„Pôvodná situácia“ je dôležitým konceptom pre pochopenie teórie Slobody a súvisí s princípom pozitívneho a negatívneho práva, ktorému by som sa chcel venovať niekedy nabudúce. Čo to vlastne koncept „pôvodnej situácie je“?
Okrem toho, že predstavuje veľmi silnú ochranu pred posudzovaním iných, pred nervozitou a pred prehnanými reakciami, pomáha zároveň pochopiť situáciu, pomáha sa na ňu pozrieť z nadhľadu, ale hlavne chráni naše duševné zdravie a činí nás zodpovednými za naše životy. Zodpovednosť za naše životy môžeme na niekoho presunúť, môžeme niekoho požiadať, aby bol za naše životy zodpovedný, ale tento proces musí spĺňať dve podmienky: Ja, ktorý odovzdávam svoju zodpovednosť tak musím činiť dobrovoľne a zároveň ten, ktorý ju prijíma musí ju prijímať absolútne dobrovoľne. Ako jednoduchý príklad si dovolím uviesť cestu autobusom: Dobrovoľne nastupujem do autobusu, čím odovzdávam zodpovednosť za svoj život na nasledujúcich pár minút, či hodín do rúk šoféra autobusu a zároveň šofér autobusu tento presun zodpovednosti prijíma, pretože autobus bude šoférovať dobrovoľne.
Koncept „Pôvodnej situácie“ nám umožňuje pochopiť, že na tomto svete nemáme žiadne legitímne nezmluvné právo vyžadovať nejakú službu, či nejaké správanie od kohokoľvek a to bez ohľadu na to, čo hovorí legislatíva. (Rozdiel v chápaní pojmov „legálne“ a „legitímne“ môže byť predmetom niektorej z ďalších úvah) Dobre, poďme si teda už konečne tento koncept vysvetliť. Či sa nám život zhorší, alebo zlepší musíme vždy porovnávať s pôvodnou situáciou a tak spoznať, kto je v našom živote agresor, a kto nám iba niečo do života priniesol a potom prinášať prestal. Nazvime si našu pôvodnú situáciu písmenom „A“ a súčasnú situáciu písmenom „B“. Ak sa nám situácia A zlepšila pôsobením vonkajších vplyvov na situáciu B a neskôr sa pôsobenie týchto vonkajších vplyvov ukončí, vracia nás to do situácie A. Teda naša pôvodná situácia sa nezhorší, iba prestávajú pôsobiť nejaké vonkajšie vplyvy a lepšia situácia B prestáva platiť. Vraciame sa do situácie A, teda pôvodná situácia nie je zhoršená. Alebo sme v situácii A a vonkajšie vplyvy nám túto situáciu negatívne zmenili a my sme v horšej situácii ako v pôvodnej, teda nám pôsobenie vonkajších vplyvov našu pôvodnú situáciu zhoršilo.
Asi budú lepšie príklady:
Som nezamestnaný, teda som v situácii A. Do našej obce príde výrobca niečoho, postaví fabriku a ja sa zamestnám. Prechádzam do situácie B. Už vieme, že žiadny človek nejde do novej situácie s úmyslom, že si pôvodnú pohorší a tak mi je v zamestnaní lepšie, ako mi bolo v situácii bez zamestnania. Ak by to tak nebolo, z práce odchádzam. Potom sa výrobca rozhodne, že ukončí výrobu a dá mi výpoveď. Vonkajší vplyv prestal pôsobiť a ja sa zo situácie B vraciam do situácie A. Nie do zhoršenej situácie, ale do pôvodnej. Ak teda porovnám svoju novú situáciu po prepustení s mojou pôvodnou situáciou zostane mi iba a len vďaka voči bývalému zamestnávateľovi, že mi na určitú dobu umožnil lepší život v situácii B. Určite by som nemal cítiť zášť, ani hnev.
Iný príklad, ktorý súvisí so Slobodou slova:
Chcem prezentovať svoje názory, tak chodím po návštevách, organizujem stretká v reštauráciách, diskusie v kluboch atď – to je situácia A. Zrazu príde platforma sociálnej siete (napr. Facebook) a poskytne mi ohromné možnosti, ako prezentovať svoje názory širokej verejnosti. Moja situácia sa dramaticky zlepší a to je situácia B. Potom niečo vyvediem, v rozpore so zmluvnými podmienkami a FB ma zablokuje, teda vracia ma do situácie A. Facebook mi teda svojim rozhodnutím nezhoršil pôvodnú situáciu naďalej môžem chodiť po baroch a reštikách a kluboch a prezentovať svoje názory. Tak mi zostane iba vďaka voči nemu, že mi na určitú dobu umožnil lepšie osloviť svojich priaznivcov v situácii B. Určite nie zášť, ani hnev, ani nadávky.
V zásade platí, že nik nie je povinný zlepšovať nám našu situáciu, pokiaľ ho k tomu neviaže zmluva, ktorú s nami dobrovoľne uzavrel.
Teraz príklad z opačného spektra:
Žijem si svoj život, mám drobnú remeselnícku dielničku, zaoberám sa poskytovaním služieb v odbore vodár, plynár, elektrikár a opravujem drobné poruchy spotrebičov. Žijem si spokojne a v pohode a mám stálu klientelu, ktorá je s mojimi službami spokojná. To je moja pôvodná situácia A. V tom však prídu štátni úradníci, ktorí mi povedia, že na základe určitých zákonov musím spĺňať toto, hento, tamto, ono, aby som mohol ďalej podnikať a že ak toto, hento, tamto a ono nesplním, tak že mi moju živnosť zavrú. Toto je vonkajší vplyv, ktorý mi moju pôvodnú situáciu zhoršuje. Ak tieto podmienky nesplním, nielenže zhoršia moju pôvodnú situáciu, ale zhoršia aj situáciu B mojim klientom, čo ich vráti do ich pôvodnej (horšej) situácie nie preto, že by som im prestal poskytovať služby, ktoré im poskytovať povinný nie som, ale preto, že ja by som ich aj poskytol, ale v tom mi obmedzila činnosť tretia strana, ktorá sa predtým našich výmen nezúčastňovala.
Ak sa pozriete okolo seba a pred každou zmenou situácie budete jasne rozlišovať čo je a čo nie je poškodením „pôvodnej situácie“ veľmi rýchlo si uvedomíte, že tomu, čo vám ju vylepšuje by ste skôr mali ďakovať a toho, čo „pôvodnú situáciu“ zhoršuje môžete pokojne nazvať agresorom. A kto je najčastejším agresorom vo vašom živote? No, v drvivom počte prípadov to býva násilník, všakáno. Aj ho viete definovať? A všimli ste si, že v bežnom živote to máme naopak? Že nadávame na subjekty, ktoré nám našu pôvodnú situáciu zlepšujú, a velebíme subjekt, ktorý nám ju zhoršuje?
Autor: Vlastimil Švec
