Čo prináša Čaropis?

Je tu máj a jeho ľadoví muži sa i tento rok nezabudli ohlásiť. Napriek krátkemu ochladeniu je príroda v plnom kvete a všetko vonku naplno žije. Do tejto úžasnej tvorivej atmosféry sme sa pridali tiež a výsledkom je aj tretie číslo nášho Čaropisu. Tešíme sa z toho. Je to pre nás radosť vidieť, čítať a obdivovať príbehy, skúsenosti, výtvory ľudí, s ktorými zdieľame náš Čaropriestor. Prispeli naši žiaci, učitelia, Nadšenci UVŽ a Ty, čitateľ/ka, teraz môžeš prispieť tiež do tohto diela – áno, Tvojou pozornosťou, práve tým, že si Čaropis prečítaš. Už to je dosť na to, aby celá táto práca mala pre nás všetkých význam. Ak sa Ti obsah zapáči, šír smelo povedomie ďalej a podpor tak tvorbu ďalších vydaní časopisu. Uvítame aj spätnú väzbu, či už nám napíšeš email, odpíšeš cez dotazník alebo pošleš príspevok. Práve Ty, čitateľ/ka, a Tvoj záujem sú pre nás dôležité. Pokojne sa nám ozvi, ak máš pre nás tipy na články, ak je čosi, čo by si si rád/rada prečítal/a v ďalšom čísle. Spoločná tvorba nás totiž baví!

Štvrté júlové číslo Čaropisu si budeš môcť zakúpiť priamo na Festivale Poznania 2023 v tlačenej verzii, tak to nepremeškaj a kúp si lístky na festival v predpredaji už dnes 🙂

Prajeme Ti veselé čítanie

Robo, Kruhy Nadšencov UVŽ a kolektív Čaropisu

ROZHOVOR
Martina Bégerová

Medzi žiakmi UVŽ môžeme nájsť množstvo zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. Maliarka Martina Bégerová k nim určite patrí. Pozvala ma k sebe do ateliéru, ktorý je súčasťou jej domova a vytvára tak umením zafarbené zázemie. Keďže milujem umenie, i to výtvarné, pozvanie som s nadšením prijala a porozprávala sa s Maťkou o jej ceste. Tvorba, ktorú posúva do sveta, je podľa mňa jedinečná svojím prejavom, ktorý Ťa pozýva vystúpiť aspoň na chvíľu zo všednosti dní a spočinúť v tajoch a v jednoDUCHosti bytia. Odhaľuje čosi, čo je nám známe, no veľakrát ukryté za závojom. Ako Maťa sama hovorí, jej tvorba je begerizmus.

Mati, ako sa vyvíjala Tvoja cesta k maľbe? Pokiaľ viem, roky si sa pohybovala v oblasti marketingu. Čo bol ten zlom, keď si sa rozhodla naplno venovať maľovaniu?

Už ako dieťa som sa rozhodla, že budem maliarka. Túžila som ísť na umeleckú školu. No rodinné podmienky ma doviedli k pragmatickému rozhodnutiu. Z prepojenia hlasu rodiny, nech je to niečo do “tohto sveta” a môjho vnútorného hlasu, nech je to kreatívne, vzišla Marketingová komunikácia a reklama doma v Nitre. Samozrejme, počas štúdia ma najviac bavili prednášky o dejinách umenia, maľba a kresba. Mali sme aj veľa psychológie, cez ktorú som sa dostávala viac k témam vnútorného ľudského sveta, neskôr cez Junga, na ktorom si teraz fičím, až do duše. Tá cesta nebola priama, ale stále počas života som bola v tvorivosti. Zároveň som uverila rozprávke, že umením sa človek nemôže živiť. Zlomilo sa to vtedy, keď som mala manažérsku prácu v marketingu v Bratislave. Zavolal si ma šéf a oznámil mi, že počítajú so mnou už len 9 mesiacov a následne ukončujú moju pozíciu. V tej chvíli sa mi zrútil svet a bola som najväčšou obeťou na svete. Takže ten míľnik bol to, že moje Ego bolo úplne rozbité na črepinky a trvalo týždne, keď som si uvedomila, akú protihodnotu mi to prinieslo. Začala som si uvedomovať, že toto je vážne veľká vec, ktorá sa deje v mojom živote. Začína sa diať to, čo som vždy chcela. Mala som stále menej práce a mohla som popri nej viac maľovať. Keď som si to celé napojila na to, čo poznáme z univerzity, tak mi to začalo zapadať. Toto je ono, ono sa to presne deje pre náš osoh. Aj keď sa mi to zdalo ako najväčšia tragédia života a kariéry, tak to bolo obrovské požehnanie. Začala som manifestovať svoje plány.

Už si načrtla, že dianie v Tvojom živote sa začalo spájať s náukou UVŽ. Zaujíma ma teda, či Ti pomohla v tomto smere univerzita a ako Ťa ovplyvnila?

Som jednoznačne presvedčená o tom, že obrovský podiel na tom, že som sa rozhodla ísť naplno len do maľovania, má to, že som poznala náuku. Ja som si to vystavala okolo 3 zákonov spravodlivosti. Keď som dostala výpoveď, tak som sa najviac fokusovala na tretí zákon. Ak by som nepoznala techniky, ako pracovať so svojím Egom, tak si myslím, že by som sa nechala zvalcovať strachmi. Univerzita mi pomohla v tom, že som dokázala s dôverou nasledovať svoju cestu.
Tiež bolo pre mňa veľmi osožné zvedomenie Čaroslovia, práca so slovami a ich sila. To bolo pre mňa revolučné. To dávam ako tip všetkým, nech pracujeme vedome so slovom.

Ak by si si mala vybrať v rámci UVŽ zručnosť, ktorá je pre Teba číslo jeden, ktorá to je? Čo je Tvoj majstrovský výber?

Pre mňa je kľúčová autenticita v prepojení maľovania a života. Pravda je hlavný vnútorný navigátor, je to odpoveď, ak sa pýtam: “Dobre idem?”

Čo Ťa pri tvorbe inšpiruje? Je to aj náuka, čerpáš inšpiráciu aj v Rozpoznaní skutočnosti?

Ono je to vo mne veľmi intuitívne. Využívam to i sama pre seba ako nástroj na komunikáciu so svojou Dušou, so svojím vyšším Ja. To pre mňa znamená, že keď nechám prejaviť to vyššie, to menej rozumové, tak automaticky to obsahuje všetko to duchovné, čím žijeme. To znamená, že u mňa je to aj náuka, tým že sa mi stala akousi sumarizáciou princípov a súzvukom toho, ako to mám vnútorne.
U mňa je dôležité to, aby som maľovala vtedy, keď som vnútorne v pohode, nie rozvírená. Môžem byť smutná, môžem prežívať rôzne pocity, no musím byť v uzemnení. Vtedy je tá tvorba autentická. Duša má priestor dať von, čo sa odohráva v mojom vnútri. Keď idem maľovať, väčšinou ešte neviem, čo to bude. Ono je to skôr o tom, že sa pýtam: “Čo sa pýta na svet dnes?” Je to fascinujúci živý proces. Takže tá inšpirácia je vnútorný svet. Tam sa odrážajú vzťahy, prežívanie, to, čo si možno pamätám z minulých životov. Tým, že tvorba je duševná činnosť, sú tie presahy obrovské, mimo lineárneho času. Je to pre mňa v podstate meditácia.

Sčasti si mi už odpovedala, no predsa len. Máš ústrednú myšlienku, ktorá Ťa vedie, ktorá cez Tvoje diela prechádza?

Je to podľa mňa môj prístup k existencii. To, že presahuje lineárny čas, že existencia Duše je všadeprítomná naprieč priestorom a časom. Presah našej existencie je obrovský. Ak by si to každý zvedomil, tak má živší život. Viac si uvedomí unikátnosť toho, že môžeme existovať a unikátnosť súhier a okolností. Je fascinujúce to všetko okolo seba sledovať.

