V žiarasláví vnímame dušu ako obal svätého ducha Človeka. Tento obal má rôznorodé základné hodnoty, ktoré sú usporiadané do celku a tvoria isté črty a vlastnosti vytvárajúce celú osobnosť. Každý človek je jedinečný nie tak hodnotami duše, dokonca ani ich pomerom, ale používaním duševných hodnôt. Preto je možné vyhodnocovať dušu podľa horoskopu, predpokladať jej správanie sa podľa rodovej línie. Vedomým uchopením týchto predpokladov však dokážeme vytvoriť úplne novú podobu správania sa, a preto vidíme duše, ktoré sa správajú presne podľa škatuľky, do ktorej sa narodili, ako aj duše slobodné, u ktorých sa rozvíja neočakávaná tvorba, ktorá obrodzuje svoj rod a dokonca národ, či celé spoločenstvá národov. Aby sme dosiahli takúto mocnú obrodu a konali v duši slobodne, je dobré spoznať najskôr svoje základné parametre – hodnoty, aké môžeme ovládať. Taktiež sa môžeme rozhodovať, čo posilníme a prípadne, čo uvoľníme. Formovanie vlastnej duše patrí medzi veľmi dôležité zručnosti žiarivej bytosti, ktorá si zákonite musí byť vedomá duševných hraníc. Môže sa totiž stať, že keď to preženieme, dušička nám jednoducho praskne alebo keď zanedbáme rozvoj, roztiahne sa do hnijúcej mokrade. Popis duševných hodnôt môžeme rozvíjať do najmenších čiastočiek. Nie každý však má na to čas (vôľu) a chuť (zámer). Základom, ktorý však môže byť osožný všetkým je pochopenie základného rozdelenia polarity duše, v ktorej sme sa zrodili a naučiť sa narábať ňou s rozvahou.
Začnime s najjednoduchším poznaním.
Ako už vieme, v žiarasláví vnímame život ako chôdzu povrazolezca po lane. Potrebujeme sa dostať od momentu zrodenia do momentu znavenia (naplnenia zámeru života, kedy prichádza očistná smrť).
Človek sa rodí naplnením duše svojim svätým duchom a zámerne v našom vzťahovom dušestrednom svete sa vždy jedná o dušu, ktorá nemá rovnováhu. Je to totiž základné poslanie každého zrodenia. Hľadanie rovnováhy. V našom svete je to dané tak, že rovnováhu hľadáme skrze spoluprácu a zdieľanie vlastných hodnôt s okolím. Preto ja každá duša postavená do nerovnováhy rozdelením pohlavia. Nech už máme poslania každá duša akékoľvek, máme prežiť rozmanité lekcie, či stvoriť rôznorodé diela, jedno máme všetci spoločné. Musíme tak činiť formou vzájomného zdieľania. Toť výzva, ktorú sme si vybrali rozdelením duší do opačných polarít. Do muža a ženy. Na chvíľu však teraz odložme ešte pohlavia a poďme sa pozrieť na polaritu duše, pri ktorej vôbec nie je dôležité pohlavie, no napriek tomu sa častokrát táto polarita zamieňa s pohlavím. Pripúšťam, že v istej dobe bolo v súvislosti so životným štýlom ľudí zvyčajné, že jedna polarita bola ovládaná hlavne ženou a druhá mužom, no časy sa menia a človek i jeho duša sa rozvíjajú. Preto sa pokúsme pozrieť na tieto polarity bezpohlavne a nebojme sa priznať, že žena môže mať polaritu zvyčajnú podľa starých zvykov pre muža a naopak.
Je to jednoduché ako celý vesmír. Existujú v ňom iba dve sily. Klad a zápor, pozitív a negatív, plus a mínus, stiahnutie a uvoľnenie, akcia a pokoj. Obe sily sú ROVNOCENNÉ a tak ako batéria nemá dobrý a zlý pól, ale kladný a záporný, tak tomu je aj v prípade našej duše. Nuž ale predsa je v každej duši pri zrodení jednej polarity o niečo viac a tomu sa teraz budeme venovať.
