Čo prináša Čaropis?

Snežienky už vykúkajú spod zeme a to je jasný signál toho, že jar je skutočne tu. O pár dní oslávime významný deň, jarnú rovnodennosť. Marec je mesiac, v ktorom môžeme vnímať, ako sa po zimnom spánku život znova prebúdza. Môžeme to cítiť vo vzduchu a vidieť, ako ožívame. Sme doslova rozjarení. No a v tejto veselej nálade sa Ti prihovárame s druhým číslom Čaropisu. Podarilo sa nám osloviť tvorivého ducha nadšencov a učiteľov UVŽ, a tak si v tomto čísle môžeš prečítať ďalšie príbehy, rozhovory, recept, zdravé rady, či nazrieť pod pokrievku remesla. Opäť Ťa osloví umenie, novinky, Čaroslovie a aktuálna téma. Veríme, že Ti vyčarujeme úsmev na tvári, že Ťa inšpirujeme i povzbudíme. To je totiž náš zámer. Vedomá a tvorivá spolupráca. Nuž, a táto spolupráca kráča ruka v ruke s radosťou a so vzájomnou podporou.

Poď do toho spolu s nami a prečítaj si druhé číslo Čaropisu. Práve Ty, čitateľ/ka, a Tvoj záujem sú pre nás dôležité. Pokojne sa nám ozvi, ak máš pre nás tipy na články, ak je čosi, čo by si si rád/rada prečítal/a v ďalšom čísle. Spoločná tvorba nás totiž baví!

Prajeme Ti veselé čítanie

Natali, Kruhy Nadšencov UVŽ a kolektív Čaropisu

ANKETA
VYHRAJ 2 VSTUPENKY

Staň sa spolutvorcom programu Festivalu poznania! 

Máš tip na zaujímavú osobnosť alebo tému, ktoré by podľa teba obohatili tento ročník festivalu?
Máš obľúbenú kapelu či inšpiráciu na workshop?

Podeľ sa s nami o svoj nápad a získaj dve vstupenky na Festival poznania 2023!

Svoje tipy posielaj do 30. apríla 2023 na adresu festival@vedomyzivot.sk.

Pravidlá sú jednoduché: 

• 2 vstupenkami odmeníme najlepší zrealizovateľný nápad, ktorý zároveň zaradíme do programu Festivalu poznania 2023.
• Tipy na program, alebo osobnosti, ktoré už boli súčasťou programu minulých ročníkov, do súťaže nevstupujú.
• Pokiaľ nám prídu dva rovnaké námety, odmeníme vstupenkami toho, kto svoj nápad doručil ako prvý.
• Vstupenky posielame elektronicky.
• Kontaktná osoba: Mária Lomnická, maria@vedomaskola.sk.

ROZHOVOR
Andrea Tkáčová

Tento mesiac sa na rozhovor podujala žiačka 2. ročníka UVŽ – Andrea Tkáčová.
Andrejku ste mohli verejne stretnúť nielen počas vyučovania v Bratislave, ale aj na rôznych podujatiach, kde vystupuje so svojím hlasom a husľami – koncertuje sólo alebo v spolupráci s inými hudobníkmi, usporadúva workshop Hlaso-zvuko Hry. To však zďaleka nie je všetko. Už niekoľko rokov sprevádza ľudí rôznymi liečebnými kurzami, terapiami, cvičeniami na ceste k harmonizácii a Slobode. Venuje sa čikungu, jóge a voľný čas jej vyplnia stretnutia s priateľmi, pobyt v prírode alebo spontánny tanec, či spev a, samozrejme, vzdelávanie sa.

Tvoje pracovné portfólio je veľmi pestré. Zahŕňa poznatky, zručnosti z niekoľkých oblastí, ktoré prepájaš pri práci so svojimi klientmi. Povedz nám, ako si sa k nim dopracovala?

To, čo robím, mám úprimne rada a príde mi to aj zmysluplné, takže sa nemusím do ničoho nútiť. Spoločný menovateľ je tu človek a ako brána ku kontaktu s dušou človeka používam pohyb, zvuk, slovo alebo dotyk, prípadne ich kombináciu. To sa deje cez muzikoterapiu, dotykovú terapiu – kraniosakrálnu, Shiatsu, myofasciálne uvoľňovanie, bankovanie s presahom na čínsku medicínu a moxovanie. Baví ma pohyb a najskôr som začala jógou, ktorej predchádzala zenová meditácia.