Keďže si maliarka, vnímam, že štetec a plátno sú Tvoje vyjadrovacie nástroje. Ak by si si mala predstaviť obraz, ktorý si ešte nenamaľovala a Boh by Ťa poslal na tento svet len s jednou úlohou, a to tou, aby si namaľovala jednu maľbu, čo na nej vidíš? Čo to je a aké má posolstvo?

Určite by ten obraz odkazoval na jemnohmotnú časť našej existencie a možno na prácu s energiami. Obraz by poukazoval na ľudskú bytosť, ktorá je zároveň čarodejom a boli by tam zvýraznené všetky tie dary, ktoré na energetickej úrovni máme.

Povzbudivé slová na záver od Mati:

Pre mňa je najväčšia pridaná hodnota v tvorbe, že môžem namaľovať čokoľvek. Toto je podľa mňa najväčšie čaro života, že môžeme tvoriť, čokoľvek chceme. Samozrejme, rešpektujúc univerzálne pravidlá, pravdu a lásku voči druhým. Máme neobmedzené možnosti. To je tá paráda. Všetko sa deje naraz.

VIAC O MARTINE:
Martina Bégerová (38), žiačka UVŽ, maliarka, ktorá si tvorí svoj svet a delí sa oň svojím pôsobením skrz vzťahy s okolím i skrz svoju tvorbu. Mrknite jej web na www.begerfabrique.com s preklikmi v kontakte na sociálne siete. Podporte ju zdieľaním, ak s vami jej obrazy rezonujú.

Rozhovor pripravila Natali Ladenka

TÉMA
Poďme spolu lietať…

Čarovný svet vzťahov a partnerstiev na mňa pôsobí rovnako ako na všetkých. Všetci prežívame nejaké vzťahy. A tak ma pred písaním tohto článku oslovovala aj nesmrteľná pieseň Vaša Patejdla „Poďme spolu lietať, pozri, ja už letím“. Vnukla mi predstavu teplovzdušného balóna, ktorý letí, keď ho odľahčia vrecká s pieskom. Partnerstvo už samotným slovom popisuje, že vyžaduje pár a pieseň nás vedie k tomu, aby sme spolu vzlietli.

Popisy vlastností partnerov sa mi podobajú na mýtické bytosti – čo všetko majú zvládať, či zabezpečiť. Že ma má držať za ruku, že má umývať riady, schody, musí, či nesmie byť v ponožkách a tak podobne. Všimneme si vôbec, že málokedy hovoríme, čo prinášame do vzťahu my? A keď už, tak možno s výčitkou “Čo za to mám ja?”. Niekedy mám dojem, že ani nehovoríme o Matúšovi, Andrei, Alexandre, Samuelovi, ale o tom partnerovi – obraze, aký chcem vidieť ja. Ten sa snažím na Matúša napasovať, či Matúš sa snaží napasovať doň.

V partnerstve ide o viac, ako o pasovanie sa do obrazov toho druhého. Ide o efektívne využitie spoločných zdrojov, ktoré prinášame na základe svojej jedinečnosti. Jedným slovom spolupráca. Spolupráca na zážitku, ktorý od života chceme. Pre jednoduchý príklad si povedzme, že aj keď idem na vysokohorskú túru, uzatváram partnerstvo. Ešte pred túrou sme možno zašli do potravín nakúpiť proviant na cestu. A tu môžeme pozorovať dlhodobé partnerstvo s predavačkou, ktorá nás vpustí dnu a aj s úsmevom vyprevadí, keď zaplatíme toľko, koľko sme si nakúpili.

Dokonca nás znova privíta a možno osloví aj menom. Prečo? Vzbudili sme v nej dôveru tým, že sme vždy zaplatili za svoj nákup. Vybudovali sme si dôverný vzťah. Je vyvážený a ani jeden z nás sa necíti ochudobnený. Azda ani nepomyslíte, že by ste odišli bez platenia.

Nákup je ako cesta “do partnerovho vnútra”. Tu musíme vstupovať rovnako, ako do obľúbených potravín. S dôverou na oboch stranách a chuťou mať vyvážený vzťah. Možno sa nám zdá, že partner by k nám mal byť zdvorilý a otvorený, pretože sme vyšli z prostredia, kde sa milé slovo a neha rozdávali. Alebo si myslíme, že my partnerovi nebudeme predsa prví zdieľať dôvernosti, pretože ani doma a ani s inými partnermi to nebolo potrebné. Tu však narážame na fatálny omyl. Zabudli sme, že partnerstvo nie je len o tom, čo žiadame, ale aj o tom, čo dávame. Dôvera sa buduje na základe výmeny jedinečnosti v spolupráci. Že si pod tým neviete nič predstaviť? Tak poďme na to: Keď budeme v obchode platiť falošnými peniazmi, tak nás už znovu neprivítajú s nadšením, všakže? Rovnako je to aj v partnerstve. Ak potlačím sám seba a vyhoviem, alebo chcem pretlačiť partnera, aby spravil niečo, čo sám nechce, tak len platím falošnou mincou a partner, ten začne na mňa pozerať s opatrnosťou.

Prejaviť jedinečnosť znamená, že priznávam všetko, čo vo mne je. Áno, aj lenivosť. Možno práve tak zistíme, že moja partnerka nemusí donekonečna očakávať, že pôjdeme spolu na výlet, keď mne sa nechce. A že vždy, keď to odo mňa bude vyžadovať, buď aj tak nikam nejdeme, alebo vyhoviem, ale výlet si neužijeme. Ako potom skončíme, keď zaplatíme falšou? S dlhom. Na konci dňa spočítame “kasu” a zistíme, že “nemáme dosť”, pretože partner nám nedal to, čo sme očakávali. Partner nám to možno má dať, ale Matúš nemusí. Preto je namieste otázka, či vymením Matúša, alebo upravím svoju definíciu, čo od partnera vlastne potrebujem. Čo je pre mňa podstatné a čo je len dlh od všetkých doterajších partnerov. Nakoniec možno prídem k vďačnosti, že práve Matúš tak dobre zapadá inými vlastnosťami do toho, čo mi svojím životom, svojou jedinečnosťou prináša.

Prečo je dôležité, aj keď postupne, naučiť sa neklamať o sebe, o svojich pocitoch o svojich potrebách? Pretože tak budujeme dôveru a dôverný vzťah, kde sa nebojím zdôveriť. Pretože vzájomne prijímame svoju jedinečnosť s úctou. Vtedy nás nebrzdia staré dlhy a ani nevytvárame nové, pretože neklameme a ani do klamstva nie sme nútení. Vtedy si radi dovolíme povedať práve “Pozri, ja už letím”. Pretože sme odľahčení od toho, aké pocity nám dlhujú ocinovia, maminy, aké pochvaly nám nedali učiteľky a aj zabudneme ešte stále dopĺňať očakávania, ktoré sme mali pri športových, či umeleckých výkonoch. S tým totiž partner nemá kontakt a dovolíme si s ním tú pravú jazdu životom “po novom”.

Matúš Svinčák
učiteľ Rozpoznania skutočnosti UVŽ

VIAC O MATÚŠOVI:
Som veselý, energický vodnár. Rád hĺbam nad životom a nachádzam korene plodov mysle. Ako učiteľ sprevádzam ľudí Rozpoznaním skutočnosti, bosým životom, poznaním zdravej chrbtice a nekonečným radom vtipov.

vedomaskola.sk/matus

PRÍBEH ŽIAKA UVŽ
Veronika Bodka

ZAČIATOK

“Čo to vlastne je, ten vedomý život? Čo to znamená?” vyslovila som otázku smerom k vtedajšiemu priateľovi v byte na 8. poschodí paneláku v Banskej Bystrici, kam som sa na dočasný pobyt vysunula z dovtedy jediného bydliska, Bratislavy. Podľa mozgovej pamäte bol skorý december 2018. Myslela som si, že žijem vedome, azda i celistvo, ale akosi mi “niečo” chýbalo. A to som sa rozhodla nájsť v ten večer na internete.

