Argentína, inflácia na steroidoch, Milei a dospievanie

Zase som raz milionárka. Pozdravujem vás z Argentíny. Kde 1 euro je asi 1000 pesos. Takže za tisícku budete mať milión. Dnes. Ale počkajte si ešte mesiac, dva a bude vám možno stačiť už iba asi par stovák. Argentína totiž zažíva obrovskú hyperinfláciu. Za rok 2023 to bolo vyše 211%. Dúfajú, že sa im ju podarí v tomto roku trochu spomaliť. Za mesiac február to bolo „len“ 15%. Pre porovnanie, na Slovensku bola inflácia za minulý rok niečo cez 10% a rok predtým 13% a poriadne sme to cítili. Teraz si predstavte toto za asi dva týždne. Chudoba je tu evidentná a ceny nám rastú doslova pred očami. Včera som za kávu zaplatila 2900 pesos, dnes za tú istú kávu v tej istej kaviarni to už bolo 3000 pesos. Inflácia na steroidoch v priamom prenose.

Ľudia nie sú schopní vôbec šetriť v štátnych peniazoch a žijú len zo dňa na deň. To znamená, že radšej hneď všetko minú, možno aj na veci, ktoré nevyhnutne nepotrebujú, lebo vedia, že zajtra to bude zase drahšie. V ekonómii tomu odborne hovoria „vysoká časová preferencia“. Človek s vysokými časovými preferenciami radšej minie svoje peniaze ihneď a je teda zameraný na okamžité blaho, na okamžitý úžitok. A naopak, človek s nízkou časovou preferenciou dokáže úžitok odložiť na neskôr, lebo vie, že v budúcnosti napríklad jeho 100 euro bude mať vyššiu hodnotu. A teda si za ne dokáže obstarať viac. Toto však pri akejkoľvek inflácii nie je možné. Nie je nič zlé na tom, ak sa pre vysokú časovú preferenciu človek rozhodne sám, lebo má na to svoje vlastné dôvody. Problém je to vtedy, keď nemá na výber. Keď sú štátne peniaze úplne nefunkčné a aj tak sme štátom nútení ich používať, stávajú sa z nás len zvieratká žijúce z ruky do úst, neschopné akéhokoľvek plánovania do budúcnosti, zamerané len na okamžité uspokojovanie potrieb.

V štátnych peniazoch sa šetriť nedá. To platí nielen v Argentíne, ale aj kdekoľvek inde na svete. Venezuela, Zimbabwe, Libanon, Sudán, Turecko, to sú všetko krajiny, ktoré zažívajú v posledných rokoch obrovskú infláciu. Rozmýšľam ako dlho potrvá, kým EÚ na tom bude podobne. Aj napriek tomu tí, ktorí majú z čoho, v Argentíne šetria v amerických dolároch. Áno, opäť je to len fiat, ale je to pre nich stále omnoho dostupnejšie riešenie ako bitcoin. A tiež viac private. Pesos za doláre a naopak tu v hotovosti vymeníte hocikde na ulici, dokonca aj vo veľmi výhodnom kurze. Vznikol tu totiž tzv. „blue market“ ako odpoveď na štátnu reguláciu kurzu. A tak, ak vám oficiálne banka ponúkla za euro 400 pesos, na blue markete ste mohli dostať 800 pesos. Pred niekoľkými mesiacmi prezident Milei túto reguláciu zrušil, ak tomu správne rozumiem, a dnes je to už viac menej to isté. Avšak dostať sa ku non-kyc bitcoin, to už je pre úplne bežného človeka oveľa väčší problém, ak tu nemáte dobrého veksláka. Obľúbený sa tiež stáva USDT na tronovej sieti, práve kvôli stabilnejšej cene a nízkym poplatkom na sieti.