Tieto svety som intenzívne skúmala v našich zemepisných šírkach a neskôr aj priamo v Indii. Po návrate som sa už nevrátila k vzdelávaniu dospelých v doméne mäkkých zručností (aspoň nie hneď a napriamo). Lákala ma práca s fyzickým telom, v čom som sa predtým vytrénovala. Zakrátko som zistila, že reálne viem pomôcť ideálne v prepojení na prácu s vnútrom, emóciami a pomohlo mi absolvovanie dlhodobejšieho psychoterapeutického výcviku. Jeho benefity často využívam pri konzultácii s klientmi. Takto mi to dáva zmysel, veď telo a duša sú prepojené nádoby a idem cez celostný prístup – tak to prináša dobré výsledky.

Viem, že s Lerim sa poznáš už dlhé roky, k štúdiu si sa dostala však neskôr. Priviedol ťa k nemu tvoj priateľ, ktorý už jeden stupeň absolvoval. Máš niečo konkrétne z RS, čo vnímaš ako najväčší prínos do tvojho života?

Všímam si unavený postoj alebo obrany ega vo svojom okolí a učím sa to vidieť aj na sebe.
Veľkú časť náuky som svojím spôsobom spoznala ešte dávnejšie: ako pútnik a jogín v Indii. Tam sa to dialo intenzívne, cez jej rýchle zrkadlá a aj vďaka nášmu v náuke vytrvalému prevozníkovi.

Pracuješ sama na sebe, zároveň pomáhaš druhým ľuďom a si pre mnohých inšpiráciou. Čo považuješ vo svojom či už osobnom alebo pracovnom svete za najväčšiu výzvu?

Vzťahy. Kvôli nim sa rodíme a zlepšujeme ako ľudské bytosti. Strážim si rovnováhu, na všetkých úrovniach. V tomto živote sa snažím pracovať na cnosti odvahy a pracovať so svojimi strachmi. Ako najvyššie hodnoty vnímam slobodu a lásku, mier.

Máš nejakú vlastnú životnú filozofiu, o ktorú by si chcela podeliť s čitateľmi?

„Všetko je na konci jazyka.“ – teda nebáť sa pýtať a komunikovať.

VIAC O ANDREJKE:
Ďalšie zaujímavé informácií môžete nájsť na Andrejkinom webe:
a-tka.webnode.sk

Rozhovor pripravila: Lenka Kozubová

TÉMA
Zmysel života

Otázka, ktorá môže vyvolať u každého z nás veľmi veľa rôznych odpovedí a tak je to podľa mňa správne. Život predsa nemôže mať len jednu odpoveď. Jedine, ak tou odpoveďou by bol život samotný.

V hlbokých útrobách a skrytých tajomných svetoch našej bytosti je miesto, ktoré je všetkým známe. Dáva a prináša samotný zmysel celej skutočnosti. To miesto je zdrojom a podstatou všetkého, čo kedy vzniklo a čo sa kedy stalo. V tomto zdroji všetkého a ničoho sú prepojené nekonečné možnosti celej skutočnosti. Pri napojení a otvorení sa tejto tajnej, a predsa známej pandorinej skrinky nastáva u človeka akési prazvláštne napojenie a vyjasnenie všetkého, čo potrebuje vedieť. Nastane pokoj, ticho a všetko dostane úplnú podstatu všetkého, čo kedy bolo, bude a je vytvorené. Toto miesto nám bolo dané, resp. sme jeho súčasťou, lebo inak by celý život nemal zmysel.

Nazerať na život cez toto miesto dá bokom veci zbytočné a nepotrebné. Tie, ktorým venujeme zbytočne veľa energie a pozornosti. Cez zdroj sa veci vždy vyjasnia a ukážu svoju podstatu, svoj prirodzený princíp a zarovnajú sa opäť raz so životom. Toto miesto by sme mali navštevovať tak často, ako sa len dá a hlavne vtedy, keď sa oddelíme od vlastnej podstaty a zabudneme na to jednoduché, čo nám bolo dané. Tým je: „Kto sme.“

Hľadať toto miesto mimo seba môže byť mätúce a mylné a môže nás to odviesť na roky preč od svojej prirodzenosti. No jednoduchou podstatou a nazeraním na to, čo je nám zjavné a dané, sa stáva život viac pokojným a tvorivým miestom, ktorý spolupracuje s celým stvorením.