Zadala som do vyhľadávača “vedomý život”. V skoku sa mi zobrazil zoznam odkazov, a keď som medzi prvými zbadala “univerzita vedomého života” a “vedomaskola.sk“, no len som oči pleštila. Prebehla mi reakcia “šoku” a myšlienky, ako je možné, že na vedomý život už existuje aj univerzita? Zhodou okolností som zistila, že ešte v ten deň na Slobodnom vysielači by mal rozprávať leri. A tak som aj s vtedajším priateľom počúvala rozhovor. Doslova sa mi otvoril nový svet. Objavovanie súvislostí bolo dobrodružné. Mari z osvety pôsobila vtedy v Banskej Bystrici. Radosť! A keďže som si žila sebapoňatím “som koučka a rozbieham si podnikanie”, oslovila som Mari. O nejaký čas sme si dohodli aj osobné stretnutie, kde som začínala naciťovať a “ohmatávať”, o čom Univerzita vedomého života asi je. Rozhodne to bolo niečo rezonujúce a vymykajúce sa doterajším skúsenostiam s fungovaním “pracovného sveta”.

Zmena (nielen) kulís priniesla reakciu „šoku“ na samom začiatku leta 2019, kedy som sa presunula na Západné Slovensko, bližšie k rodine. Išla som obdobím výrazného prežívania duality a jej extrémov.

V tom celom dianí počas leta som sa išla prvýkrát pozrieť na Festival Poznania 2019, z ktorého si pamätám najviac osobné zoznámenie s lerim v lesíku, kde sa dalo nájsť aj trochu ticha popri festivale. Neskôr som navštívila stretnutie ŽIaRA SláviJA v Trnave, kde som “vnútorne rozbitá” prišla na poslednú chvíľu. Tam som spoznala Ivicu, ktorá mi navrhla, nech idem študovať na UVŽ. Myslela som si, že to pre mňa nie je kapacitne ani finančne. A tak prešlo leto, aj turbulentný prvý školský rok dcéry, ktorý sa skončil pod rúškom korony. Udalosti ako na horskej dráhe vyústili v skorom lete 2020 do rozhodnutia, že napriek všetkému, “prečo to nejde”, teraz už nastal čas ísť študovať na UVŽ. Po nejakom čase som kontaktovala Mari a našli sme cestu, ako by to šlo. Tak som sa začala zažívať ako žiačka 1. ročníka v školskom roku 2020/2021 v trnavskej triede.

Tešila som sa a vnímala, že toto je “konečne škola s obsahom”, ktorý ma už roky zaujímal. Každý jeden vyučovací deň bol ako plávanie v živej vode, ako vystavenie sa čistote a poriadku. Od tretieho výukového dňa sa prešlo na online, čo som tiež uvítala, rovnako aj to, že som mohla zažiť viacerých učiteľov, pestrosť prejavov.

Čas medzi výukovými dňami som videla ako príležitosť na komunikáciu, a tak som začala organizovať online stretnutia spolužiakov na Zoome v čase medzi výukou. Čoskoro to zaregistrovali aj učitelia… a vnímala som, že nedosahujem potrebnú kapacitu v náuke na plnohodnotné stretnutia podľa vlastnej predstavy (ach, ego:))… Po nejakých vnútorných turbulenciách a vyjasňovaniach so snahou aplikovať náuku v praxi, som sa rozhodla z aktivity stiahnuť. V tom čase sa už pripájala Žubra, a tak dodnes existuje online dielňa “Žijem védy”, ktorú som s radosťou ešte záverom 1. ročníka navštevovala.

Po absolvovaní „prváku“, kedy som “žila univerzitou od rána do večera”, som pozorovala, že obsah náuky mi v hlave “nezavadzia” ako mnohé iné obsahy. Koľkokrát som si povedala, “toto keby som začala študovať ešte v Bystrici… :)“! Je, ako je, a ja cítim vďaku. Tento príbeh sa odvíja ďalej a ja tancujem spolu s hudbou prítomnosti.

KONIEC

Veronika Bodka
bodk@proton.me

NOVINKY Z UNIVERZITY
Za festivalovou oponou

Každoročne máte všetci dospelí a deti príležitosť zažiť atmosféru leta, radosti, poznania, stretávania sa s ľuďmi a rôznych zážitkov vďaka Festivalu Poznania. Tento ročník je v poradí ôsmym podujatím, ktoré má v správe Ivicka Grimová. Spolu s ďalšími dôležitými členmi tímu sa stará o zázemie, bohatý program ako aj obživu, či množstvo stánkov s jedinečnou tvorbou umelcov a remeselníkov v novoobjavenom a krásnom prostredí Ekorezortu Vendelín v Pružine. Týmto rozhovorom by sme radi nazreli do vývoja a príprav, ktoré sprevádzajú túto veľkú udalosť.

Ivicka, prezraď, prosím, kde sa vzal a ako sa formoval nápad na vytvorenie festivalu?

Na začiatok nám v hlave skrsla myšlienka, ako podporiť Univerzitu. Hľadali sme náborovú aktivitu, ktorá by prilákala nových študentov na štúdium oddychovou a hravou formou. Pripravili sme preto nosnú myšlienku festivalu a zostavili pilotný program, ktorým sme umožnili novým ľuďom stretnúť sa s učiteľmi a náukou Rozpoznania skutočnosti formou prednášok. Aby to bolo atraktívne pre celú rodinu, pridali sme aj sprievodný program pre deti a workshopy. Na prvý “skúšobný ročník” prišlo asi 350 ľudí, celý víkend pršalo, ale napriek tomu sme si to veľmi užili. Tradíciou sa stalo aj slávnostné oceňovanie absolventov prvého ročníka. Postupom rokov sa festival vykreoval do súčasnej podoby. Podotýkam, že je to festival náučný, rodinný a plný zážitkov, stretnutí a dovolím si tvrdiť, že jedinečný tohto druhu. Dbáme na to, aby ľudia, ktorí prídu, zažili atmosféru, kde sme na pár dní jedna veľká rodina. Nepodávame alkohol, ponúkame vyváženú vegánsku stravu a staráme sa jeden o druhého. V ostatných rokoch náš festival navštívilo v priemere okolo 1000 účastníkov.

Ako si vnímala svoju úlohu pri tvorbe a budovaní festivalu?

Organizačne som išla do tejto aktivity prvýkrát a zistila som, že som sa v tom našla. Veľmi ma baví spájať ľudí, viem nájsť, v čom sú dobrí a umožniť im ich realizáciu. Za tých osem rokov som si vybudovala viac-menej stabilný kolektív ľudí, ktorí mi veľmi pomáhajú s organizáciou a bez nich by som to určite nezvládla :-).

Čo podľa teba najviac priťahuje ľudí na festival? Aké sú odozvy účastníkov?

Myslím si, že to, že sme tak trocha iní. Sme rodinný festival, ktorý sa zameriava na to, aby si každý účastník našiel to, čo ho osloví, a možno aj zažil niečo, čo je pre neho „vystúpenie z komfortnej zóny“. Ľudí podľa mňa priťahuje aj pokojná atmosféra a bezpečie. Deti môžu behať po celom areáli a vždy sa nájde niekto, kto na ne dá pozor.

Rodičia si môžu ísť pokojne na prednášku, workshop, alebo niečo zmajstrovať pri remeselnom stánku a nemať stres, že čo sa práve deje s ich ratolesťou. Jeden večer je vždy vyhradený na príjemný koncert, kde sa všetci môžu vyblázniť a vytancovať. Zároveň dodržiavame aj večierku! Opäť kvôli deťom, a aby si všetci mohli oddýchnuť a ráno sa zapojiť do aktivít na rozhýbanie tela. Odozvy sú veľmi príjemné, a ak má niekto nápady na zlepšenie, snažíme sa ich v ďalšom roku aplikovať, aby sme si naozaj vychádzali v ústrety. O to asi ide najviac – tvoriť spoločne.

Festival je naozaj veľká udalosť, koľko času zaberá jeho realizácia? Na ktorú oblasť zameriavaš osobne najväčšiu pozornosť?

