Starý systém padol. Neodvratne skrachoval. Uvedomil som si to ako manažér, ktorý bol členom vrcholového vedenia výrobného podniku. Zrazu som sa ocitol v situácii, že niet, čo dosahovať, niet po čom túžiť a dokonca, čo bolo ozaj zaujímavé, niet sa ani čoho obávať. Pamätám si, ako som sa bavil predstavou, že do zeme vrazí meteor a bude po vtákoch. Napĺňalo ma to dokonca pocitom príjemného zadosťučinenia.

Nuž a vtedy to nejako prišlo. Keď som sa ocitol na konci svojej cesty, kde som nevidel nič, čo by ma ďalej motivovalo k rozvoju toho, na čom som vo svojom živote pracoval, nenapadlo mi nič lepšie (okrem zrážky s meteorom), ako sa z tej cesty proste vrátiť…a tak som sa ocitol sediaci na koberci v prenajatom domčeku s hlavou ponorenou do snov mojej dorasteneckej etapy života. Pátral som po svojich starých snoch o tom, čím budem, až budem veľký. Nakoniec som ho vypátral. Začal som písať a keby som vtedy uzrel obraz o tom, ako budem vyzerať, žiť a pracovať o štyri a pol roka na to, asi by som sa uchádzal o možnosť pravidelnej starostlivosti a sledovania v najbližšej psychiatrickej ambulancii. Nuž, obraz som neuzrel a chválim bohov za ich ochranu a citlivosť, akou ma sprevádzali radikálnym prerodom môjho života. Písanie, ktoré sa od beletrie odklonilo k esejám o princípoch život a stvorenia ma priviedlo k poznaniu, že skrze moje prsty prehováram nie ja k čitateľom, ale niekto s vyššou perspektívou ako ja sa snaží osloviť priamo mňa. Poslúchol som toto našepkávanie a oddal som sa zámeru, ktorý ku mne prichádzal skrze moju schopnosť formulovať slová. Krátko nato som začal meditovať a môj prístup k tejto zručnosti bol naplnený prísnou disciplínou. Ovocia prichádzali pomerne rýchlo. Bol som oslovovaný ľuďmi, ktorých priťahovala postupne každá nová schopnosť, ktorú som praktizovaním meditácie otváral. Zrodili sa pravidelné besedy, na ktoré ma pozývali ľudia so záujmom o rozvoj vedomia ducha v nás. Odovzdával som svoje skúsenosti a učil zručnostiam sústrediť sa na rozpoznanie skutočných dejov od iluzórnych pascí egostredných vzorcov.

Môj osobný rozvoj ako učiteľa vrcholil založením meditačnej školy a práve v tomto období som dostal pozvanie od Beatky predniesť tému rozpoznania ega na jej seminári. Táto konfrontácia bola naozaj silná. Môj tvrdý nekompromisný tlak na okamžitý výkon sa stretol s jemným tanečným tempom voľného prúdenia. Po mojej prvej návšteve som sa zveril kamarátom a vtedy aj zároveň žiakom v meditačnej škole, že Beatka ma s veľkou pravdepodobnosťou už nezavolá ani na verejné zhromaždenie ako diváka. Tá pojašená vedma ma však zavolala znova a ja len s nedôverčivým zazeraním som si kládol otázku, či si ma náhodou s niekým nepoplietla. Účasť na seminároch vedených Beatkou bola pre mňa vždy hrejivou skúsenosťou, kde som prežíval plné prijatie a pochopenie môjho pôsobenia. Priamo som mohol pozorovať jej láskavosť a povzbudzujúce pôsobenie, ktoré dávalo prítomným vieru vo vlastnú silu, čistotu a schopnosti dokázať sa oslobodiť. Nabíjali sa pri nej ako baterky a bolo osviežujúce pozorovať, ako Beatkyne prijatie otváralo cestu mojej energii k ľuďom, ktoré by ma sami nikdy nedokázali stráviť. Betku som uzrel ako vedmu, ktorá svojim svetlom ožaruje budúcnosť, zobrazuje vieru v to, že védy, ktoré učím, sa naozaj aj dajú žiť. Je láskavou maminkou, jašivou kamarátkou, citlivou a vedomou liečiteľkou a pre mňa i sestrou, ktorá dopĺňa moju prácu pravdivou skúsenosťou. Doplnila aj mňa samého o kvality, ktoré mi pred tým chýbali, ako neha, trpezlivosť a hlavne zhovievavosť. Z celého
srdca ďakujem za vzor, ktorý mi k týmto kvalitám Beatka zobrazuje. Verím, že práve toto spojenie vycítili aj vtedajší študenti, ktorí nás požiadali, aby sme vymysleli spoločný projekt, kde by sme realizovali obaja svoje zručnosti a odovzdávali ich pod jednou strechou.

Tak sa zrodil nápad spoločnej školy a hneď, ako sme sa rozhodli do toho pustiť, prizvali sme k tomu aj kamarátov učiteľov, liečiteľov, trénerov takých vedomostí, ktoré zapadali svojou myšlienkou do spoločného zámeru. Preto sme náš projekt hneď aj nazvali univerzitou a túto myšlienku aj naďalej pestujeme. Som hrdý na to, že moje kvality a schopnosti prepojili so sebou vzácne bytosti a vznikol unikátny
učiteľský zbor, ktorý je otvorený ďalším novým kolegom. Náuka Rozpoznanie skutočnosti sa rozliala ako výživná voda a presiakla všetkými ponúknutými učeniami, ktoré naša univerzita ponúka. Zotrela sa tak hranica medzi zostavovateľom a prijímateľom a splynuli sme do spoločenstva, ktoré prijalo a rozvíja náuku spoločnú a každý svojou jedinečnosťou dopĺňa celistvú tvorbu. Chvála.