Nemôžeme byť tým, čím nie sme, môžeme byť iba tým, kým vo svojej podstate naozaj sme. Na túto naoko filozofickú vetu netreba nazerať ako na niečo ťažko dosiahnuteľné, ale práve naopak. Je to niečo, čo tu stále je a netreba pre to takmer nič robiť. Stačí len otočiť pozornosť do svojho vnútra a začať vnímať rozmanitosť a prepojenosť vnútorného sveta s tým vonkajším. Hľadať a nachádzať spoluprácu a zdieľanie s tým, čo nás volá a vedie, aby sme vo svojich životoch urobili, vyskúšali alebo prepustili a nechali odísť.

Môžeme to robiť v ľahkosti prítomných dejov s vnímaním vlastných postojov, pocitov a myšlienkových konceptov. Vyberať si na základe vnútorného vedenia, s ktorým sme stále prepojení. Ide len o intenzitu a silu, s ktorou dokážeme vedome pracovať a nasledovať ju.

Čím viac používame len rozum – tým viac sa stávame človekom rozumným.

Čím viac používame len srdce – tým viac sa stávame človekom srdečným.

V prepojení týchto dvoch naoko rozdielnych kvalít sa stávame človekom celistvým.

V prípade, že sa vám to nedarí, alebo prevažuje jedna kvalita nad druhou, je to v poriadku. Dôležité je vnímať samú/ého seba ako súčasť celého života.

Vnímať vlastnú jedinečnosť a chápať, že nemusí byť všetko dokonalé a perfektné. Môže to byť aj také, aké to teraz je, a tým je to presne také, aké má byť.

Vytvárať na seba tlaky a obmedzovať tak svoju prirodzenú podstatu nás oddeľuje od seba samých. Spájanie vždy prinesie podporu na akejkoľvek úrovni, na ktorej sa človek nachádza.

Čo keď zmyslom života je byť šťastný. Čo keď zmyslom živote je užiť si tento život. Čo keď zmyslom života je…

Doplňte si tam svoju rozprávku, svoje dielo, ktoré vám v tejto celej hre menom život dáva zmysel a máte tam vnútorné volanie.

Život má byť rozmanitý, pestrý, krásny. Naša zodpovednosť za všetko, čo sa nám deje, môže prijatím rozvinúť život do ďalšej fázy jeho rôznorodosti.

Užívajte si to, kým ste teraz a čo sa vám deje, a ak vám to nevyhovuje, tak to zmeňte tak, aby ste boli so sebou spokojní a šťastní.

Užívajte si zmysel života, ktorým je určite aj láska.

Branislav Rybička

VIAC O BRAŇOVI:
Braňo učí na Univerzite vedomého života takmer od jej začiatku. Okrem toho napísal 3 knihy, sprevádza mužov v cykle Cesta Vedomého Muža. Hovorí o sebe, že je človek, ktorý miluje život.
vedomaskola.sk/brano

PRÍBEH ŽIAKA UVŽ
Andrea Repová

Začiatok cesty

Bol rok 2017, no bolo už po Vianociach a môj manžel vymyslel zorganizovať akciu varenia kapustnice. Pozval kolegov z práce, keďže je živnostník, taký užší kolektív. Medzi jeho kolegami bol aj manželov synovec. Akcia bola vynikajúca, všetci sa rozprávali a bavili, ja som sa zrazu rozprávala so synovcom v našej magickej kuchyni a vraví mi, že chodí s priateľkou na takú Univerzitu vedomého života do Modry a vyučuje ich nejaký Leri.

Veľmi ma to zaujalo, hneď som začala gúgliť a pozerať videá s lerim. Pred nejakou dobou som si želala skupinu takých úprimných ľudí, s ktorými sa môžem otvorene podeliť o názory. Hneď mi napadlo, že to by mohla byť tá skupina. Nadchlo ma to, mňa, hľadača pravdy, začala som uvažovať o štúdiu, no predsa len, bolo to dosť peňazí, pre mňa, matku troch detí, ktorá vždy uprednostňovala potreby rodiny a na seba radšej zabudla.