Ja sa starám najviac o zázemie, priestor, kde sa môžu realizovať všetci ostatní a aby sa nemuseli starať o to, kde budú prednášať, či ich bude počuť, aby na nich nepršalo, aby mali kde stanovať, aby mali svoje miesto na stánok, elektrinu a podobne. Na programovú zložku festivalu mám skvelú Mari Lomnickú, ktorá má pod palcom kompletný program a organizačný tím, ktorý sa stará o informácie, usporiadanie stánkov a parkovanie. Program pre deti má tento rok pod palcom Dominika Sarková a kopec ľudí, ktorých síce nie je vidieť, ale bez nich by to proste nešlo. Samotné prípravy začínajú niekedy vo februári a svojím tempom fičia až do júla.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na tému festivalu? Chodia za tebou ľudia, alebo, naopak, si na program hľadáš najlepších kandidátov?

Téma Festivalu takmer vždy vyplynie ako pokračovanie a prehĺbenie témy z predchádzajúceho ročníka. Napríklad, minulý rok bola téma ŽIVOT JE ZMENA. Z toho vyplynulo, že poďme si meniť prostredie, v ktorom sme sa zrodili a bum, téma na tento rok je: VŠADE DOBRE, DOMA NAJLEPŠIE. Tomu potom prispôsobujeme všetko ostatné. Ľudia sa hlásia sami, a ak si vytipujeme nejakú zaujímavú osobu, oslovíme ju sami. Prednostne sa zameriavame na prezentáciu učiteľov Univerzity.

Máš nejaké ambície do ďalších ročníkov?

Mám predstavu, že “latku”, ktorá je kvalitatívne nastavená vysoko, bude festival dosahovať aj v nasledujúcich ročníkoch. Hlavne to, že keď ľudia budú odchádzať, budú vedieť, že sa to dá. Že nie sú sami, a že naozaj môžeme mať svoj život vo svojich rukách. Žiť pekne a slobodne. To je pre mňa znak, že to funguje.

…tak sa vidíme, priatelia, a veľmi sa na Vás tešíme.

Ivicka

Rozhovor pripravila Lenka Kozubová

Viac informácií o Festivale poznania nájdete TU.

ČAROSLOVIE
Oddanosť

Slovo oddanosť je pomerne ľahko vyložiteľné, no nesie so sebou náuku, ktorá v súčasnosti nie je až taká zrejmá.

Od–danosť. Je to konanie od niečoho daného – dávaného. Konám od toho, čo je mi dávané. Teda niekto, alebo niečo mi dáva a ja sa od toho odvíjam, idem tým smerom. Súvisím s tým, som na to pripojený, mám s tým vzťah. V tomto slove sa skrýva hĺbka ľudového porekadla „vrana k vrane sadá“.
Sme oddaní tým, ktorí nám dávajú niečo konkrétne a svojou oddanosťou vyjadrujeme spolupatričnosť k nim. Preto nám je už jasné, že môžeme byť oddaní len niekomu alebo niečomu, čo nás naplňuje tým, čo sme si sami vybrali. Prijímame tak ponuku, ktorá nám bola daná.

Čo z toho vyplýva v skutočnosti?
Dbajme o to, aby sme boli vždy oddaní niečomu/niekomu, kto nás posúva (alebo nám umožňuje posúvať sa) vpred a primerane mu danosti oplácali. Dáva nám niečo, čo nás rozvíja, je nám vzorom, alebo nám pomáha udržiavať rovnováhu a my by sme to mali spätne podporovať. V opačnom prípade sa narúša pevnosť prepojenia. Oddávať sa niečomu, čo nás zaťažuje, čo je zlým príkladom, alebo nás vyhadzuje zo správneho postoja, je prinajmenšom daromnosť a často aj nebezpečné pre obe strany.

Oddanosť je v prvom rade potrebná na niečo, čo je, obrazne povedané, pred nami v tvorivom rozvoji a/alebo je zacielením zmyslu našej tvorby. Môže to byť bytosť, miesto, véda, spoločná tvorba, zámer.

Vzájomná oddanosť členov spoločenstva sa musí odvíjať od oddanosti k spoločnému cieľu, ktorý prevyšuje mieru síl a možností členov jednotlivo. Nezrozumiteľná alebo bezdôvodná oddanosť ku skupine, či jednotlivcovi, vedie k úpadku.

Preto je nutné s veľkou pozornosťou dbať o to, komu/čomu sa oddávame. V prípade niečoho/niekoho, čo vedie, nás to môže doviesť tam, kam sme sa ocitnúť nechceli a môžeme stratiť niečo, čoho sme sa neplánovali vzdať. V prípade niečoho/niekoho, koho, naopak, našou oddanosťou vedieme, sa môže stať, že nám naše sily na vedenie nestačia a upadáme spoločne.

Tiež je dobré si v prípade zvažovania komu alebo čomu byť oddaný, pripomenúť si obraz vyťahovania človeka z jamy. Skúšali ste to? Odporúčam spraviť si s kamarátom jeden pokus. Požiadajte ho, aby vošiel do jamy aspoň po jeho krk hlbokej. Podajte mu ruku a skúste ho vytiahnuť. Pred tým ho však požiadajte, aby sa pokúšal zo všetkých síl v jame ostať držiac vás pri tom za ruku. Nech sa pokúša brániť vytiahnutiu, ako len vie. Potom to skúste znova, no tentokrát nech sa pokúša zo všetkých síl podporiť vašu snahu a škriabať sa von aj vlastnými silami. Tretí pokus si môžete vyskúšať tak, že sa vám kamoš pasívne zavesí na ruku. Následne si porovnajte výsledok. Verím, že ste týmto riadkom porozumeli a zrealizovať pokus už ani nebudete potrebovať.

Nech je naša oddanosť k podpore slabších, chorých, chudobných, znevýhodnených, či inak postihnutých akokoľvek cnostná, potrebná alebo dôležitá, môže byť osožná len vtedy, ak na ňu máme dostatok síl a je PODPOROVANÁ AKTÍVNYM PRIJATÍM. V opačnom prípade padáme a dostávame sa na roveň tých, ktorým sme chceli pomôcť.

Na záver ešte jeden poznatok o oddanosti k spoločnému cieľu v skupine.

„Oddanosť skupiny sa prejavuje prijatím tempa najpomalšieho.“

Platí to nesporne a nedá sa s tým nijako špekulovať. Preto pri utváraní spoločenských projektov, či spolkov vrátane rodiny, je naozaj dôležité si byť vedomý tohto stavu. Poznať najpomalšieho a mať zrozumiteľný dôvod na to, prečo sme všetci ochotní svoje tempo prispôsobovať práve jemu, je nutnosť. Pokiaľ sme s jeho tempom všeobecne spokojní, možno si to ani nevšimneme, no pokiaľ nám zavadzia, nezaobídeme sa bez uspokojivého poznatku účelu a doby takéhoto zdržiavania. Vedomie o účele a dobe tempa, ktoré určuje najpomalší člen skupiny, musí byť pre každého zúčastneného pádnym dôvodom na zotrvanie v oddanosti s danou skupinou. Pokiaľ účel a doba tohto tempa nie je pre niekoho prijateľná, jeho členstvo v skupine končí. Pokiaľ nie je prijateľná pre viacerých, spoločenstvo sa rozpadá a pokiaľ nie je prijateľná pre všetkých ostatných, končí sa v skupine členstvo najpomalšieho jednotlivca.

