Ľubka Balážová
Ľubka Balážová

Ľubka Balážová

 „S jedlom se nehráme!“ tvrdia mnohí s vážnosťou. Ja si myslím že s jedlom sa hráme!

Už viac ako 20 rokov som niečo ako „potravinový provokatér“. Podľa mňa je zdravá strava taká, čo aj naozaj chutí.
Boli časy, keď som salám zajedala slaninkou a párky oškvarkami… Zdravotné problémy a túžba ponúknuť mojim deťom niečo zdravšie, než na čom som vyrastala ja, ma motivovali k tomu, aby som sa zamyslela nad svojim životným štýlom a stravou.Začala som sa vážnejšie zaujímať o vylepšenie svojho životného štýlu a najmä jedálnička. Inšpiráciou pri hľadaní „potravinovej dokonalosti“ bolo pre mňa množstvo kníh, školení, seminárov, kurzov, odborných článkov, výskumov…

Postupne som prešla mnohými stravovacími smermi: „paleo“, delená strava, vegan, podľa krvných skupín, makrobiotika, stravovanie podľa 5-tich elementov, RAW, ajurvédska strava… Každý tento smer má svoje výhody, no žiadna šablóna mi nesedela. A keď sa mi všetky tieto systémy rozsypali, začala som konečne počúvať signály svojho tela, citlivo si vyberať podľa svojich momentálnych potrieb a počúvať svoju intuíciu. Chutne pripravené jedlo je vždy chutné bez ohľadu na to, či je zdravé, alebo nezdravé. Nechutne pripravené jedlo nepoteší naše chuťové poháriky ani ak je zdravé, ani ak je nezdravé. Preto som sa rozhodla, že prestanem robiť kompromisy: volím si jedlá, ktoré sú prirodzené, chutné a zdravé zároveň!

Náš svet je plný hojnosti, žijeme v nadbytku. Môžeme si vyberať, čo je pre nás práve ideálne. Život je o prioritách, preto aj životný štýl a stravovanie si môžeme meniť podľa toho, čo je pre nás najdôležitejšie. Sama som si aj vďaka rôznym (bývalým) alergiám, intoleranciám a iným obmedzeniam veľakrát takýmto výberom prešla. So záujmom a zvedavosťou som hľadala nové potraviny, kombinácie či chute, študovala ich zloženia, energetické pôsobenie… Tak som dospela k tomu, že milujem obmedzenia – pomáhajú nám (nie len v strave) rozširovať si obzory, nachádzať mnoho nových, nepoznaných či zabudnutých možností.

Vedomosti, skúsenosti, no najmä hry plné fantázie a odvážne čarovanie s jedlom ma doviedli ku svojmu vlastnému štýlu varenia – „vegánska makrobiotika šmrncnutá ajurvédou“ napasovaná na naše mierne pásmo :))

A pretože som chcela byť obklopená podobnými tvorivými nadšencami a zároveň mať k dispozícii aj „veľkú špajzu“, založila som obchodík Ľubka – potraviny pre zdravie. O ten už sa s láskou stará moja dcéra.
So synom sme rozbehli vegánsku, „zľahka makrobiotickú“ reštauráciu Naša Čarovňa, kde sa stravníci denne presviedčajú o tom, že čo je zdravé, môže byť zároveň veľmi chutné :-).
Svoje skúsenosti ochotne odovzdávam ďalej aj prostredníctvom kurzov, prednášok, osobných či skupinových konzultácií.
V Kremnici, v hlinenom domčeku na polosamote, sme spolu s partnerom Jankom Homolom vytvorili Čaropriestor – miesto, kde vládne pokoj, pohoda, prirodzene plynie život. Robíme tu kurzy (chutnozdravej výživy aj drevorezby), relaxačné či tvorivé výkendy a „rozmaznávacie“ pobyty.

Svoje skúsenosti rada odovzdávam ďalej aj prostredníctvom Univerzity vedomého života.

Ľubka o sebe: 

Leriho som spoznala, keď som sa snažila nájsť „šťastných lazníkov“. Hľadala som inšpiráciu pre skvalitnenie svojho života a moja predstava bola, že k tomu treba odísť z „civilizácie“ kdesi na lazy. Spolu s ním som spoznala aj niekoľko pre mňa veľmi zaujímavých, otvorených ľudí, ktorí už žili slobodnejším a šťastnejším spôsobom života. Jeho „cesta mimo systém“ – (mimo zaužívané, často nefunkčné a iba z lenivosti či nevedomosti udržiavané systémy, ktorými sa často zbytočne obmedzujeme) mi nabúrala mnohé moje presvedčenia a zároveň ukázala možnosti, ako z nich vyjsť. Spojenie Leriho a Beátky Hlohovskej vyústilo do vzniku Univerzity vedomého života. Bol to významný krok k tomu, aby sa oveľa viac ľudí dostalo k „nástroju“ na výraznú zmenu svojho myslenia, chápania, na otvorenie cítenia a vnímania. Vznik UVŽ bol podľa mňa iba prirodzeným dôsledkom toho, že sa prebúdzajú naše túžby po poznaní seba, svojho okolia, prírodných zákonov i zákonov žitia.

Rok som chodila do Leriho školy meditácie. Po ročnej pauze (ktorú som si dopriala, aby som mala dostatok času informácie lepšie vstrebať a uplatňovať do praxe) som sa prihlásila do UVŽ. Rozpoznávací ročník bol pre mňa nesmierne dôležitý. Začala som oveľa viac chápať, akú mám veľkú moc meniť svoj život. Ako dokážem viac a hlbšie spoznávať sama seba, svoje programy, naučené dogmy, nefunkčné stereotypy… Naučila som sa pravdivejšie vnímať a pomenovávať svoje pocity, uvedomelejšie reagovať na rôzne (vlastné i cudzie) manipulácie. Naučila som sa viac si veriť a tam, kde si neverím, to priznať.

Štúdium prvého ročníka mi dalo poznanie, že:

  • aj konflikt môže byť pre mňa veľmi prospešný a môžem sa vďaka nemu dozvedieť o sebe niečo viac,
  • sympatia nemusí byť len „oddychovým časom“ medzi konfliktami a problémami, ale aj vďaka nej môžem rásť, spoznávať sa, rozvíjať sa,
  • nielen utrpenie a ťažké situácie ma môžu posunúť vo vnímaní života, ale aj tie príjemné a pohodové, 🙂
  • vyjadrovať to, čo cítim, je nie len možné, ale aj bezpečné a oslobodzujúce.