Odkiaľ prichádzame ako duše, bytosti večnosti a nekonečného vedomia? Ako sa zrodíme a čo je vlastne našou úlohou v celom stvorení?
Ak si predstavíme Zdroj, Stred, Žiaru, Stvorenie ako najjasnejšiu hviezdu všetkých vesmírov. Dostaneme začiatok života. Je tam od nepamäti, bol tam, aj stále bude. Je to večný život, ktorý vyživuje a vyžaruje energiu z ktorého všetko vzniklo a vzniká. Ono určuje kedy vesmíry vzniknú aj zaniknú.
V jeden okamih, ktorý bol veľmi, veľmi dávno sa jedna maličká časť seba oddelila. Zdroj od seba často krát oddeľuje ďalšie časti, aby poznal rozmanitosť všetkého čo je vytvorené. Tejto časti dáva účel a zároveň aj slobodnú vôľu. Je rozdielna každou jednou oddelenou časťou. Budeme to nazývať duša. Tá, ktorá letí všetkými vesmírmi, galaxiami, univerzami, v kvantových aj iných rovinách. V hmote a čase, v bezčasovosti aj multidimenzialite. Z duše sa stala malá časť, ktorá rastie a nadobúda nové skúsenosti pre zdroj, kde sa raz navráti a opäť spojí.
Aby sme to pochopili jasnejšie ľudskou rečou. Rozdelíme si to na niekoľko častí, no pamätajte nič sa nedá rozdeliť všetko je stále prepojené.
Momentálne je naše vedomie sústredené na pozemské dianie. Používame rozum, myseľ, pocity, cítenie, vnímanie. Najnižšou časťou vedomia je ego – osobnosť s ktorou sa stotožňujeme a učíme sa s ňou pracovať. To znamená pochopiť, že sme nad ňou, resp. učíme sa ju používať. Môžeme to brať aj ako (malá) myseľ, ktorá je súčasťou balíka pozemského diania. Slobodná vôľa tejto planéty nám dáva možnosť určiť si vlastnú individuálnu dôležitosť, alebo pochopenie celku a následné odovzdanie sa. Takže najnižšou formou vedomia na planéte Zem je oddelenosť. Pochopením a uvedomením si, že sme duše spojené určitými atribútmi, cítením a vnímaním sa vedomie rozširuje a nalaďujeme sa viac na kolektívne vedomie.
Ďalším stupňom je kolektívne vedomie tejto planéty. Sme tu na určitý čas, kde si duša prišla zažiť dané skúsenosti. Od zažitia oddelenosti až po spojenie s planétou a všetkým živým. Pochopením hmoty a času a následného bezčasového diania prepojených synchronicít. Kolektívne vedomie planéty záleží na tom ako myslia masy, no každý jednotlivec pôsobí na dané dianie, preto je dôležité spájať podobné a kráčať tak vedome evolúciou ruku v ruke, čiže vpred.
Po odchode z tejto planéty, čiže smrti fyzického tela sa mení stav vedomia bytosti – duše. Dostáva sa tzv. do galaktického vedomia Jednoty, kde spojenie so Zdrojom a všetkým je oveľa intenzívnejšie ako v hmote. Nárast energie a pochopenie slobody je úplne iné ako na tejto planéte.
Duša sa oddelí od Zdroja aby pochopila celé stvorenia. Od vzniku vesmíru po zánik vesmíru. Tento proces môže trvať aj milióny rokov. No čas ako taký tam neexistuje. Len ak ho porovnávame s časom pozemským je to neuveriteľne dlho. Pozrite sa napr. na túto planétu. Kedy vznikla? Bol to veľký tresk ako sa vraví. Od vtedy sa na Zemi dejú rôzne dejové línie. Sme už 5. civilizácia, ktorá zažíva vzostup. Premenu z jednej formy vedomia do vyššej a uvedomelejšej. Planéta stále existuje a bude ešte veľmi, veľmi dlho. No duša potrebuje pochopiť úplnosť stvorenia, tak si vyberá rôzne planéty a galaxie, kde fungujú rôzne zákonitosti.
Na každej planéte je iné vedomie. Bytosti môžu byť podobné, no dianie na každej planéte je odlišné podľa evolučného stupňa danej doby. Preto si duše vyberajú čo potrebujú zažiť a dopĺňajú si skúsenosti podľa ich potreby.
Galaktické vedomie je možné zažívať aj počas života. Nebude síce v plnej miere žité, zato jeho časti budú pôsobiť na uvedomenie duše, čím je a čo je jej širší význam v stvorení.
Po uvedomení si individuálneho, planetárneho, galaktického vedomia sa duša rozširuje a navracia do svojej úplnosti a poznania z predošlých aj budúcich skúseností – životov. Rozširuje vlastné poznanie a stáva sa plne vedomou v danom žití a bytí. Koná svedomito k vlastnej ceste a akceptuje každú cestu inej duše.
Celkový život dáva človeku veľa možností, no jednou z jeho prirodzeností je práve návrat a uvedomenie si vlastnej podstaty v celom stvorení.
Duša nemá jedno meno, má len veľmi veľa osobnostných mien, ktoré zažila v rôznych časových líniách rôznych planét. Nazeraním cez ľudské vedomia nie je možné pochopiť celý príbeh stvorenia. Je potrebné rozšíriť vlastné pole cez srdce a tretie oko, tam sú prepojené atribúty zdroja a celého stvorenia. Srdce je bránou k bezpodmienečnej láske ku všetkému. Tretie oko je bránou ku galaktickému vedomiu a prepojenosti v Jednote.
Daj si čas človek krásny na všetky múdrosti. Uvoľni sa a prestaň tlačiť na život. On ti všetko dá, keď pustíš to chcenie. On vie čo potrebuješ, on vie po čom tak úpenlivo túžiš. Dovoľ si to stratiť, aby to k tebe mohlo naplno prísť.
Všetky skúsenosti sú nádherným odrazom večnosti, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú. Hrá hru menom Život, kde je všetko potrebné a nič nie je nazvyš. Každý tvor, každý kameň, každé semienko hviezdneho prachu má svoje miesto.
Branislav Alnemiel Rybička
Copyright © Článok je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť ďalej nekomerčným spôsobom len s priložením tohto odkazu na stránku s uvedením zdroja, vrátane tejto poznámky.