Synchronicita pokračovala ďalej a hneď koncom januára nám oznámili, že naša firma končí a všetkých prepustia. Po 13 rokoch budem opäť nezamestnaná. Prišli pocity úzkosti, neistoty, obavy a strach, čo bude ďalej. Od augusta nezamestnaná a presne v tom momente som sa rozhodla ísť študovať na univerzitu. Bol to taký nádherný pocit pevného rozhodnutia, síce bez práce a peňazí, no vedela som, že idem študovať. Nesmierne som sa tešila predovšetkým na Lerinka.

Aké bolo moje prekvapenie hneď na prvej hodine, keď sa tam ukázala mladá baba, že Nika a ona nás bude učiť. Moje EGO to dalo aj patrične najavo, že kde je Leri?

Bol to úžasný rok, síce miestami náročný, no ako to býva, zlý začiatok, dobrý koniec. Nikuška bola láskavá, očarujúca, na konci ročníka som ju milovala.

Veľké AHA momenty som zažívala, keď nám učitelia rozprávali o svojich zážitkoch, o svojich prešľapoch, zakopnutiach, veľmi mi to pomohlo. V novej práci som začínala 21.9.2018 a hneď 23.9.2018 sme mali prvú vyučovaciu hodinu. Prácu som dostala 10 minút pešo od domu a celkom fajn plat, bolo na školné. Pamätám si krásny slnečný deň, kráčala som na pohovor taká sebavedomá a silná, vesmír mi poslal trochu dôvery v seba, ktorou som v tom čase neoplývala.

Po hodine, kedy sme preberali 3 zákony spravodlivosti, som každé ráno kráčala do práce a opakovala si ich celú cestu: „Mám hodnotu, Okolo mňa sú iba priatelia a učitelia, Všetko, čo sa deje, sa deje pre náš osoh.“

Najskôr ma práca veľmi bavila, no postupne som začínala mať problémy s kolegyňami. Dnes sa už dokážem pozrieť na to všetko ako pozorovateľ a priznať si moje veľké EGO.

Začínala som si uvedomovať učivo z prvých hodín. Keď sa zmeníš Ty, zmení sa aj Tvoje okolie. Pravda je autentická, neporovnáva sa, nesúperí, nie je horšia ani lepšia, nepovyšuje sa, neponižuje sa, nedá sa dokázať ani vyvrátiť.

Vyjadrujem čo cítim…

Život sa mi zmenil, moja duša oslavovala.

No prišiel ten blesk v podobe KORONY…….. V práci sa to stále zhoršovalo a vyučovanie začalo prebiehať v online podobe. Bohužiaľ, nepáčilo sa mi to, nebolo to ono, nejako som sa strácala, chýbal mi osobný kontakt a spolužiaci.

V tom čase mi veľmi pomohla Nikuška, nesmierne jej za to ďakujem. Bola som s ňou v osobnom kontakte, no prišla za mnou aj do sna. V tom sne išla so mnou do práce, videla som jej tvár a ten krásny anjelský úsmev, oblečené mala rifle a šľapky, nemohla stúpať na pätu. Pred prácou bol dlhý rad a predávali tam jedlo, no nejako už nič nemali a Nikuška sa rozčúlila a nahnevala. Nedostala som sa do tej práce.

Nabrala som odvahu a podala výpoveď v práci. Cítila som sa neskutočne slobodne a šťastne, posledný deň v práci som našla štvorlístok, vesmír mi poslal znamenie.

