Och, aké jednoduché slovo je viera. Je jednoznačné a niet na tom čo vysvetľovať, no samozrejme ako mnohé iné, bolo aj veľmi pokrivené. Z názvu podstaty života sa stalo meno pre výmysly, báje, či legendy. Nedajme sa mýliť a poďme ho teda bližšie preskúmať.

Slovo viera je zložené z dvoch koreňov: vie a ra.

„Vie“ je zvukom jasné ako vije, teda odvíja, čo keď si naviažeme napríklad na osobu, tak je to ten, od koho sa všetko odvíja. Vodca, vedúci, teda ten, čo vie, ako na to. Je to ten, čo vedie a vie viesť. Doslova v mágii čaroslovia je slovo „vie“ výraz pre vitie dejov. Viem, teda vijem – odvíja sa odo mňa – to, čo sa deje.

„Ra“ – je prvotná jednovýznamová slabika označujúca rámcujúcu polaritu stvoriteľa. Bližšie sa o tom vraví vo vierozvesti žiaraslávia:

„Sila RA je podstaty stálej, stuhnutej, pevne ohraničujúcej a sústredenej. Je to sila, ktorá je základným RÁmcom, zámerom, obRAzom (je „svetlá“). Sústreďuje sa na zámer a smeruje pohyb, obmedzuje rast do uchopiteľnej formy. Preto potrebuje niečo, čo môže zobRAzovať – osvetľovať a je tým spojená so svojim proťajškom, ktorý sa jej poddáva do obRAzu Života. Jej kladná zákonitosť je pevne sústredená viera a záporná véda, čo prijíma vieru a vedie (zámer a plán).“

Z tejto charakteristiky už tušíme, ako je viera prepojená s vedou. Svet sa proste skladá zo ŽIvota v RÁmci. Sila RA ako aj sila ŽI sú pôvodné prejavy stvoriteľa. RA je teda zámer, úmysel, cieľ, ktorý si stvoriteľ stanovil pre ten ktorý život. Slovo „stvoriteľ“ chápme v tomto prípade všeobecne. Pisateľ tohto pojednania je stvoriteľom článku a musí mať predsa svoj úmysel, čo chce v tomto článku napísať. To je vlastne pisateľovo RA. Pisateľovo ŽI sú prsty behajúce po klávesnici a mechanika písacieho nástroja, skrze ktorú sa zobrazuje text. Pisateľovo RA teda vije – odvíja to, čo sa zobrazuje v ŽIvom texte. Pisateľ vie, čo píše, a preto jeho text má svoj rámec, teda zmysel. (Aspoň pisateľ tak dúfa.)

Uvedomme si, že pri akomkoľvek živom prejave najprv musí byť jasné, čo sa ide diať. Musí to mať svoje RA, od ktorého sa deje odvíjajú. Deje sa teda odvíjajú od RA a vedú nejakým smerom. Keď sa RA už dáva do živého pohybu, vedie svoj úmysel a vzniká jasný prejav, ktorý sa dá popísať a dokonca nasledovať. Nasledujeme odvíjanie RA, ktoré nás VEDIE vo svojej VEDE. Pôvodné znenie slova VEDA je VÉDA. Dlhé É v slove je preukázateľné pri skloňovaní, kedy sa v množnom čísle od množstva 5 transformuje E na dlhú dvojhlásku „IE“.

Päť VIED, šesť VIED, sedem VIED atď.

(Chvála štúrovcom za jasnosť pravidiel nášho jazyka, no snaha o zjednotenie nárečí niečo pridala, niečo ubrala. Preto v súčasnej slovenčine máme zopár nezrovnalostí, ale môžeme si pomáhať susednými slovanskými jazykmi, aby sme niektorým slovám prišli na koreň.)

Z uvedeného vyplýva, že pri akejkoľvek tvorbe je prvá VIERA a po nej prichádza VEDA. Prakticky každý musí najskôr uveriť, aby to mohol vedecky dokázať. Opačný postup nie je možný. Každý priekopník, ktorý pre ľudstvo priniesol nový objav najprv uveril, že to jestvuje a potom to dokázal a vedeckým spôsobom podal ďalej ostatným ľuďom. Každá veda má svoj jazyk. Sú rôzne vedecké smery. Patrí medzi ne aj umenie, čo si málokto uvedomuje. Aj umenie je vedeckým jazykom a súčasní akademici to veľmi podceňujú a neuvedomujú si dosah moci tohto smeru…alebo si ho uvedomujú až príliš dobre? Veľa vedeckých poznatkov ľudia prijímajú v beletrii, hraných filmoch alebo obrazoch. Veľa vedeckého pôsobenia sa prevádza umeleckým pohybom – tancom, či športom.

V súčasnosti vzniká dojem a možno zámerne, že veda dokazuje niečo nové. Je to úsmevné, lebo tomuto VERIA už len ozajstní intelektuálni lenivci. Vzdelávací systém v našej spoločnosti je poznačený tvrdým donucovaním k nezmyselnému memorovaniu. Preto sa od detstva učíme vlastne zabíjať kreatívne myslenie a verklíkovať len to, čo niekto povedal, či dokázal pred nami. Vzniká dojem, že veda odhaľuje nové veci. Každý priekopník ale vie (pokiaľ psychicky prežije vzdelávací systém), že vnemy prichádzajú nečakane ako vhľady z vyššej úrovne vnímania. Označujeme to za dielo Múzy, či náhleho okamihu osvietenia.*

Potom už len stačí dokázať to, čo nám napadlo a na svete je nová osvietená myšlienka. Ostatní “vedci”, ktorí sa dookola vadia, čo je možné a čo nemožné sú len stádom oviec, ktoré bliaka otrepané frázy dovtedy, kým nepríde nová silná osobnosť a nezadá mu iný tón bliakania podobne ako dirigent.

Slovenčina nám teda hovorí jasne. Prvé, čo musíme spraviť, aby sme sa pohli vpred je UVERIŤ. Potom nasleduje etapa hľadania cesty, ako dosiahnuť to, čomu sme uverili. Hľadáme védu, ktorá nás povedie k naplneniu viery. Pokiaľ nájdeme védu, ktorá sa dá napojiť na našu vieru, nič nám nebráni v tom, aby sme realizovali svoju vieru do zjavenej, teda skutočnej podoby. Veľa šťastia a pozornosti pri výbere toho, čomu sa rozhodnete uveriť.

 

* Aj na to má slovenčina vysvetlenie. Inšpirácia RA prichádza zo sveta PRAV. Svet pRAv je svetom bohov. Bohovia sú tvorivé bytosti. Každá bytosť, ktorá sa pokladá za tvorivú a dokazuje svoju tvorivosť svojou védou, je bohom toho, čo tvorí. Svet PRAV je nad svetom JAV, teda nad všetkým zJAVeným, no bližšie vysvetlenie týchto slov už patrí do iného pojednania.)