Nezabúdajme na to, že každá duša obsahuje obe polarity kladu aj záporu (teda mužskej aj ženskej energie po starom), a tie sa miešajú do akejsi „polievočky“ rôznej chute. Každá „polievočka“ je samozrejme jedinečná, no dajú sa rozdeliť do základných chuťových skupín, napríklad slané a sladké, pikantné a jemné. Takisto rozdeľujeme aj duše do dvoch základných „chutí“, teda polaritných osobností.
Duša, ktorá má vyšší podiel kladnej sily je zacielená, stiahnutá, transformujúca, pevná a vodiaca. V žiarasláví ju nazývame PRIEKOPNÍK.
Duša, ktorá má vyšší podiel zápornej sily je rozhľadená, uvoľňujúca, prijímajúca, mäkká a podporná. V žiarasláví ju nazývame ZÁZEMIE.
Dušu, ktorá je v rovnováhe oboch polarít nazývame v žiarasláví ŽIARIVÁ.
Do stavu žiarivosti duše sa môžeme dostať vlastnou prácou, i keď nie každá duša má na to rovnakú vôľu (možnosti) alebo silu (pevnosť). Preto je tento stav dôležité nacvičovať v rozjímaní. O tom však už je iná kapitola. Sú duše, ktoré sú pripravené a „vypestované“ do tohto stavu od svojho zrodenia. Skôr, ako sa rozhodnete dostať svoju dušu do neprestajnej žiarivosti, nezabúdajte, že v tomto stave duša nemá akýkoľvek vzťah. Je preto aj nepozorovateľná ostatnými. Ja mám vzťahy rád a preto som sa aj zrodil, aby som si ich užíval. Ako ste na tom vy, usúďte sami. Nácvik žiarivosti je dôležitý preto, aby som sa doň dostal vždy, keď sa preň rozhodnem. V tomto stave sme totiž schopní plného napojenia na Zdroj, ktorým je svätý duch človeka a vedome s ním komunikovať. Pomáha to k rozvážnemu konaniu. V momente, keď sa rozhodneme k akémukoľvek pôsobeniu v zjavenom svete dušestrednej sústavy, konáme už v istej polarite, ktorú sme si vybrali, teda ako priekopníka alebo zázemie. Chvála tým, ktorí sa rozhodujú ku konaniu v polarite vedome. Chvála však aj tým, ktorí porozumeli polarite, v ktorej sa zrodili a vedome konajú využívajúc všetky svoje možnosti v spolupráci so svojimi partnermi.
PRIEKOPNÍK
Priekopník je duša človeka, ktorá je zameraná na cieľ a vie si naplánovať, ako ho dosiahnuť. Pôsobí na svoje okolie, cielene vyhľadáva spolupracovníkov a sama vie tvrdo pracovať na tom, aby dosiahla, čo chce. S tým, kto je a čo chce nemá nikdy problém. Je o tom skalopevne presvedčená aj keď sa mýli. Keď omyl odhalí, bez problémov ho prizná a zacieli na nový správny cieľ.
Dokáže správne rozpoznávať, čo je pre ňu dôležité a podporuje všetko, čo cíti ako osožné pre svoj zámer. Je silný vodca a berie si bez problémov zodpovednosť aj za iných, ak má na to dostatok síl a je jej daná. Tento spôsob správneho prejavu priekopníka voláme v žiarasláví OCHRANCA.
Všetko má ale svoj líc aj rub. Takáto priekopnícka duša keď nesprávne odhadne svoje sily a unaví sa, zameriava sa len na živelné uspokojovanie okamžitých potrieb. Koná nepredvídateľne a je motivovaná viac strachom, ktorým je presiaknutá. Pôsobí na svoje okolie klamstvom a zavádzaním, obklopuje sa len pritakávačmi a sama sa vyhýba práci, ktorú rozdáva iným. Nepozná svoje hranice, vlastne nevie ani definovať, čo naozaj chce, lebo nikdy nie je spokojná. Svoje omyly nikdy nepriznáva. Nájde vždy niekoho, kto za ne nesie vinu a tvrdo za to trestá.
