Máte strach z autority? Poďme si spolu objasniť, čo to vlastne autorita je, akú úlohu v našom živote zohráva, kedy ju nasledovať a kedy od nej odísť. 

Často sa stretávam s názorom, že autorita je niekto, kto má nad nami moc. Myslím, že toto je práve ten bod úrazu, prečo máme strach z autorít, alebo prečo nevieme s nimi vychádzať. Skúsme si tento názor upraviť a pozrieť sa na autoritu ako na niekoho, kto má za nás zodpovednosť, pričom slovo zodpovednosť chápeme ako schopnosť zodpovedať na naše otázky. A kedy máme otázky? Nuž, keď nevieme. A keď nevieme, pýtame sa okolia a ak má niekto v okolí odpoveď a je dotazovaný, odpovedá a tým pádom zodpovedá, to jest, má pre nás riešenie, nasmerovanie, vedenie a stáva sa našou nami vybranou autoritou. 

Musíme si však byť vedomí aj toho, že spolu s odovzdaním zodpovednosti, odovzdávame aj časť svojej slobody v oblasti kde sa nechávame viesť, či si radiť. Preto je vhodné, byť schopný si zodpovedať v čo najrozsiahlejšej oblasti svojho žitia a tak spolu so zodpovednosťou si udržať aj slobodu za svoj život. Samozrejme nie vo všetkom a vždy sa to dá a preto nebojme sa pýtať sa a slobodne si vyberať nášho sprievodcu, vodcu alebo vzor.  

Rozoznávajme pritom prirodzenú autoritu od samozvanej. Prirodzená autorita je taká, ktorá nám teda prikazuje, len keď ju o tom požiadame, ktorá má pre nás merateľné a zrozumiteľné návody a ktorá nám dovolí odísť, keď sa tak rozhodneme. Samozvaná autorita prikazuje a podmieňuje aj keď sme sa nepýtali, väčšinou nepoznáme zámer jej rozhodnutí a trestá nás keď ju chceme opustiť. Často používa vo svojich príkazoch a návodoch slovo “povinné“ – kde po vine nasleduje trest. 

Nebojme sa komunikovať, či už zažívame strasti s tou prirodzenou alebo samozvanou autoritou. Obom vyjadrujme, čo cítime a pýtajme sa keď nerozumieme, hľadajme spoločné riešenia a dovoľme si autoritu aj opustiť a nájsť si takú, ktorej rozumieme a jej príkazy a návody nám skvalitňujú život a posúvajú nás. 

S úctou, 

Žubra