Andrea Repová – Lúčny kvet

NOVINKY Z UNIVERZITY
Náborové besedy

Počas celého roka sa môžete stretnúť s rôznou formou náborových aktivít Univerzity. Jednou z nich sú aj besedy organizované v rôznych mestách po celom Slovensku a v súčasnosti sú už v plnom prúde. Prax nám ukazuje, že osobné odporúčania našich žiakov sú jedným z najsilnejších nástrojov, ktorý dokáže osloviť ľudí, priateľov a rodiny, aby sa tiež prihlásili na štúdium Rozpoznania skutočnosti. Spolupráca so žiakmi sa preto pomaly stáva základom aj týchto aktivít. Naša študentka Jožka je krásnym príkladom toho, ako sa to dá…

Jozefínu som prvýkrát stretla na minuloročnom Festivale Poznania počas workshopu pre ženy.
Ako masérka pôsobí už 10 rokov vo vlastnom salóne v Trebišove. Počas osobného rozvoja ju zaujala etikoterapia, ktorá ju priviedla až k Beáte Hlohovskej. Keď absolvovala kvantový kurz v roku 2016, veľmi jej to pomohlo zjednodušiť svoj život. Páčil sa jej transformačný proces a práca s ľuďmi, ktorú videla cez návody a postupy, no chýbali jej poznatky o tom, ako to všetko udržať.
O Univerzite mala povedomie od jej začiatku, počúvala najmä Leriho videá, ktoré jej dávali zmysel a absolvovala rôzne besedy s učiteľmi. V Košiciach sa rozhodla študovať minulý rok a pokračuje ďalej. Vníma, že chce ľuďom pomáhať prostredníctvom vzdelania a v budúcnosti sa vidí v roli terapeuta. Rozhodla sa preto zapojiť do výcviku učiteľa 1. ročníka Rozpoznania skutočnosti.

Jožka, o tebe viem, že ťa naplňuje, keď môžeš pomáhať druhým. Pri svojej práci si v styku s rôznymi ľuďmi. Povieš nám, čo ti to prináša a naopak, či je niečo, čo ti chýba?
Väčšina mojich klientov, medzi nimi aj priatelia, prišli ku mne na základe toho, že si všimli, ako žijem. Postupne som začala pozorovať, že samotné liečenie fyzického tela nie je dostatočné a ľudia sa opätovne vracali s tými istými problémami. Vedela som, že potrebujem rozšíriť svoje poznatky z oblasti duševného rozvoja. Chcela som vedieť ľuďom skutočne pomôcť k tomu, aby boli šťastní ako ja a nasledovala som svoju intuíciu.

Začalo to tým, že sa čoraz viac zdôverovali so svojimi strasťami, rovnako si radi vypočuli aj moje názory a postrehy. Neskôr som začala o tom, čo robím a študujem, rozprávať viac a to ľudí priťahovalo. Boli zvedaví, odkiaľ čerpám, avšak nemali možnosti alebo potrebu cestovať za vzdelávaním tak ako ja. Mne zas najviac chýbala komunita ľudí, s ktorými by som bola podobne naladená, s ktorými by som mohla zdieľať svoje skúsenosti a spoločne niečo tvoriť. Tak som sa rozhodla priniesť inšpiráciu o náuke priamo pre môj okruh ľudí prostredníctvom besedy.

Na besede, ktorú si usporiadala minulý rok, sa zúčastnilo okolo dvadsať ľudí. Robko, vedúci osvety, ťa s obľubou dáva za vzor, ako sa dá aj v provizórnych podmienkach spraviť skvelá beseda. Ako to prebiehalo potom, čo si dostala impulz ju zorganizovať?
Keď sa pre niečo nadchnem a rozhodnem, tak mi to ide ľahko. Podobne to prebiehalo aj pri organizácii besedy. Opýtala som sa Braňa Rybičku, či by prišiel do Trebišova. On súhlasil a nasmeroval ma na Robka z osvety, s ktorým som riešila konkrétne detaily ako čas, miesto, tému a propagáciu. S priestorom to bola výzva, kvôli kapacite a možnostiam mesta. Nakoniec nás podporila kamarátka, ktorá nám priestor poskytla lebo chcela besedu zažiť. Priestor bol však prázdny a nepoužívaný. Nás to však nezastavilo. Zohnali sme šálky, stoličky, doniesli obrus, maškrty a v deň „D“ ľudia postupne prichádzali na základe môjho pozvania alebo plagátov.

Zmenila beseda niečo v tvojom okolí?
Myslím, že áno. Ľudia, najmä mladí, sa zaujímali o výklad a kládli zvedavé otázky. Vytvorilo to dynamickú atmosféru a hneď sa pýtali, kedy bude ďalšia. Pozorujem, že odvtedy sa na mňa priatelia obracajú s väčšou dôverou. Dokonca sa dvaja rozhodli prihlásiť na štúdium, čo ma nesmierne potešilo.

