Poďme sa však pozrieť, na čo všetko sme často práve kvôli ryži a pšenici akosi pozabudli a pestrosť si tak zúžili.

Naše pôvodné, alebo “historicky najdomácejšie” obilniny sú najmä :
* jačmeň
* rôzne druhy pšenice, napríklad jednozrnka, dvojzrnka, špalda, kamut…
* raž
* ovos (ktorý neobsahuje lepok, ale býva často kontaminovaný pšenicou, preto sa “pre istotu” často zaraďuje medzi lepkové)

Zo zŕn, ktoré sú prirodzene bez lepku, sa používal:
* najmä cirok (práve ten asi najviac vytlačila z nášho jedálnička pšenica a ryža)
* postupne (vraj zo svojej pravlasti v Číne) privezené proso, ktoré sa po olúpaní premenovalo na pšeno
* Tatármi privezená pohánka (preto ju na východe Slovenska nazývajú *tatarka”)
* “znovuobjavený” amarant, čiže láskavec
* z ďalších zŕn je to najmä (z historického hľadiska nedávno privezená) kukurica. Najčastejšie ju dostaneme ako pukancovú, no kaša sa mi z nej veru ešte nepodarila uvariť. Kukuricu u nás skôr odporúčam používať vo forme vločiek, alebo kukuričnej krupice.
* Z “moderných*, nie dávno privezených pseudoobilnín sa teší veľkej obľube quinoa
* Teff, milička habešská, alebo trpasličie či etiópske pšeno, to sú všetko názvy pre jednu malilinkú výživnú pseudoobilninu, ktorá vyzerá ako zrniečka svetlo béžového alebo hnedého maku.

Prečo sú vlastne pre nás tieto zrnká také dôležité a čím sú prospešné?
V prvom rade poskytujú dlhodobý zdroj energie. To znamená, že sú akoby kvalitným, tvrdým, dobre vysušeným drevom, ktoré priložíme do pece, keď sa potrebujeme zohriať (= potrebujeme fungovať, podávať výkon, mať dostatok sily na “bežný život” = mať “dostatok benzínu na jazdu”, “dostatok elektriny na fungovanie prístrojov”….).

Celé obilné zrná sú zložené najmä zo zložitých cukrov (to sú tie “pomalé”, z ktorých máme energiu “nadlho” a nestíhame z nich “priberať” :), vlákniny (ktorá “upratuje” nie len sama po sebe, no ešte aj po tých “žúrkach pred tým”), minerálov, vitamínov (najmä skupiny B – okrem iného podporia aj “pokojnú myseľ”), bielkoviny (po skombinovaní s kúskom morskej riasy či strukovinou a zeleninou sa stávajú plnohodnotnými) a každý druh má ešte svoje vlastné špecifiká.

Zažila som už zopár športovcov, ktorí sa chystali športové aktivity na kliniec zavesiť, no akýmsi “riadením osudu (?)” sa k celozrnným pokrmom dostali a veru sa ešte aj do vrcholového športu späť vrátili, lebo energie akosi výrazne pribudlo a aj menších “porciách” tréningu sa im darilo podávať výkon.

Tak čo, moji milí, doprajeme si “zrnenie” na tanieri?