzťahoch. Každý z nás má určité podmienky už vopred dané na to, s akým partnerom/kou chce nadväzovať vzťah. Pre niekoho je tou podmienkou krása, pre iných spoločné hodnoty, alebo hobby, u niekoho i majetková podpora. Navzájom si dávame niečo, čo napĺňa našu potrebu mať ten partnerský vzťah, alebo to priateľstvo.

Bezpodmienečná láska je stav bytia a absolútneho prijatia všetkého. Je to stav, nie vzťah. A to je možno to dôležité, čo nám pomôže pochopiť ten rozdiel. Bezpodmienečná láska je stav bytia, v ktorom bezpodmienečne a bezvzťahovo milujeme všetkých na tomto svete, dokonca aj toho pozvracaného opilca pod mostom, pedofila, či násilníka, rovnako tak ako tých najbližších. Je to stav bytia, keď som v absolútnom prijatí všetkého a všetkých okolo mňa a áno, dá sa takýto stav dosiahnuť. Minimálne v meditácií, ale praktikovaním aj v každodennom živote. Ale, čo sa týka vzťahov, ja osobne si vyberám s kým z tých všetkých ľudí na svete chcem zdieľať partnerský vzťah, s kým priateľský, s kým len šálku čaju a krátky rozhovor. A vyberám si na základe podmienok. Napríklad jednou z mojich najdôležitejších podmienok je sloboda vyjadrovania svojich pocitov na oboch stranách vzťahu. Ďalšia podmienka, schopnosť sa vedieť porozprávať, čo chceme spolu zdieľať, ako si chceme byť navzájom užitoční a pomocní, ako sa vieme podporiť, čo je jednému na druhom vzácne, prečo spolu sme. Aj toto sú otázky a odpovede oddaného vzťahu, či ich už kladiete a zodpovedáte v partnerstve, práci, či v kamarátstve. Aj tieto otázky a odpovede tvoria jasné a transparentné vzťahy.

Nuž a keď do takýchto vzťahov vlejeme náš stav bezpodmienečnej lásky, potom by nám nenapadlo vyhrážať sa druhej strane podobnými vetami ako sme počuli v detstve: „Ak pre mňa nebudeš robiť toto či ono, nebudem ťa mať rád.“ Pretože, my máme toho človeka radi, aj keď pre nás toto či ono nerobí. Ale, cez znalosť otázok oddaného vzťahu sa môžeme naopak pýtať: „Čo ja mám pre teba spraviť, aby si ty chcel pre mňa robiť toto či ono?“ A áno, ja viem, môže prísť aj odpoveď: „Nič.“ Aj mne sa to stalo. A to je opäť to prijatie, že tento človek nemá silu alebo vôľu toto či ono pre mňa robiť a ja sa s tým musím zmieriť – prijať to.

Podmienky teda robia vzťah transparentný a bezpodmienečná láska zase láskavý. Nech sa nám všetkým darí žiť transparentné a láskavé vzťahy.

S úctou,

Žubra