Chcela by si ešte niečo odkázať na záver?
Asi len toľko, že skúšajme a hľadajme cesty, ako robiť to, v čom vidíme zmysel. Nevzdávajme sa pri prvej prekážke a buďme trpezliví a vytrvalí. Takéto nastavenie nám pomáha tvoriť skutočnosť, s ktorou sme spokojní.

Rozhovor pripravila: Lenka Kozubová

Jozefína Malá
je žiačkou Univerzity vedomého života, kde sa zároveň zaúča za učiteľku náuky Rozpoznanie skutočnosti. Okrem toho je aj jednou z prvých členov Kruhu nadšencov UVŽ.

VIAC O JOŽKE:
facebook.com/jozefina.mala

Ak chcete podporiť nábor do Univerzity vedomého života, príďte aj s priateľmi na besedy, aktuálne informácie nájdete TU.

ČAROSLOVIE
SVETLO

Svetlo je skrátené slovné spojenie „svet slova“. Ide o spojenie obrazu a zvuku. V podstate sa jedná o podstatu tvorby vo vesmíre. Spojením sveta a slova, teda obrazu a zvuku, priestoru a času, sa vyjasňuje dej, vzniká k nemu vysvetlenie, dostáva zmysel. Preto vysvetľujeme a osvetľujeme deje, činnosti, situácie, konania tým, ktorí im nerozumejú, teda nevidia zmysel. Nevidieť zmysel znamená nevedomosť a nevedomosť je temnota. V temnote sa dá rozjasniť vysvetlením – vysvietením, osvetlením – osvietením.

Slovo svetlo používame v hovorovej reči aj v zmysle „zrušiť tmu“. Treba si však uvedomiť, že klasická tma, ktorú bežne zažívame (teda napríklad noc) nie je temnota. Je to len odvrátená podoba svarogovej tváre a tam má jasno zasa kaščejova tvár. Sú bytosti, ktoré sa veľmi dobre orientujú v tme. Podzemné bytosti vnímajú (vidia) v tme vlastné obrazy a vedia sa podľa nich orientovať. Neblúdia, nie sú zatratení. Majú vlastné SVETLO.

Sú však aj bytosti, ktoré vstúpia do tmavého podzemia, nevedia sa orientovať a nevedia použiť svoje zmysly, aby si vytvorili obraz o prostredí v tme. Preto potrebujú pôsobenie živlu ohňa, ktorého lúče im do zraku odrazia vlny vyvolávajúce obrazy v ich mozgu, ktoré vedia pochopiť. Toto pôsobenie ohňa v tme voláme hovorovo „svetlo“. Vysvetľuje nám totiž, čo sa deje v prostredí, kde naše zmysly nevieme správne použiť. Je to pre nás akási barlička. V tomto a podobných prípadoch sa slovo svetlo používa v odvodenom zmysle podobne, ako keď používame slovo jazyk v pomenovaní ústroja v ústach aj časti topánky. Keby sme zabudli na ústroj v ústach alebo by sme mu dali iný názov, tiež by sme si po rokoch mysleli, že ten jediný význam pre slovo jazyk je časť topánky.

leri Veleslav

VIAC O LERIM:
vedomaskola.sk/leri

PRÍBEH
Kúzelné okamihy – Silvester

Je jedenásť. Obzerám sa po Kristínkinej obývačke plnej úžasných ľudí. Smejú sa. Spomínajú. Hádajú sa, či z Youtube pustiť Horkýže slíže alebo radšej nejaké svieže latino. Nie sú to len moji priatelia. Dlhé roky a množstvo spoločných príbehov z nás vyrobilo rodinu. Chcem tu s nimi osláviť príchod nového roka. Teraz ale musím urobiť niečo iné.
„Idem sa prejsť, hneď prídem.“
Miestnosť stíchne a na moje ja sa nalepí množstvo prekvapených očí.
„Kam ideš? Však o chvíľu je polnoc!“
„Potrebujem trochu na vzduch.“
„Však tam máš balkón!“
Usmejem sa a natiahnem sa po kabát.
„Ale vrátiš sa pred polnocou, však?“
„Jasné, neboj!“