Veľa šťastia, umu aj čistého citu v rozhodovaní o zacielení oddanosti prajem všetkým na ceste za slobodou.

leri Veleslav Švec

VIAC O LERIM:
vedomaskola.sk/leri

PRÍBEH
Textilné porno

Skladám prádlo. Rozložím celú plochu trička na sedačku a rukami skúmavo prechádzam po látke. Snažím sa odhaliť všetky záhyby a pekne ich urovnať. Zároveň vnímam, v akom stave sú jednotlivé vlákna:

Sú trochu vyšedivené, ale stále pevné, pružné a bez poškodenia. Žiadne diery, žiadne jazvy po nedbalom žehlení, štipcoch, či zákernej šnúre na prádlo. Stále drží svoj tvar, nemá na sebe žiadne mastné „modriny“. Je v perfektnej kondícii. Pripravené oddýchnuť si v skrini predtým, ako ho znovu povolám do služby. Preložím jeden rukáv a znova dlaňou prechádzam po tričku. Zohnem druhý rukáv a končekmi prstov znova odhaľujem pokrčeniny. S podivným úsmevom zložím tričko do balíčka a overím jeho kompaktnosť tak, že ho postavím na hranu:

„Stojí! Perfektné!“

Odložím ho nabok a z kopy neposkladaného prádla vyťahujem ďalší exemplár. Vtom zachytím Milov šokovaný pohľad:

„To čo robíš?“
„Však… skladám prádlo!“ Nechápem, prečo sa pýta, keď je to také očividné.
„A to takto? Vyzerá to ako… textilné porno!“

Oči mi vylezú z jamôk a rozchichocem sa. Áno, rozumiem, môže to tak pôsobiť. Ale v podstate ide o jednoduchý prejav vďačnosti. Po tom, čo som si prečítala knižku od Mari Kondo, veľa obyčajných vecí zrazu ožilo. Byt, spotrebiče, nábytok a aj oblečenie. Z ničoho nič som ich začala vnímať ako živé bytosti, ktoré majú svoje poslanie, svoju prácu, svoj ŽIVOT.

Napríklad to oblečenie. Predstavte si, čo všetko zažije v priebehu dňa. Ráno ho vytiahnete zo skrine a ono sa zobudí. Ak ste ho do tej skrine odložili pokrčené, zobudí sa dosť nevrlé. Ak ste ho poskladali pohodlne, tak si proste zívne, ponaťahuje sa spolu s vami a je pripravené slúžiť:

Zabezpečiť, aby ste boli v teple.
Chrániť pred škrabancami, vetrom, či zimou.
Schytať všetky škvrny od jedla, blata, či farby.
Absorbovať pot, deodorant, či parfum.
Dýchať s vami vzduch ulice, lesa, kancelárie, či dielne.
Vyraziť von s kamošmi.
Vylepšiť krivky.
Zdôrazniť prednosti… alebo zadnosti.
Chrániť.
Lákať.
Odrádzať.
Ohurovať.
Reprezentovať.
Objímať.
Škrtiť…
Byť s vami. Byť vami. Zažívať to, čo vy.

Nie je to ľahká práca. Po celom dni toho už musí mať dosť. A to ešte nie je všetko. Musí prečkať nejaký ten čas v koši na prádlo, spolu s nie veľmi voňavými kamošmi. Potom musí absolvovať neskutočný proces prania v automatickej práčke: namáčanie, točenie, vrtenie, žmýkanie… No predstavte si, že ste v tej práčke cca dve hodiny vy!

Potom ešte nebodaj ďalšie hodiny v horúcom vzduchu sušičky. Príjemnejší je možno variant, keď ho vyvesíte na šnúru, pekne vyrovnáte záhyby a ono si tam tak pekne visí, oddychuje, naťahuje pokrčené vlákienka.

No nezaslúži si to oblečenie trochu vďaky? Po tom všetkom? Jemné pohladenie, pozornosť a nepokrčený oddych v skrini?

No jasné, že hej!

Autorkou príbehu je Veronika Mistríková:

V knižke Kúzelné okamihy tento nový príbeh síce nenájdeš, ale je plná ďalších pútavých i úsmevných krátkych príbehov a krásnych ilustrácií.

VIAC O KÚZELNÝCH OKAMIHOCH:
kuzelneokamihy.sk

ROZPRÁVKA
Moje rozprávka o lásce, obavách a plamenu života

Ahoj, přátelé, chtěl bych vás pozvat do mé rozprávky o lásce, obavách a plamenu života.
Představme si Vesmír jako místo, kde zdánlivě nic není. Nekonečně obrovský prostor, který nemá žádný tvar, ani barvu, je pouze tichem, tmou, je absolutnem. A přeci jen je to vše něčím vyplněno, jakýmsi neviditelným bezforemním želé, jakousi mlhovinou. Do tohoto prostoru nyní umístíme svíčku, ta bude reprezentovat vědomí. Když svíčku zapálíme, její plamen nyní prostupuje touto mlhovinou a začíná postupně prosvětlovat absolutní tmu, která zde panovala. Plamen svíčky představuje emoce a pocity vědomí, jeho světlo pak myšlenky a celkově energii, která ze svíčky proudí.

Mlhovina sama o sobě nic nevytváří, má pouze jednu jedinou schopnost – umí zhmotňovat. Nic víc, zato však dokonale. Každá myšlenka, která je žárem svíčky do prostoru vržena, mlhovinu, která je původně v klidném stavu, rozkmitá. Je to podobné, jako když hodíme kámen do vody a zprvu klidná hladina se rozčeří. Stejně tak se rozkmitá i mlhovina, která má schopnost se přeměnit na cokoliv. A tak se stane, že původní prostor, ve kterém byla pouze tma a ticho, se najednou začne přetvářet na hmotnou realitu. Na takovou, jakou známe, když bdíme a vnímáme smysly.

Tyto dle smyslů pevné formy však nemají hmotnou podstatu. Ta vzniká až v naší mysli právě zapojením receptorů našich hmotných těl. Realita tvořena těmito „na oko“ pevnými formami však na nás zpětně působí. A toto působení je tak přesvědčivé, až sami uvěříme, že je skutečná. Působí tak dokonale, že v nás začne vyvolávat emoce a pocity. Vytváří se tak nekonečný koloběh myšlení a prociťování (akce a reakce), ve kterém prvotní impulzy – myšlenky (akce) rozkmitaly mlhovinu, která se v důsledku toho začala přetvářet (reakce), a my tak můžeme skrze smysly a pocity důsledky těchto myšlenek zpětně vnímat – zažívat, prociťovat. A to je to, oč tu běží.

Tvořivé vědomí v sobě obsahuje vše. To, co však dosud nemělo, byla zkušenost. A proto vytvořilo prostředí, které umožní, aby si jednotlivé skutečnosti mohlo samo osahat. Toto prožívání uskutečňuje skrze miliardy svíček – fragmentů své nekonečnosti. Ty vypadají všechny na první pohled stejně, ale každá z nich je nepatrně jiná, nenajdeme dvě totožné. Těmto svíčkám pak tvořivé vědomí vdechlo život – plamen. Svíčky planou a z původní tmy, ticha a zdánlivé prázdnoty se vyklubala prosvětlená realita.

Tato mlhovina má jednu jedinou schopnost – zhmotňovat, má však ještě jednu vlastnost – propojuje, a to vše se vším, co se v ní nachází. Každá svíčka, která v této mlhovině figuruje, je propojena se všemi ostatními svíčkami a s tvořivým vědomím zároveň. Na svíčky již ale působí tato iluzorní realita, a to tak dokonale, že svíčky sami sebe vnímají odděleně. A tak přesto, že jsou všechny navzájem propojeny, neuvědomují si to. Navíc vidí, jak ostatní svíčky neustále vyhasínají, a tak díky těmto přesvědčením o oddělenosti a pomíjivosti dostanou strach. Strach, že přestanou svítit, že zkrátka vyhasnou. A aby toho strachu nebylo málo, dochází zde ještě k jedné podstatné tendenci.

Realita, která se kolem nich vytvořila, je natolik vtahuje do děje, že se na ni stanou doslova závislými. Svíčky si již neuvědomují, kde se ve skutečnosti nacházejí (v tmavé nekonečné spojité mlhovině), ani kým jsou (tvořivým vědomím), uvěřili dojmu, že jsou v této realitě a začnou ji brát naprosto vážně. Rozehrává se tak hra plná emocí, pocitů, závislostí, a to vše umocněno iluzí oddělenosti a pomíjivosti pak do toho přidává i nejrůznější podoby strachů a obav, jakými jsou závist, hněv, manipulace, žárlivost, hodnocení a posuzování, nebo třeba neukojitelná touha po moci, či majetku. Svíčky tak upadají do prakticky nekonečného časoprostoru naplněného chaosem, utrpením a frustrací.

