Správne rozhodnutia je námet, ktorý sa často objavuje ako v mojej liečiteľskej práci, tak aj v bežnej reči s priateľmi. Ja sám som tou úvahou veľmi zamestnávaný. Kto by nechcel konať stále len správne rozhodnutia? Pristupujeme k tomu všelijako. Niektorí robia len to čo cítia, iní hýbu viac rozumom a poriadne svoje rozhodnutia zvážia. Videl som oba prístupy s odstupom a pozoroval som ľudí blúdiacich v kruhu. Zažil som oba prístupy sám na sebe a opakovanie som odhaľoval svoje krútňavy sebaklamov, ktoré ma viedli z bludiska do bludiska. Pravda je však jednoduchá, len je často veľmi ťažké sa jej držať, pretože ona ide vlastnou cestou a tie naše víry pocitových eufórií, či napätí sa jej vôbec netýkajú. Poďme ale pekne po poriadku a najprv si ujasnime, čo je to správne rozhodnutie.
Správne – je udržiavanie smeru s PRAV-om. PRAV je svet, odkiaľ prichádzajú zvestovania bohov. Som v súlade s PRAVom. Som sPRÁVny. Žijem, teda som v súlade s bohmi. Máť správny postoj znamená, že som v rovnováhe. V správnom postoji vidím všetky zjavenia sveta. Opak správneho postoja je prepad do úNAVy. Prepad do sveta NAV. Svet NAV je svet, kde sa prepadáva všetko staré, čo už doslúžilo, aby sa rozložilo na pôvodné prasily a stalo sa tak zdrojom pre novú tvorbu. Tento svet rozkladá a ničí všetko, čo do neho prepadne. Živé tam nemá čo hľadať. Pokiaľ sa prepadáme do sveta NAVu za živa, ide o nesprávny postoj a stávame sa uNAVenými. Unavený človek je vlastne chorý človek. Unavený človek nie je len vysilený. Jeho vysilenie sa prenieslo do prepadu síl a ten sa prejavuje chorým postojom a teda aj konaním. Prosto unaveným. Je to akoby sme viseli dolu hlavou a knísali sa z boka na bok bezmocne odovzdaní len živlom, ktoré nás sáču alebo ťahajú ako sa im zapáči. Sťaby človek neplavec uprostred dravej rieky odovzdaný jej prúdom. Nie je dobré byť unavený. Je dobré udržiavať si správnu hladinu síl, aby sme uprostred tých dravých živlov vedeli udržať správny smer. Tak a teraz sa už môžeme dostať aj k tomu, že správny smer môžeme udržať len správnymi rozhodnutiami.
Poznáme už predstavu povrazolezca, ktorý sa snaží nielen udržať na lane, ale aj kráčať pri tom vpred, Toť náš život. Správny postoj je vyjadrený pevným státím na lane. Unavený zasa visením dolu hlavou. To však veru nechceme, lebo z unaveného postoja sa ťažko škriabe hore. Preto je nutné udržiavať postoj správny, teda vzpriamený.
Vesmír má len dve sily, ktorými pôsobí a to je sila kladu a záporu. Prejavujú sa v komunikácii ako vzdor a túžba. V dennom živote si tieto sily môžeme tiež všimnúť ako možnosti – vôľu a silu – podnet. Správne rozhodnutie sleduje rovnováhu – vyváženosť týchto dvoch síl. Teda moje rozhodnutie je vždy naplnené možnosťami a silou ho vykonať. Pokiaľ mám dosť vlastných síl, som nabudený na svoj plán, ale nejako sa mi nedarí dať do kopy správne okolnosti, prípadne mi náhody neprajú, je to rovnaká nerovnováha, ako keď mám ideálnu príležitosť niečo urobiť, ale mne sa proste nechce, či som dokonca tak vyčerpaný, že nevládzem.