Aspoň ja som za tie dva týždne, čo sme tu boli, nič také nenašla. Vyskúšali sme dve rôzne ATM-ká od dvoch rôznych spoločností, obidve chceli overiť totožnosť od nuly a tiež sme vyhľadali lokálnu zmenáreň, v ktorej sa dal okrem fiat za fiat meniť aj fiat za bitcoin. Aj keď samotná zmenáreň odo mňa KYC nechcela, podmienka bola, aby som mala Binance peňaženku, lebo len na ňu mi dokážu poslať coiny. Aspoň toto som od seňora za okienkom vyrozumela, aj keď musím povedať, že moja španielčina nie je bohviečo a on na tom bol podobne s angličtinou. Samozrejme na to, aby som mohla mať peňaženku od Binance, potrebujem byť u nich plne registrovaná, takže zase full KYC. A ak už sa musím registrovať na nejakej CEX, prečo by som potom nenakupovala rovno u nich namiesto zase len ďalšieho prostredníka? Vôbec som nepochopila tento ich servis. Pripomenulo mi to nakupovanie bitcoinu cez Revolut. Úplná zbytočnosť a asi tá najhoršia voľba zo všetkých dostupných možností. Zdá sa, že lepšie to ani nebude. Mileiova vláda práve zaviedla povinnú registráciu pre poskytovateľov služieb s virtuálnymi aktívami. Táto nová požiadavka sa dotkne podnikov, ktoré sa venujú poskytovaniu viacerých služieb ako je nákup, predaj, zasielanie, prijímanie, požičiavanie alebo obchodovanie s kryptomenami. Registráciu by mal absolvovať každý poskytovateľ a nariadenie sa netýka len lokálnych spoločností, ale aj tých, ktoré pôsobia na trhu, ale majú sídlo inde.

A tak sa pomaly vytrácajú nádeje mnohých bitcoinerov, že nový argentínsky prezident a samozvaný anarcho-kapitalista Javier Milei by mohol pomôcť s adopciou bitcoinu, ako sme možno dúfali. Škoda. Nateraz to nevyzerá veľmi ružovo a ani oranžovo. Podobných prípadov, kde Milei rozpráva jedno, ale robí druhé, je zdá sa viac.

Zaujal ma aj tento článok ako dosť silná kritika na jeho správu: https://reason.com/2024/03/27/is-javier-milei-making-argentina-great-again/

Občas sa ma ľudia, ktorých tu stretávam spýtajú, keď príde reč na politiku, čo si myslím o Mileiovi a ja odpoviem vždy rovnako: „Neviem. Ja tu nežijem.“ Možno až prekvapivo, pre mňa určite, za dva týždne strávené v Argentíne som nestretla jedného človeka, ktorý by sa o Mileiovi vyjadroval pozitívne. Áno, možno je to aj tým, že som väčšinu času strávila v Buenos Aires, ktoré je prudko socialistické. Dokonca som tu narazila na Múzeum štátnej správy príjmov, ktoré ak funguje ako každé iné múzeum, tak do neho naženú deti zo školy na exkurziu, aby sa učili o tom, aké sú dane super vec. Ja som nemala chuť sa tam ísť pozrieť a už vôbec nie platiť za to vstupné. Ale myslím si, že pre mnohých z nás, či už sme bitcoineri, libertariáni alebo anarcho-kapitalisti, môže byť často veľmi jednoduché a lákavé Mileia idealizovať ako nejakého bojovníka za slobodu, ktorý ukáže nielen Argentíne, ale aj celému svetu, aký skvelý by mohol byť anarcho-kapitalizmus, keď mu dáme šancu. Ľahko ale zabúdame na jednu vec. Stále je to len politik. A politik robí len to, čo je pre politika normálne. Klame, kradne a používa násilie. Pretože to sú jediné nástroje, ktoré má k dispozícii. Ako inak by dokázal presadiť svoju moc nad tými, ktorí s ním nesúhlasia? Je toto správanie zdravé alebo správne? Samozrejme, že nie. Ale politik nie je zdravý jedinec. Ak by bol, nebol by politik. A tak, kým štátne peniaze nás nútia do zvyšovania našich časových preferencií, bitcoin je naopak nástroj, vďaka ktorému ich môžeme znížiť. Dokážeme opäť šetriť a odkladať okamžitú spotrebu do budúcnosti a takto začať kultivovať úplne iný mindset. Nastavenie mysle, v ktorom sa učíme žiť “v” prítomnosti, nie “pre” prítomnosť. Učíme sa konať zámerne a uvedomele namiesto impulzívneho reagovania na základe našich emócií a popudov. Učíme sa trpezlivosti a pýtame sa: “Naozaj toto potrebujem?” (Stoličky ešte máte? :-)) Môžu sa z nás konečne stať dospelí ľudia zodpovední sami za seba a nielen deti v dospelom tele, ktoré potrebujú, aby sa o ne postaral tatko štát.

Ale nečakajme, že to za nás urobí nejaký politik.

P.S.: Argentína je krásna krajina a stále bezpečná, ľudia sú privetiví a pohostinní. Určite odporúčam navštívíť.