To vše napomáhá tomu, aby si tvořivé vědomí plně zakusilo prožitek ze sebe sama. Čas zde navíc neběží tak úplně, jak jsme zvyklí… Vše se děje pouze teď. Minulost a budoucnost jsou pouze konstruktem toho, jak svíčky uvažují. Svíčky se tak v tomto časoprostoru mohou zaseknout na nepředstavitelně dlouhou dobu, což je však pro tvořivě vědomí pouhý okamžik, zlomek vteřiny.

Ať už to vše zní sebehrozivěji, svíčky se nemusí bát. Z tohoto labyrintu emocí, strachů a obav vede velmi jednoduchá cesta ven. Stačí, když si uvědomí, že tohle vše okolo je pouze iluze, kterou si samy vytvořily, že je to hra tvořivého vědomí, které chce tvořit, cítit a prožívat. Tím z nás může spadnout obrovská tíha toho, že tato realita je úplně vším, co máme. A my si tak budeme moci zušlechtit jednu veledůležitou ctnost – nelpět. Je to právě lpění na věcech, lidech, okolnostech, ale i samotném životě a této realitě obecně, které nás jako těžké okovy neustále spoutává a brání nám s lehkostí a nadhledem si hrát, tvořit, milovat, radovat a bavit se, což jsou typy prožitků, které nám tato realita také umožňuje. Pro jaký typ vyplnění našich životů se rozhodneme, do vysoké míry stojí a padá na tom, zdali dokážeme prohlédnout smysl a možnosti této reality.

Čím více budeme přemýšlet, čím více budeme pod nadvládou emocí, tím bude plamen svíčky větší a intenzivnější, až zcela přesvětlí to, co nás skutečně obklopuje. Pakliže budeme postupně zušlechťovat naše ctnosti, a nástrojů nám k tomu Univerzita nabízí hodně, budeme zcela přirozeně upokojovat naše mysli, až zklidníme naše rozjitřené emoce natolik, že nás naše pocity postupně přestanou vytrhávat z rozkolísaného stavu vnitřního klidu a harmonie. Plamen svíčky se přestane zběsile kymácet ze strany na stranu, jeho svit se umenší, a my tak budeme moci vnímat to, co nás skutečně obklopuje a co tady bylo vždy – pravá podstata bytí, kterou všichni v sobě vnímáme a všichni k ní v hloubi duše směřujeme – láska.

David

Autorom príbehu je David Chytka, žiak 2. ročníka UVŽ:

„Poutník na cestě Vesmírem odhalující krásy života a hledající odpovědi na existenciální hlavolamy. Velmi si užívám, že mohu v kolektivu úžasných lidí navštěvovat druhý ročník nauky o rozpoznání skutečnosti.“

instagram.com/alchepano

AKO TO BOLO
…kým vznikla keramická dielňa FitDesign

Podstatná zmena v mojom živote nastala až v mojom 40. roku života. Už pár rokov predtým som začala pociťovať neuveriteľne silnú potrebu vystúpiť z denného stereotypu. Stiahnutý žalúdok už nejaký ten mesiac naznačoval, že niečo nie je v mojom mikrosvete v poriadku. Zabehnutý každodenný rituál vstávania, pekného obliekania, cestovania do práce, komunikácia so zákazníkmi, dodávateľmi, spolupracovníkmi. Ego lietalo meter nado mnou, keď som okolo seba videla ovocie svojej práce, ktorému predchádzalo tisíce telefonátov, mítingov, asertívnych výmen názorov. Kľudné až nudné obdobia striedali tie preexponované, kde som dokázala pracovať hodiny nad rámec svojich možností. Na to som, samozrejme, neprišla v zápale práce, ale až časom, keď som si uvedomila, že som často chorá, že som za ostatných pár rokov absolvovala niekoľko operácií, že moje partnerské vzťahy sú, slušne povedané, zvláštne, že som vlastne stále sama, že takmer všetci moji rovesníci majú dospievajúce deti, a že keď sa skľudním, zistím, že som sa za dvadsať rokov nikam neposunula. Nevedela som si nastaviť rovnováhu v živote. Istota pohodlia, stabilnej práce a pravidelného príjmu na účet bola dlho na vrchole môjho hodnotového rebríčka. Vlastný byt, auto, pes, priatelia, občas šport, joga, časté cestovanie v aute hore-dole… možno som si to uvedomila presne v tom aute. Že sa v ňom cítim dobre, lebo ma vždy odvezie niekam preč. Že sa niečo mení. Že som na ceste niekam. Ale len kým som neprišla na miesto určenia. Potom ten nepokoj začal znova. Vraví sa, že keď sa Ti zdá, že niečo nie je v poriadku, tak sa Ti to nezdá. Čoraz naliehavejšie som pociťovala túžbu splniť si sen z detstva – mať svoj vlastný dom niekde pod lesom, mať veľkú záhradu, kde sa môžem hrabať v zemi, sadiť, chodiť po hore, zbierať byliny. Ten stratený kontakt s pôdou ma asi prenasledoval celý život a nedal mi pokojne spávať. Je to až neuveriteľné, ako človek dokáže prežiť pol života s tou vnútornou nepohodou! A tak sa stalo, že ma môj extrasilný vnútorný nepokoj dokopal k sérii rozhodnutí, ktoré som začala bezmyšlienkovite napĺňať. Skončila som vzťah s vtedajším priateľom, kúpila som starý dom s veľkou záhradou na dedine pod lesom. Začala som sama dom prerábať. Čoskoro som si pritiahla do života muža, ktorý zapadol a zapadá do mojej vnútornej aj vonkajšej pohody. V práci som dala výpoveď. Keby som to príliš pitvala a rozmýšľala, tak by som to asi nespravila. „Zdravý rozum“ by mi to nedovolil. Ale keďže v tej chvíli bol zdravý rozum v oslabení a presilovku hrala intuícia, duša, moja akási duchovná história, vnútorné nastavenia, tak som to dala. Začala som uvažovať, čo budem robiť, čím sa budem živiť. Ja, absolventka podnikového manažmentu. S takmer 20 rokmi praxe. Ale už som vedela, že späť do toho kolobehu sa vrátiť nemôžem. Aj tak mi tam chýbalo niečo, čo by som vybudovala vlastnými rukami. Produkt, ktorý by robil radosť druhým a mal zmysel, ktorý by som vedela vymeniť v rámci bartru za iný produkt či službu.

Od detstva som mala sklony k maľovaniu, respektíve skôr by som to nazvala čarbanie a miešanie farieb. Nikdy som sa tomu nevenovala, nebolo kedy. Až v dospelosti som v období najvypuklejšieho zúfalstva začala chodiť do klubu neprofesionálnych výtvarníkov. Tu som sa prvýkrát zoznámila aj s výrobou keramiky. Len tak, na chvíľku. Vrátila som sa k nej, keď som sa rozhodla okachličkovať si vlastnú vaňu v novom dome.

A tu to začalo! Modelovanie, maľovanie, kreslenie, vyškrabkávanie, glazovanie, pálenie, osadzovanie. Koľko radosti mi priniesla táto práca! A výsledok bol na nezaplatenie. Tisíce drobných kachličiek spôsobili, že som sa zaľúbila do hliny, do jej tvárnosti, nekonečných možností, ktoré ponúka. Začala som skúšať, kúpila som si pec, absolvovala som kurzy keramiky, točenia, stavby exteriérových alternatívnych pecí. Vyskúšala som si rôzne techniky tvorby keramiky. Učila som sa pripraviť si vlastnú hlinu zo zeme, miešala si vlastné farbítka na výrobky. Experimentovala som. Až padlo rozhodnutie, že to skúsim s výrobou keramiky. A stalo sa! V roku 2020 vznikol projekt FitDesign. Tvorím kúsky, ktoré potešia oko a sú využiteľné v domácnosti. Viem zužitkovať vedomosti z marketingu pri propagácii výrobkov, manažérske a projektové schopnosti pri správe celého procesu okolo značky. Mám svoj svet hliny, ktorý ma momentálne napĺňa, robí radosť mne aj mojim zákazníkom. A čo ma teší, vyskočila som z kolobehu toho až príliš konzumného sveta okolo. Snažím sa byť také to samostatné koliesko v spoločnosti, ktoré nie je závislé (až tak veľmi) na aparáte okolo. Až takto spätne si uvedomujem, ako celý môj život smeroval sem, k tomuto miestu, k tomuto životnému štýlu, k tejto komunite. Všetky skúsenosti, ktoré som nadobudla, aj využívam. Všetko malo zmysel, ktorý sa odkrýva až časom. Všetko do seba zapadá a určite nemám objasnené ešte všetko, čo sa mi deje, ale s istotou viem, že:
– zmena je možná v akomkoľvek veku
– treba počúvať vnútorný hlas a intuíciu
– keď sa ti zdá, že niečo nie je v poriadku, tak sa ti to nezdá.
Želám všetkým, ktorí majú chuť a potrebu robiť zmeny, aby tak urobili. A vôbec sa neponáhľajte. Ten moment, kedy sa vám to stane, je ten správny moment.

