Vytvorený z nebeskej látky večnosti. Vytvorený z nekonečných možností. Pospájaný z rôznych planét a vesmírnych systémov. Človek, bytosť galaktická žijúca na Zemi, žijúca v láske. Potrebovala zažiť odpojenie, pocit strachu, pocit nenávisti. No v srdci stále tuší a vie kým vo svojej podstate vlastne je. Nehľadá nebáda len žije v otroctve vlastného utrpenia. Jeden deň stačí k tomu aby rozhodla sa vystúpiť z vlastných okov, lebo slobodná vôľa je mu daná. Žiadna karma, žiadna príčina, žiaden následok. Dokáže vystúpiť nad tieto zákonitosti. Dostane sa do bodu stvorenia, kde už dávno neplatia tieto zákony. Tam sa prebudí opäť do plnosti do svojej jasnej božskosti. Už nebude toľko pochybovať báť sa a trápiť. Už navždy bude vedieť kým je a prečo je v celom stvorení.
Nádherná hra pozemských krás. Na život a smrť, kde večnosť je prirodzenosť. Nádherný súlad v krajine zázrakov, kde okom fyzických chce vidieť nemožné. Cez dušu nazerať, cez pohlavie Jednoty, vidieť tie pravdy čo súčasťou sú striedmosti. Žiadne porovnávania, žiaden boj, len plynutie v kráse je radostný tok. Hľadaním, nachádzaním, žitím a odovzdaním. Plynulosťou všetkých možností si stále nájde miesto tá správna, ktorá ukáže človeku jeho miesto v bytí. Prejavené veci v realite hmotných možností, nazerajúcich cez nefyzický zrak duše. V jemných rovinách iné hodnoty sú a predsa sú prepojené so všetkým.
K radosti netreba veľa, stačí začať úsmevom, tešiť sa z toho čo prináša mi potešenie, voľnosť, slobodu a láskanie. Veľmi čisté to tvorenie jesť, veľmi cnostné to bytie vytvára. Stále tu bolo. Driemalo veky aby v sile sa prebudilo. Premena človeka v evolučnom skoku, začína rozhodnutím vystúpiť z toho opakujúceho sa toku. Prejaviť sa v sebe, vidieť pravdu a jasnosť podstaty človeka. Veľmi podobná je všetkým, veľmi blízka a spriaznená je každým. Pozrieť sa do očí a vidieť čistotu, pozrieť sa do očí a poznať známe, niečo blízke a slovami ťažko pomenované. Vidíš to v druhom, vidíš to v sebe, spriaznenosť neba na zemi sa manifestuje.
Dosť bolo bojov, dosť bolo strachu, stačí len vystúpiť nahor a prijať tú krásu. Žiť život pozemský v prepojení všetkého, žiť na Zemi uzemnení zato s celým vesmírom spojený. Prejav božskosti, prejav ľahkosti, prejav láskavosti.
Pre dnes vo večnosti sa Láska dej.
Prijal: Branislav Alnemiel Rybička
Copyright © Kvantový potenciál je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť ďalej nekomerčným spôsobom len s priložením tohto odkazu na stránku s uvedením zdroja, vrátane tejto poznámky.
www.kvantovypotencial.webnode.sk
