3. fáza je plynulým nadviazaním na druhú.

  • a. Dokážeme si pohodlne sadnúť do meditačnej polohy.
  • b. Dokážeme sa sústrediť na uvoľnenie svojho tela a už nám to netrvá dlho.
  • c. Dokážeme sledovať svoje myšlienky ako útržky filmov, ktoré v nás vyvolávajú emócie, no tie cez nás prefučia ako prievan. Nebránime sa im, ale ani sa nimi nezabávame. Pri príjemnej emócii sa nám na perách zjaví úsmev, možno sa potešíme tomu, čo vidíme, ale obrázok zasa mizne. Pri hneve, či strachu, obavách cítime, ako nami prechádza mocný prúd a my ho necháme nerušene odviať. Obrázok, nech je akokoľvek desivý, skutočný alebo len predpokladaný mizne v nenávratne a my vnímame pokojný dych a tlkot srdca. Skôr nás zaujme sledovanie tých bezmenných energií, ich vnikanie do nás a ich miznutie. Kde sa hromadia? Kade prúdia? Aké sú mocné? Kade miznú?
  • d. Táto chvíľa je už naša! V tejto chvíli niet toho, čo by nás mohlo vyrušiť. My sme pánmi situácie. TERAZ! TU! Všetko, čo bolo a čo bude je len plávajúcimi, objavujúcimi a miznúcimi obrázkami. VŠETKO DôLEŽITÉ JE TERAZ!

Už dávno nemáme pocit, že sledovanie času a rozdeľovanie meditácie na fázy má nejaký zmysel. Pokročili sme. Dôverujeme mysli, dôverujeme sebe aj ostatným, s ktorými nás niečo spája. Dokonca už vieme aj čo to je. Stalo sa však, že sme objavili nejaké poznanie, ktoré nám zostalo v pamäti. Čítali sme ho v knižke alebo nám ho niekto povedal. Myslíme na to v našej meditácii:

•a.     Preto cítime vďaku za metódy duchovného rozvoja: štúdium, nový životný postoj, meditáciu. Je to veľká zodpovednosť rozvíjať sa, pretože nie každý má k týmto metódam prístup a nie všetci, čo ho majú sa ich naučia správne využívať. Je dôležité rásť a umožniť, aby s nami rástli aj ostatní

•b.     Vnímame, že svet, v ktorom žijeme je pominuteľný. Nič tu nie je stále a nič tu nemá cenu vyššiu, ako sloboda. Skutočná duchovná sloboda mysle. Len tá je stála, z ktorej všetko pochádza, ktorá všetko tvorí. Pominuteľnosť je zároveň základná výhoda, pretože každý okamih je nový. Každý okamih je sám o sebe novým začiatkom a príležitosťou na zrodenie, tvorbu, začiatok.

•c.     Chápeme, že svet je založený na pohybe, teda akcii a reakcii, príčine a následku. Len slobodná myseľ dokáže rozhodnúť sama, ostatné je podmienené niečím… Každý okamih, ktorý prežívame sme si sami chystali svojimi minulými činmi, túžbami, rozhodnutiami. Zároveň každý okamih je pre nás príležitosť sa rozhodnúť začať. Rozhodnúť sa vydať akýmkoľvek smerom. Len na našom vlastnom rozhodnutí záleží, čo a ako budeme prežívať v budúcnosti

•d.     Preto pracujeme s mysľou. Len veľmi ťažko sa nám rozhoduje slobodne, keď sme pripútaní k emóciám podmieneného sveta. Ťažko dokážeme tvoriť niečo osožné sebe alebo iným, keď sa necháme ovládnuť hnevom, strachom, či netrvácnym vzrušením. EMÓCIE SÚ NÁSLEDKOM A MAJÚ KONKRÉTNU PRÍČINU, NESMÚ SA STAŤ DôVODOM NAŠICH ROZHODNUTÍ!!!

•e.     Nie vždy sme takí sústredení a nie vždy v bežnom živote vnímame všetko tak, akoby sme si predstavovali a preto:

  • a. Prijímame útočisko vosvietení, v počiatočnom aj konečnom stave mysle bez emócií
  • b. Prijímame útočisko v ceste k poznaniu, v metódach duchovného rozvoja, nadčasovej múdrosti
  • c. Prijímame útočisko v bytostiach, ktoré nás milujú, priateľoch, ktorí sú s nami na ceste k osvieteniu
  • d. Prijímame útočiská pre osoh všetkých cítiacich bytostí, ktoré milujeme.

Pýtali sme sa vyššie, čo je myseľ a čo nie? Čo je to vlastne „JA”? Celý svet je len ilúzia, v ktorej si strasti spôsobujeme len my sami? Existuje možnosť neprežívať počas života strasti? Existuje metóda, ktorá nás naučí ukončiť všetky strasti?

Teraz si už na to s úsmevom vieme odpovedať aj sami. Prichádzajú k nám riešenia ako pošepkané a my sme sa už naučili im dôverovať. Prichádzajú nám do cesty odpovede aj v bežnom živote v podobe knižiek, ktoré sa nám dostanú do ruky náhodou alebo nám ich odporučia tí najnepravdepodobnejší poradcovia. Teraz už ale vieme, že je to všetko zámer a žiadna náhoda. Proste nachádzame odpovede na otázky, ktoré nás zaujímajú, lebo tu STÁLE BOLI, len teraz sme my oveľa vnímavejší. Darí sa nám plniť svoje zámery, pretože nám prichádzajú do cesty ľudia a nástroje, ktoré nám v tom pomáhajú. Je to preto, lebo VŽDY MÁME POMOCNÍKOV PO RUKE, len teraz sme schopní ich rozpoznať.

 

AUTOR TEXTU: Valerián Švec