Sme katastrofálne pokazení výchovou…tou starou, ktorú poznáme ešte z čias bývalého komunistického režimu. Naučili nás poslúchať funkciu. Nie človeka, ale funkciu. Pamätáte si na to?

“Teraz nie som tvoja mama, teraz som súdružka učiteľka.”

Naučili nás zaradiť sa do kolektívu a splynúť v šedosti kolektívnej zodpovednosti, kde nikto za nič nemôže a všetci nesú bremeno následkov individuálnych chýb.

Zaradili nás do skupín, všetko sa zovšeobecňovalo a všetci sa museli snažiť o dosiahnutie spoločenského cieľa.

Nenasledovali sme vzor konkrétneho človeka alebo ideu, ktorú niekto reprezentoval vlastným príkladom. Nasledovali sme abstraktné pojmy, heslá a nepochopiteľné idey utópie svetlej budúcnosti. Nikto však nevedel, ako sa v takej budúcnosti vlastne bude žiť a či je na ňu vôbec pripravený.

Ideologickí vodcovia boli zároveň tak silno presvedčení o správnosti svojho smeru, že sa ho neostýchali presadzovať násilím.

V roku 1989 sme stáli na námestiach a kričali: “Dosť bolo…!”

Nadýchli sme sa slobody a začali veriť, že na vlastnú zodpovednosť sa môže spočiatku žiť ťažko, ale bude to stáť za to.

Asi to za to nestálo.

Pocit slobody prehral v súťaži s pocitom istoty.

Tento status nie je aktuálnou reakciou na súčasnú politiku. Je to trpká analýza smeru, na ktorý sme sa pripojili po revolúcii. Vtedy sme si mysleli, že sme obrátili plachty na nový vietor správnym smerom. Práve v tejto dobe však narážame na plytčinu, z ktorej sme sa tak namáhavo pred tridsiatimi piatimi rokmi vymotali.

Znovu sa ideologickí vodcovia prestávajú ostýchať vyhrážať sa násilím a niekde ho aj smelo aplikujú. Znovu sa objavujú postoje typu: “Kto nie je s nami, ten je proti nám!” Znovu sme stratili záujem o to, kam nás naši vodcovia vedú a začíname sa starať len o to, aby sme to nejako prežili.

Zabudli sme totiž na to, že za dôsledky, ktorá nás v cieli čakajú, nie je zodpovedný vodca, ktorý sa z akýchkoľvek dôvodov, hoc aj slepo rúti do záhuby!

Za dôsledky, ktoré nás v cieli čakajú sú totiž zodpovední tí, ktorí sa do tej záhuby DOVIESŤ NECHALI!