FitDesign a UVŽ

Jedným z mojich keramických projektov bola tvorba taniera ,,3 zákony spravodlivosti“ ako propagačného predmetu pre UVŽ. O pôsobení UVŽ som už mala informácie od môjho blízkeho človeka, skorobrata Roberta. Často sme dlho do noci rozoberali rôzne témy, ktoré sa v UVŽ naučil a potom sme to aplikovali na náš život. Filozofia univerzity mi prišla veľmi blízka, a zistila som, že mnoho z informácií, ktoré som z univerzity pochytila, som si na mojej ceste aj prežila. Teším sa, že učenie Rozpoznanie skutočnosti pomáha po troške meniť myslenie ľudí a ich nastavenie, že tá samostatnosť, intuícia, spoločenstvá, spolupatričnosť a vzájomná pomoc ešte neumreli, ale rozvíjajú sa aj vďaka UVŽ ďalej. Veľmi držím palce na ďalšej ceste a aspoň ako účastník Festivalov poznania budem rada súčasťou tohto spoločenstva.

Vidíme sa v júli opäť na Festivale poznania 😊

Zuzka

VIAC O ZUZKE a FitDesign:
WEB / FB / IG : fitdesign.sk

RECEPTY

Máj, lásky čas v moci má nás,
do prírody volajú nás lesy…
Či s partnerkou, či s partnerom,
dobrotky na piknik pripravme si.

Zeleninová bábovka s kalerábovým “majošalátom” a žihľavovou omáčkou😊

1 šálka na hrubo nastrúhanej, alebo na drobno nakrájanej zeleniny  (napríklad mrkva, petržlen, ružičkový kel /hokkaido, brokolica, pór /mrkva, karfiol, mladé cibuľky aj s vňaťou….)
1 šálka vody /vývaru so zeleniny
3 pl čerstvo pomletých ľanových semienok
1 čl rasce /rímskej rasce /mahá korenia /chlebového korenia…
1 čl soli /1 pl tamari omáčky
2 šálky čerstvo zomletej ryže naturál /celozrnných ryžových vločiek /jemných ovsených vločiek

Všetky zložky zmiešame dohromady, necháme chvíľu postáť. Formu (bábovkovú /na srnčí chrbát /inú) vymažeme olejom, vysypeme vločkami /sezamovými semienkami /mletými orechami či makom. Hmotu do nej opatrne preložíme a vložíme ju do rúry vyhriatej na 200 °C. Teplotu znížime približne na 175 °C a pečieme približne 50 minút. Vyberieme ju z rúry a necháme ju chladnúť najmenej 20 minút. Až potom ju vyklopíme z formy a krájame ju po vychladnutí.

Túto slanú bábovku môžeme použiť namiesto chleba či pečiva k rôznym nátierkám, k šťavnatým šalátom, namiesto knedle k omáčkam…

Tip I.: namiesto zeleniny a vody môžeme použiť 2 šálky zeleninovej polievky, ktorú potrebujeme “zrecyklovať”, ak ju neminieme do 4 hodín od uvarenia ;o)    Hmotu osolíme menej, ak bola polievka slaná.

Tip II.: do hmoty môžeme pridať aj uvarenú strukovinu, alebo nastúhať tempeh či tofu a bude z toho “kompletný pokrm”, obsahujúci obilninu, zeleninu aj bielkovinu v praktickom prenosnom balení, preto sa hodí aj ako desiata do školy, ako “proviant” na cesty či na piknik.

Lahôdkový kalerábový šalát

1 menší mladý kaleráb /kúsok bielej reďkovky /vodnice
1 mrkva
1 – 2 mladé cibuľky aj s vňaťou /za hrsť divokého cesnaku /vňate z kuchynského cesnaku
2 čl umeoctu
200 g marinovaného či údeného tofu /rastlinnej alternatívy syra
200 ml tofunézy /tofu tatárskej omáčky /kešunézy /fermentovanej sójovej či kokosovej alternatíny smotany /rastlinného jogurtu

Kaleráb alebo inú bielu zeleninu a mrkvu na hrubo nastúhame. Polejeme umeoctom, primiešame doň nastrúhané tofu alebo náhradu syra, nakoniec všetko spojíme alternatívou majonézy či kyslej smotany.

Šalát podávame so slanou bábovkou, alebo s kváskových chlebom či pečivom, plníme ním placky či slané palacinky….

Žihľavová omáčka

4 hrste čerstvej mladej žihľavy (iba vrchnú časť)
1 väčší paštrnák /petržlen /menší batat (na zahustenie)
2 dl vody /zeleninového vývaru
2 dl rastinnej alternatívy smotany, napríklad mandľovej /kešu /kokosovej /sójovej…
2 čl umeoctu
½ čl čiernej soli
Štipka mletého zeleného korenia (kto má rád, pridá k nemu aj trocha kurkumy)

Žihľavu niekoľkokrát opláchneme vo vode. Varíme ju vo vode či vývare spolu s najemno nakrájaným petržlenom /paštrnákom či batatom. Dochutíme korením. Keď je zelenina mäkká, pridáme rastlinnú smotanu a vypneme. Rozmixujeme nahladko. Dochutíme čiernou soľou a umeoctom.

Podávame ju so širokým úsmevom 😊

Tip: kto má rád, pridá si do omáčky prelisovaný cesnak alebo cesnakovú vňať.

P.S. lomka = /alebo

A k bábovke ešte jedna básnička na spapanie:

Kustovnica

Recepty do tretieho čísla Čaropisu pripravila „potravinová provokatérka“ Ľubka Balážová:

„Chutne pripravené jedlo je vždy chutné bez ohľadu na to, či je zdravé, alebo nezdravé. Nechutne pripravené jedlo nepoteší naše chuťové poháriky, ani ak je zdravé, ani ak je nezdravé. Preto som sa rozhodla, že prestanem robiť kompromisy: volím si jedlá, ktoré sú prirodzené, chutné a zdravé zároveň!“

VIAC O ĽUBKE:
vedomaskola.sk/lubka

ZDRAVIE
Jednoduchý recept na zdravie

Chcete jednoduchý recept na zdravie?

Stačí zlepšiť jedinú vec

Jeden zo smerov čínskej medicíny lieči vždy iba trávenie. Zvyšné problémy tela sa následne upravia „sami“. Vysvetlenie nájdeme v teórii 5 hýbateľov (elementov), ktoré sú čínskou verziou vesmírnych zákonov.

Tráveniu zodpovedá hýbateľ ZEM, ktorý sa v jednej variante pentagramu hýbateľov kreslí v strede. Tým sa zdôrazňuje dôležitosť jeho vplyvu na ostatné hýbatele, a i preto sa označuje za náš „stred“. Z pohľadu meridiánov ho reprezentuje žalúdok a slezina. Nafukovanie, únava po jedle, ranné nechutenstvo – žiaden z týchto príznakov by sa nemal objaviť pri správne nastavenom trávení.

SLEZINA
Zo spomínaných 2 meridiánov sa (možno prekvapivo pre západného človeka) považuje za ten najdôležitejší slezina. Orgán, ktorý ste si doteraz možno nevšímali, no ktorý stojí za nekonečným radom prejavov – od nafukovania, cez alergie a imunitu, výtoky, ekzémy,… až po slabú pamäť a celkovú únavu.

