Toto nie je klasický príbeh o Rybárovi, ktorý chytil zlatú rybku. Je to príbeh o rybke, ktorá chcela splniť tri želania. Celé roky brázdila moria, dokonca sa nechávala dobrovoľne chytiť do siete, len aby našla niekoho, komu môže splniť skutočné želanie. No stále narážala na ten istý problém. Všetci už dávno mali to, čo si od zlatej rybky želali. Stačilo prestať sa hrať na obeť osudu a začať konať. Rovnako to bolo aj v tento pekný slnečný deň. Na mori sa plavila loďka s úboho vyzerajúcim Rybárom v starom, ošarpanom člne. Keď to rybka videla, náramne sa potešila. Presne takúto klientelu potrebuje. Švihla chvostom a nechala sa chytiť do siete. „Len jedna ryba!.” zahromžil Rybár. “Toľkú smolu v živote môžem mať len ja. Čím som si to zaslúžil? “ nariekal a skladal potrhané siete. „Ahoj, máš šťastie. Ja som Zlatá rybka. Splním ti tri želania,“ ponúkla sa natešene. Rybár len neveriacky pokrútil hlavou. „Hodím ťa ja späť do vody. Mne už ani zlatá rybka nepomôže aby som bol v živote šťastný. Vyskúšal som všetko, ale nič nefunguje! Celý život sa snažím ako len môžem, ale život ma stále len trestá,” nariekal zúfalý Rybár. Rybka spozornela. Toto je ťažký prípad. „Nie, prosím vyslov tri želania,“ prosila naliehavo Rybka. Rybár chcel mať už pokoj, tak vyslovil želania, len nech sa tejto otravy zbaví. „Chcem milujúcu rodinu, chcem mať bývanie krajšie ako samotný Veľkostatkár a chcem robiť robotu, ktorá ma bude baviť a vynášať slušné peniaze,“ vyslovil rybár svoje požiadavky s pohŕdavým úsmevom, lebo bol presvedčený, že ani Zlatá rybka mu tieto želania splniť nedokáže.
Rybka si len smutno povzdychla. Zas sa stretla s obeťou osudu „ Ja som vedela, že ty len táraš o svojom nešťastí. To sa vážne nenájde ani jeden človek, ktorému by som mohla splniť skutočné želanie?“ „Však som ti povedal,“ čuduje sa Rybár nad rybkiným sklamaním. „Ako ti môžem splniť niečo čo už dávno máš?“ odvrkla Rybka. „Ale čo to táraš? Žena s deťmi ma opustili pred pol rokom, teraz kvôli nim bývam sám. Bývam v chatrči, čo som zdedil po otcovi. Je stará, škaredá a zateká jej strecha. A o robote sa mi ani hovoriť nechce. Každé ráno sa vydávam na more v tomto hnusnom člne v nádeji, že niečo chytím a predám to na trhu. Ale veľké lode všetko vychytajú a mne zostáva čím ďalej tým menej úlovku a zarobím si ledva na poživeň.
“ Môj milý rybár, teraz ma dobre počúvaj,“ hovorí rybka, “Chceš milujúcu rodinu? Keby som ti do života poslala hocijakú inú ženu ani jedna by ťa nemilovala viac ako ťa miluje tvoja terajšia manželka. Odohnal si ju od seba svojou ľahostajnosťou, sebectvom a nevšímavosťou. K tomu ti poviem len toľko, máš krásnu a milujúcu rodinu a keď ju i ty začneš milovať a vážiť si ju, vráti sa k tebe. Chceš mať krajšie bývanie ako má Veľkostatkár? Tú chatrč ako ty nazývaš dom v ktorom bývaš, postavil tvoj dedo vlastnými rukami. Vlastníš palác vystavený z lásky. Každé ráno ťa tam víta východ slnka, no ty si to vôbec nevychutnáš lebo sa v tom čase trápiš so sieťami. Áno, z tvojej verandy je nádherný výhľad na východ slnka. Dom je nasiaknutý vôňou maminých koláčov a v stenách je ukrytý tvoj detský smiech. Nech je Veľkostatkárov dom väčší a luxusnejší, krásou sa tvojmu nikdy nevyrovná. K tomu ti poviem len toľko, stačí zobrať pár lát, opraviť strechu a namaľovať plot. Chcel si to už dávno urobiť, len si si na to nenašiel čas. Čo sa týka posledného želania, spomeň si na doby keď si bol ešte mladým chlapcom. Na trhovisku si prosil otca, aby ti kúpil hoblík. Túžil si si vyrezávať postavičky z dreva. Otec ti ho však nechcel kúpiť, a tak si mu sľúbil, že mu budeš pomáhať na lodi s rybami, aby si si na to zarobil. Práca s hoblíkom ti išla jedna radosť. Bavilo ťa to, a tak si si chcel zarobiť na ďalšie nástroje. Lenže čím viac si pomáhal otcovi, tým menej si mal času na vyrezávanie z dreva, až napokon si svoju záľubu zanechal úplne. Neskôr otec ochorel a po jeho smrti si zostal Rybárom. Chceš mať robotu, ktorá ťa bude baviť, a ktorá ti bude slušne vynášať? K tomu ti poviem len toľko, kľúč k tretiemu želaniu, hoblík a kus rozpracovaného dreva, leží už niekoľko rokov starostlivo uskladnený v drevenej škatuli pod tvojou posteľou.“ Rybka švihla chvostom a vymrštila sa do vody. Nebude tu viac strácať čas. Musí nájsť niekoho so skutočnými želaniami.
۞
۞
۞
Obeť je uväznená vo svojom vlastnom svete, kde sa jej nič nedarí a nikto jej nerozumie. Každú radu už niekedy počula, vyskúšala a nefungovalo to. Obeť má pocit, že sa snaží ako len môže, ale z okolia sa na ňu rútia polená, ktoré jej podrážajú nohy. Do správneho postoja sa obeť dostane tak, že sa naučí dôkladne poslúchať rady od okolia a začne podľa nich konať (Rozpoznanie skutočnosti – poviedkainšpirovaná vibračnou rolou OBEŤ).
Autor: Barbora Barčáková