Či sa nám to páči alebo nie ani v jednom prípade nie sme schopní uskutočniť, čo sme si predsavzali a treba nám s tým niečo robiť. V tomto momente narážame často na úplne smiešnu chybu. Akú? Zamieňame si vôľu so silou. Keď si niečo naplánujeme a stále nám neprichádza vhodná príležitosť alebo nemáme k tomu možnosti, omylom pretláčame tento stav a nasilu presadzujeme svoju silu. Vo vesmíre však kde niet vôle, tam niet cesty. Zvykli sme si prerážať cestu kade tade, dokonca raziť tunely skalou. Je to však prazvláštne správania a bohovia sa smejú. Oni nám totiž sami tvoria cestu presne tak, aby sme výzvy na nej dokázali zvládnuť vlastnou silou. Preto sa nám často krát môže diať, že naše plány narážajú na odpor okolností. Niet na ne proste vôle. Vôľa je voľné miesto – cesta pre konanie. Keď ju nemáme, musíme niečo uvoľniť. Prestať sa zamestnávať vecami, ktoré riešime predčasne alebo už zbytočne oneskorene. Uvoľniť svoju myseľ, či silu od niečoho, čo nás zaťažuje. Preto sa hovorí, že nejaký športovec má pevnú vôľu na výkon, pretože sa plne na ten výkon sústredí a nezamestnáva ho napríklad chorá manželka alebo trpiace dieťa doma. Pokiaľ áno, isto mi dávate za pravdu, že taký športovec vám plnohodnotný výkon nepodá. Mať teda vôľu na rozhodnutie znamená mať možnosti ho uskutočniť. Keď tie možnosti nemáme, musíme si to umožniť tým, že sa uvoľníme a prestaneme sa venovať tomu, čo nám zahlcuje pozornosť. Pokiaľ máme dostatok možností konať, ale nemáme k tomu podnet, nechce sa nám alebo proste nevládzeme, je jasné, že nemáme silu. V takom prípade je nutné posilňovať, silu načerpávať a zvyšovať svoje kvality – študovať, nabrať viac skúseností a podobne. Ide o úpravu životosprávy a tam treba disciplínu. Tam sa musíme vzoprieť a využiť všetky ostávajúce sily, aby sme začali s nápravou a zvýšili tak svoje schopnosti tvoriť. Kde teda chýba sila – podnet, treba trénovať, silu naberať. Keď sa nám nechce, nie sme leniví, ale vyčerpaní. Treba sa nám nasýtiť, prípadne správne oddýchnuť, aby sme nabrali síl do ďalšieho konania.
Tak a už sme sa dostali riadne ďaleko. Vieme, že keď sa nám do niečoho nechce, nemáme dosť síl. Je preto potrebné urobiť si kontrolu svojej životosprávy. Spíme dostatočne? Papkáme výživne? Precvičujeme telo k pružnosti?
Vieme, že keď nemáme dostatok možností na tvorbu nášho rozhodnutia, nemáme vôľu. Je preto potrebné urobiť veľké upratovanie. Venujeme sa vždy len tomu, čo nám dáva zmysel a robí nám radosť? Sústreďujeme sa na to, čo nás rozvíja? Zaoberáme sa len problémami, ktoré sa nás dotýkajú?
Pokiaľ dosiahneme súhru sily a vôle, podarí sa nám čokoľvek , čo si vyberieme.
Dostávame sa k poslednému dôležitému uvedomeniu. Rozhodnutie je slovo, ktoré označuje rozhodenie, teda zásah do niečoho, čo jest. Rozhádžete stanovený obraz, urobíte zásah do stavu vecí alebo dejov. Každým rozhodnutím preto zmeníte daný stav. Pokiaľ na to máte dosť síl a je vám to umožnené, vždy je to rozhodnutie správne. Stáva sa nám, že sme nabudení a máme síl za regiment, ale okolnosti sú proti nám. My sme plne sústredení, nerobíme nič, čo by nám zahlcovalo našu pozornosť, no ráčme si uvedomiť, že aj vesmír má svoju vôľu a v takomto prípade je náš zámer nesprávne načasovaný. Počkajme chvíľu, ešte má niečo prísť, o čom my ani netušíme a potom pôjde všetko ako po masle. Nepretláčajme sa s vôľou vesmíru. Možno sa ešte máme niečo naučiť, niekoho stretnúť, či niečo dostať, aby nám uskutočnenie zámeru vyšlo. Opačnú situáciu možno tiež poznáme. Dostávame príležitosť za príležitosťou a my nevládzeme uchopiť ani jednu z nich. Nepanikárme. Sústreďme sa na seba. Možno sme len zabudli oddychovať alebo byť k sebe láskaví a odmeniť sa po výkone slastnou rozkošou z potechy zo svojho diela. Buďme k sebe spravodliví a doprajme si prenechať výkon na chvíľu, kedy my sami nadobudneme dostatok síl pre nadšené užívanie si tvorby. Vesmír je totiž rovnako láskavý k nám. Preto nás núti dodržiavať iba dva pravidlá správnych rozhodnutí. Nevyhnutnosť konať slobodne a k tomu nám dáva právo na omyly. Pokiaľ konáme vždy v súlade s našou silou a možnosťami – teda slobodne, nemôže sa stať, žeby nám ušiel vlak alebo by sme niečo nenapraviteľne pokazili. Vesmír si počká, kým budeme pripravení a stále dokola nám bude príležitosti opakovať. Ako k náprave, tak aj k správnemu uchopeniu danej chvíle.
