V minulom týždni sme si hovorili o autoritách a o tom, ako s nimi, respektíve so sebou pracovať tak, aby sme z nich nepociťovali strach, či nemali vnútorné konflikty. Hovorili sme si, že medzi autority radíme každého, kto má na nás nejaký vplyv a aj to, že ľudí, ktorí majú na nás vplyv si môžeme vedome vyberať. A tak sme spomenuli vzor, vodcu a sprievodcu.
Dnes by som Vám chcela priniesť AHA moment, ktorý som sama zažila na našom sústredení učiteľov UVŽ. Ale možno predtým, než ho pozdieľam, vysvetlím pre tých, ktorí s náukou nepracujú termín vzor. Vzor je človek, ktorého obdivujeme pre nejakú cnosť či vlastnosť, ktorú by sme sami chceli v sebe zušľachtiť. Vzor je človek, ktorý nám dáva vieru, že sa to dá. Vzor častokrát ani nevie, že je naším vzorom. My si ho vyberáme a na základe jeho príkladu sa sami zušľachťujeme.
Niekedy sa mi však stáva, že stretnem niekoho, kto s hrdosťou tvrdí, že on nemá a ani nepotrebuje vzory, že si je vzorom sám. A tu prichádza ten AHA moment, vysvetlím, ak dovolíte. Naše ego funguje tak, že vykonáva len to, čo už pozná. Nebude nikdy robiť zmeny, lebo zmena je nezapísaný program a to by mohlo pre neho znamenať smrť. Preto ego nebude samo robiť zmeny, aj keď by malo žiť celý život v utrpení. Čo ale na ego funguje, je dôkaz, ktorý mu dáva vieru, že to ide. Tým dôkazom je práve vzor. Bez vzoru ego zmenu nespraví. Preto ak stretnem človeka, ktorý zaryte tvrdí, že on vzor nepotrebuje, podozrievam v tom zapreté ego, ktoré ani za nič nepôjde do zmeny, do posunu, do pokroku.
Nezabúdajme pritom, že keď máme svoj vzor našou úlohou nie je napodobňovať ho. Naopak, hľadať cesty, ako tú cnosť, ktorú obdivujeme získať svojou vlastnou a jedinečnou skúsenosťou pre svoje vlastné a jedinečné účely. Naše vzory môžu zostať pred verejnosťou kľudne utajené. Slúžia len a len nášmu osobnému účelu rozvíjať a zušľachťovať sa. Preto, nebojme sa mať vzory. Veď aké je to krásne nechať sa inšpirovať, rásť, posúvať sa! A možno sami práve tým budeme vzorom a dávať vieru nášmu okoliu, že to ide.
S úctou,
Žubra