Dokáže len obviňovať za chyby iných alebo seba, ak z toho niečo získa a miesto hľadania riešení len poučuje o tom, čo sama nedokáže zrealizovať.
Dokáže byť silným despotom, pri úspechu si berie zásluhy a v opačnom prípade vinu prenáša vždy na niekoho iného. Často parazituje. Tento spôsob unaveného prejavu priekopníka voláme v žiarasláví TYRAN.
ZÁZEMIE
Zázemie je duša človeka, ktorej cieľom je byť oporou pre svojich blízkych. Vytvára domov pre tých, ktorí k nej patria, prijíma bez výhrad a plne sa prispôsobuje zámerom svojej rodiny. Vyživuje priestor, ktorý vypĺňa svojim teplom. Je zdrojom silnej podpory, základným táborom pre všetkých, ktorých prijala do svojej rodiny. Nasleduje svojich blízkych bez posudzovania, snaží sa pochopiť ich zámery a plnohodnotne ich v nich podporuje. Je takou, akou ju potrebujú a nemá problém vzdať sa vlastných potrieb pre prospech ostatných. Naopak, v napĺňaní zámeru blízkeho človeka nachádza silné vlastné uplatnenie a jej sila niekedy presiahne silu pôvodného zámeru a sama dvíha zámer skupiny svojou živelnosťou do úspešného konca.
Dokáže prijímať a plne chápať úmysly blízkeho človeka, ktorého svojou podpornou silou potlačí k realizácii. Rozvíja plány a priťahuje svojou vierou tie správne zdroje, ktoré zveľaďuje a rozširuje do nových možností. Je to silná podpora a dokáže prijať blízkeho bez akýchkoľvek výhrad a odpustiť neodpustiteľné, ak má na to dostatok síl. Je pripravená obetovať vlastný život, ak tým podporí život rodiny. Tento správny spôsob prejavu zázemia v žiarasláví voláme OPATROVNÍK.
Všetko má ale svoj líc aj rub. Takáto zázemná duša keď nesprávne odhadne svoje sily a unaví sa, stáva sa z nej živel bez vlastnej podoby. Nemá domov, stále blúdi a vešia sa na kohokoľvek, kto jej ponúkne akékoľvek uplatnenie, za ktoré pýta na oplátku ochranu a bezpečie. Robí čokoľvek, čo jej prikážu a preto je často nespoľahlivá, pretože tomu, čo robí nerozumie a nedoťahuje to dokonca. Musí byť bez prestania pod dohľadom. Všetko, čo robí, robí len preto, aby vyhovela hostiteľovi. Často klame, pretože vlastne nemá autentické pocity. Vyjadruje sa len tak, ako od nej očakávajú a očakávania druhých vie veľmi bravúrne predpokladať. Neprestajne vyrušuje od sústredenia, lebo sa bojí, že bude odhalená. Nevie byť verná a pre záchranu svojho bezpečia tvrdo kalkuluje. Preto nemá problém svojimi nárokmi vysať hostiteľa do úplného vyčerpania a následne preskočiť na nového. Neprijíma žiadne rady a nerozumie, čo to znamená zodpovednosť. Padá do sebaľútosti a dokáže ňou citovo vydierať do krajnosti. Vyvoláva pocit viny v okolí a svet okolo seba pretvára na obludné miesto plné krívd. Svojou prázdnotou hlce všetku silu svojich blízkych a parazituje na ich citoch. Tento spôsob unaveného prejavu priekopníka voláme v žiarasláví OBEŤ.
Pre jednoduchšie rozpoznanie nášho konania sa dá všimnúť si na prejavoch, akú polaritu práve používame.
