Celý vesmír je naplnený prúdením žiary. Žiara je praprincípom dvoch základných síl, z ktorých sa všetko skladá. ‘Ži‘ je princípom živelnej hmoty a ‘Ra‘ je princípom rámcového vedomia. Žiara teda obsahuje všetky predpoklady, vďaka ktorým sa život môže prejavovať. Všetko, čo vo vesmíre jestvuje má v sebe obsiahnuté oba tieto princípy. Vedomie hmotu oživuje a hmota umožňuje vedomiu nadobudnúť tvar.
Prúd žiary je ako rieka, ktorá tečie a my využívame jej silu na tvorbu. Náš tvorivý prejav však môže byť ako unavený, tak aj spravodlivý. Výsledok tvorby záleží od našej motivácie. Preto dôležitejší ako dôsledok nášho konania je vždy náš pôvodný úmysel. Ten dokážeme odhaľovať len my sami. Ako? Ak je našim zámerom konať v súlade s tromi zákonmi spravodlivosti, kráčame po ceste najmenšieho odporu, ktorá vedie ku vzájomnej spolupráci. Ak konáme z motivácie presadiť svoje predstavy a zvíťaziť nad ostatnými, stretáme sa s pocitmi viny a strachom, ktoré nás od seba vzďaľujú.
Predstavy sú objekty našej mysle, z ktorých vytvárame obrazy života. Všetko, čo zažívame je dôsledkom našich predstáv. Každá predstava má svoju vlastnú vibráciu. Na základe nej si k sebe priťahujeme to, čo s nami ladí. Všetko sa deje pre náš osoh, preto každá naplnená predstava by nám mala priniesť stav šťastia. Ak sa tak nestane, niekde sme spravili chybu. Dobrou správou je, že chyby sa dajú naprávať a naše predstavy meniť.
S každou predstavou sa potrebujeme naučiť pracovať a pochopiť jej účel. Začnime sa zaujímať o to, prečo vznikla a akú silu si od nás pýta. Potrebujeme niečo doplniť alebo sa vzdať niečo, čo máme nazvyš? Keď to pochopíme, môžeme jej účel realizovať spôsobom, ktorý nenarúša našu rozvahu, a teda ani jeden z troch zákonov spravodlivosti.
Plne vedomý človek pracuje s každou predstavou ako so stavebným prvkom, ktorý musí využiť alebo prepustiť do Navu. Nav je svet recyklácie, kde sa nevyužité obrazy rozkladajú na pôvodné energie, prasily. Jasnozriví ľudia dokážu vidieť vopred, aké prúdy žiary prichádzajú a podľa toho, čo im žiara ponúka, vytvárajú obrazy veku, v ktorom žijú.
Akákoľvek naša predstava je predprípravou obrazov, ktoré sa buď zrealizujú alebo zostanú nenaplnené. To, čo podceňujeme je fakt, že predstavy, ktoré pred sebou zatajíme, zostanú existovať. Ak ich necháme bez dohľadu, odohrávajú sa ďalej v našom citovom prostredí. Našou úlohou je porozumieť, prečo tieto predstavy vznikli a dokonať ich. Pokiaľ sa tak nestane, zdedia ich po nás naši potomkovia.
Dokonanie je uskutočnenie predstáv v praxi alebo ich odpustenie. Odpustiť znamená pochopiť, že predstavy, ktoré prúdy žiary nedokážu vyživiť, sú zbytočné. Takéto predstavy potrebujeme následne pretvoriť a použiť ich v novej podobe. Dokonanie by nás malo vždy urobiť šťastnými.
Tento svet je miesto, kde každý jeden z nás môže žiť šťastne. Nezabúdajme na to, že my rozhodujeme o tom, aký svet chceme zažívať. Nebojme sa hovoriť o svojich predstavách nahlas a zdieľajme ich so svojimi blízkymi. To je spôsob ako naše tvorivé sily prepojiť a spoločne uskutočniť veľké a zmysluplné diela. Ak sa naučíme vyberať si svoje predstavy slobodne, odhalíme, že naša tvorba má zámer, ktorý nás presahuje. To je spôsob, akým z našich predstáv tvarujeme Vek, ktorý spoločne prežívame, budujme zároveň a odovzdávame ako dedičstvo našim potomkom. Žiadne bezvýznamné, či nepodstatné predstavy nejestvujú. Všetky predstavy sa raz zjavia. Preto upratujme svoje vnútro a pravidelne očisťujme svoju dušu v sústrediacich cvičeniach. Nech po sebe zanecháme dielo, ktoré je hodné nasledovania.
Viac o tom ako pracovať s predstavami, vytváraní skutočnosti a prenikaní do citového pola sa dozviete v 3. ročníku alebo pri štúdiu žiaraslávnych véd.
Autor: Veronka Garbanová