ČO ROBIŤ

● Raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Mali by byť teplé, aby sme naštartovali náš tráviaci oheň. Surové ovocie alebo jogurt sú termicky zachladzujúce, a teda nevhodné.
● Jedzte každý deň približne v rovnakom čase. Nepravidelnosť v stravovaní oslabuje dráhu sleziny, ktorá má sklon k obavám.
● Teplé jedlo by malo tvoriť väčšinu nášho jedálnička. Najmä ľudia s oslabeným trávením by sa mali vyhnúť konzumácii surovej zeleniny a ovocia, ktoré nás termicky zachladzujú.
● Jedzte v kľude. Spomaľte a venujte plnú pozornosť konzumovanému pokrmu. Jedlo v pracovnom strese vedie k stagnovaniu žalúdka.
● Ak sa vám chce po jedle spať, bolo jedlo príliš zaťažujúce, alebo máte oslabený „stred“. Miesto spánku skúste pravidlo „100 krokov po jedle“. Rozhýbete tak svoje črevá a predídete stagnovaniu potravy.
● Večeru si dajte do 18-19 hod, aby sa mohlo telo neskôr sústrediť už iba na regeneračné mechanizmy. Jedlo neskoro večer je jedným z dôvodov nespavosti a oslabovania žalúdka.

SI TO, ČO JEŠ (A AKO MYSLÍŠ)

Riadime sa pravidlom, že stravou nevieme všetko vyliečiť, ale môžeme mnohému uškodiť. Akú potravu si pripravíte, takú energiu z nej získate, a tak sa budete cítiť. Keď máme náš „stred“ pevný, prejavuje sa to i na stabilite nášho myslenia a emócií. Nadmerne premýšľanie dookola bez výsledného rozhodnutia alebo kroku vpred je jedným z dôsledkov, ale i príčin oslabeného trávenia. Čínske techniky kultivácie človeka sa opierajú práve o stabilný „stred“.

Ak chcete vo svojom tele čokoľvek zlepšiť, vždy venujte pozornosť i vášmu stravovaniu. Urýchlite tak všetky očistné či liečebné procesy. Zaujíma vás viac praktických tipov pre podporu tela? Môžete sa ich dozvedieť v rámci webinárov z cyklu Buďte zdraví!

Silný „stred“ a stabilnú myseľ vám praje

Eva

Odborníčkou na tradičnú čínsku medicínu je Eva Horejšová:

Eva je terapeutka tradičnej čínskej medicíny a aj učiteľka 2. ročníka na Univerzite vedomého života – Udržanie zdravia a liečenie prírodnou cestou.

VIAC O EVKE:
gardenie.cz

DOTYK SLOVA
poézia

BYTosti jedNOTY

Dve BYTosti odeté do sloBODy
stretávajú sa vo VLAStnej celistvosti.
Kráčajúc ruka v ruke v odDANOSTi.
V súHLASnom poCITe, bez strachov, v šťastí.
Lietajú v ľahKOSTI citu.
Stoja pevne na Zemi.
Som to Ja, si to Ty, sme to My,
BYTosti jedNOTY.

Natali Ladenka

Stará višňa

Stará višňa kvitne do krásy,
kvietky belavé sú ako jej vlasy.
Ale ste vy, kvietky, pekné biele,
máte pekné sukne snehobiele.

Kvietky sladkým nektárom včielky lákajú,
zvedavé bytosti s radosťou, smelo prilietajú.
Do batôžtekov nektár usilovne zbierajú,
svoj medový tanec veselo si zatancujú.

Gabriel Bergendi

Zaži

Keď láska sa díva,
v jej očiach je sila,
dôstojnosť, pravdivosť,
zázračná chvíľa.

Keď láska sa nesie
tónmi piesne
a úsmev ti vyčarí tvár,
môžeš ju milovať,
môžeš s ňou tancovať,
nastala chvíľa už vnímať ten dar.

Vidím ju v tebe
a cítim ju v sebe.
Môžem ju prijímať,
jej zrakom sa dívať.

Otoč zrak do neba,
nalaď sa na seba,
zaži tú prítomnosť, vesmírom si.
Nič viac už netreba,
ponor sa do seba,
láska, tá nerobí kompromisy.

Všetci sme spojení
vo vesmírnom tvorení.
Precíť to na chvíľu,
máš silu vesmíru.

Spievam a tancujem,
naplno milujem
láska aj v pohybe dokáže rásť.
Preciťuj pohyby,
každý je bez chyby,
dovoľme prejaviť to, čo je v nás.

Zuzana Lahučká

GALÉRIA TVORIVOSTI

Pochváľ sa svojou vlastnoručnou tvorbou!

Enkaustika, lektorka kurzov Slavomíra Fialová

RIADKOVÁ INZERCIA

Ahoj, priateľ!
Rubrika „Riadková inzercia“ má  miesto aj pre Tvoje ponuky a dopyty. Ak máš niečo navyše, niečo Ti chýba, alebo sa chceš zoznámiť, klikni sem a pošli nám text inzerátu.

Rubrika sa vyvíja a podmienky inzercie sa ešte budú meniť. V budúcnosti plánujeme vytvoriť cenník, ktorý bude zohľadňovať charakter a dĺžku inzerátu. Práve teraz máš ale možnosť inzerovať zadarmo.

Máš zopár vecí navyše? Voľný priestor, dom, byt, či záhradu na prenájom? Chceš niečo požičať alebo darovať? Pridaj ponuku

Ponuka práce

Si šikovná, pracovitá a kreatívna osoba? Ponúkam Ti prácu/spoluprácu pri prevádzkovaní zmrzlinárne v NR-okolí.
Neskôr bude možná aj spolupráca na iných projektoch.

Všetky info na tel. č. 0905615571 NR-okolie

Gitara Valencia – klasická
Ponúkam svoju milú gitaru Valencia tomu, kto z nej bude mať radosť. Podľa môjho odhadu vhodná pre začiatočníkov.
Pre ďalšie info prosím kontaktovať ma správou na 0944 111 931.

Niečo Ti chýba? Potrebuješ auto, nábytok, nocľah alebo by si rád adoptoval mačiatko? Napíš dopyt

Hľadáš partnera? Spoločnosť na turistiku, pokec alebo kočíkovanie? Rád by si  niekoho prizval do spolupráce? Ozvi sa

ZÁVEREČNÉ SLOVO

Drahý/á priateľ/ka,

Ak si sa dostal/a až sem, k záveru, je možné, že si preletel/a medzi riadkami. Možno si sa dotkol/a každého slova. Tak či onak, venoval/a si mi pozornosť a ja som za to vďačný. Rozvíjam sa a rastiem každým číslom. Stále je mojou výživou spoločná tvorba a vedomá spolupráca.

Znova Ti teda pripomínam, že pozvánka k tvorbe Čaropisu je aktuálna. Poďme spolu vytvoriť čarovné stránky, ktoré pritiahnu oko čitateľov. Články, ktoré sú pútavé a inšpiratívne. Príspevky, ktoré svojím obsahom odovzdávajú i poznanie. Koniec – koncov, je mojím poslaním spájať nadšencov a podporovateľov Univerzity vedomého života. Ak sa chceš pridať, aktuálne sa môžeš zapísať aj do štúdia Rozpoznanie skutočnosti. Sme v tom predsa spoločne a vzájomná podpora je na ceste života v slobode dôležitá.

Tvoj Čaropis
a Natali Ladenka
vedúca redaktorka Čaropisu

Čaropis č. 3, ročník 1., máj 2023, v elektronickej podobe ma nájdeš na internete: caropis.sk
Kolektív tvorcov: Redakčná rada Natali Ladenka, Veronika Mistríková, Lenka Kozubová, Martina Grófová, Robert Szegheő, Grafická úprava Veronika Mistríková a Robert Szegheő, Obálka Martina Bégerová, Jazyková korektúra Majka Nemčeková a Naďa Chrapčiaková Kontakt na redakciu caropis@vedomaskola.sk