Pokiaľ sme v priekopníckej polarite a dokážeme rozpoznávať na sebe a svojom okolí, čo má cenu a čo nie, sústredíme sa na to, čo hodnotu má a vlastnou silou to vieme podporovať, správame sa ako OCHRANCA – Rozpoznáva a podporuje
Pokiaľ sme v priekopníckej polarite a vidíme chyby na sebe alebo našom okolí, poukazujeme na ne a tiež nachádzame poučenia, ktoré vyplývajú z príčin týchto omylov, správame sa ako TYRAN – Obviňuje a poučuje.
Pokiaľ sme v zázemnej polarite a prijímame inšpiráciu od okolia, ktorú dokážeme rozvíjať do vyšších hodnôt, ako sám inšpirátor, správame sa ako OPATROVNÍK – Prijíma a rozvíja.
Pokiaľ sme v zázemnej polarite a topíme sa vo vlastných vinách, z ktorých nenachádzame východisko, nerozumieme radám od okolia, každý nám chce len krivdiť alebo je pre nás nezrozumiteľný a sami nechápeme, prečo sa to deje práve nám, keď my skoro za nič nemôžeme, správame sa ako OBEŤ – Bezradná a nezodpovedná.
Pre lepšie porozumenie správneho konania si pomôžeme obrázkom
Z hore uvedeného obrázka vieme už pekne vyčítať, že keď chceme stáť pevne na lane a kráčať k naplneniu nášho života, musíme sa udržať prejavom opatrovníka alebo ochrancu. Pokiaľ sa rodíme s prirodzeným prejavom opatrovníka, budeme hľadať do partnerstva hlavne ochrancov. Tí nás svojim partnerstvom zadržia pred prepadom do obete a naopak pre rodeného ochrancu je najvhodnejším partnerom opatrovník, ktorý mu nedovolí padnúť do tyrana.
Pokiaľ sme unavení a sme prirodzene v zázemnej polarite, prejavujeme sa ako obeť, čo sa dá rozpoznať tak, že v našom okolí sa vyskytujú v prevažnej miere samí tyrani a naopak unavený priekopník môže zdesene pozorovať zvýšený výskyt obetí vo svojej bezprostrednej blízkosti, ktoré usilovne tyranizuje a oni nie a nie sa poučiť.
Opatrovník s ochrancom sa držia pekne za ruky a spoločne udržiavajú rovnováhu na lane. Obeť s tyranom visia dolu hlavou a ako dve tvrdohlavé kyvadlá do seba stále narážajú. Čím viac do seba vrazia, tým viac ich to vyhodí opačným smerom, no pokiaľ ich to nepreklopí hore, opätovne do seba vrazia s ešte väčšou silou. Takýto spôsob života je len otázkou času, kedy ich napokon oboch roztriešti. Mali by sme preto citlivo reagovať na takéto kopance a všimnúť si, v akej polarite sme sa nachádzali, kým sme pocítili úder. Odhodilo nás to totiž správnym smerom. Pokiaľ sme narazili v konflikte na obeť, ktorá reaguje na naše poučovanie a obviňovanie, môžeme podporiť náš vzostup do správnej vibrácie rozpoznaním a podporou toho, čo má hodnotu či už na okolí alebo na sebe samom. Naopak, ak nás zastihne úder od tyrana, ktorý reaguje na našu bezradnosť a nezodpovednosť, sústreďme sa ihneď na disciplinované prijatie poučenia a rozvíjajme ho do zmysluplnej nápravy.
Na oboch stranách vibrácie správnej aj unavenej je bod kľudu.
Správna vibrácia ho dosahuje v pokojnom rozjímaní, kde môže nadobudnúť rozvahu k novému konaniu. Nemusí k tomu potrebovať spoluprácu, ak náklon na jednu alebo druhú stranu nepresiahne sily k návratu.
Unavená vibrácia ho dosahuje len v čase smrti, kde môže nadobudnúť rozvahu k novému zrodeniu. Spoluprácu už nepotrebuje, pretože smrť navštevuje každého osobitne.