***

Otvorím vchodové dvere a vdýchnem čerstvý mrazivý vzduch. Je to ako dúšok pramenitej vody. S výdychom uvoľním telo a vykročím do tmy. Nechám sa unášať chodníkom až pred bránu cintorína. Z nejakého záhadného dôvodu nebola zamknutá. Vojdem dnu a prechádzam sa medzi náhrobkami.
Starý rok práve teraz umiera a s ním umiera aj nejaká moja časť. Prezerám si náhrobky a prideľujem im nové mená:
„Práca“
„Vzťah“
„Byt“
Toto všetko ma tento rok opustilo. A ja mám kvôli tomu v sebe niečo navyše. Niečo, čo tu musím nechať.

Zastavím sa pred kaplnkou a oddelím zo seba kúsky, čo mi už veľmi dlho komplikujú život. Dnes sa ich chcem zbaviť:
Strach, Zúrivosť a Choroba.
Položím ich pred seba a dovolím im, aby sa prejavili tak, ako je potrebné. Vyzerajú veľmi ľudsky a mňa to nesmierne prekvapilo.

„Si si istá?“ spýtal sa Strach a v jeho očiach vidím pochybnosti.
„Áno, som.“
„Zvládneš to bez nás?“ položí otázku aj Zúrivosť.
„Zostaneme s Tebou, ak chceš. Pomôžeme Ti, sme tu pre Teba!“ usmeje sa Choroba bledým úsmevom.
Hrdlo mi zovrelo a po lícach sa gúľajú ťažké slzy. Nikdy som si neuvedomila, že všetci traja sú tu pre mňa. Vždy som ich brala ako záťaž, prekážku, niečo, čo treba za každú cenu poraziť. Zabiť. Dnes ale vidím, že tu naozaj boli pre mňa. Pretože mi chýbali skúsenosti. Pretože som prehliadala varovné signály. Pretože inakším spôsobom som to urobiť nevedela. Len s nimi. Boli tu pre mňa, mali ma radi, robili všetko, čo bolo potrebné. Zároveň ale viem, že už ich potrebovať nebudem. V priebehu starého roka som totiž stretla niekoho nového.
„Ďakujem, že ste tu so mnou boli,“ vystrúham poklonu a nechám svoje nové známosti, nech sa ukážu tým starým: Dôvera, Pohyb a Nadhľad zakývajú spoza môjho chrbta. „Zvládneme to.“

Strach, Choroba a Zúrivosť si vymenia potmehúdske pohľady. Majú radosť zo svojej novonadobudnutej slobody.
„Tak sa držte!“ rozlúčia sa a šantivo sa rozletia po areáli cintorína. Hrajú naháňačku.

Chvíľu ich so smiechom sledujem a tak trochu pri tom smoklím. V podstate som ich mala rada. Ale blíži sa polnoc. Je načase vrátiť sa a privítať nový rok. So starými priateľmi a novými cnosťami.

Autorkou príbehu je Veronika Mistríková:

V knižke Kúzelné okamihy tento nový príbeh síce nenájdeš, ale je plná ďalších pútavých i úsmevných krátkych príbehov a krásnych ilustrácií.

VIAC O KÚZELNÝCH OKAMIHOCH:
kuzelneokamihy.sk

PRÍBEH
Moja kapusta

Jedného dňa, myslím, že to bol jeden z prvých vyučovacích dní, som sa snažil vysvetliť žiakom, že sa majú zamerať na to, čo cítia, iba na svoje rozrušenie. Boli sme už po obede a vnímal som pomalú, plazivú únavu, ktorá sa šírila triedou. Mal som pocit, že je to nad moje sily.

Spomenul som si na príhodu, ktorú mi rozprával Leri, keď sa na svojom vyučovaní u druhákov pýtal na časť náuky z prvého ročníka a jeden žiak tvrdil, že to jakživ nepočul a druhý mu tvrdil, že áno, bolo to súčasťou vyučovania. Po chvíli ich dohadovania o tom, že jeden z nich spal, a preto to nepočul, sa Leri pýta: „A ktorého učiteľa ste mali?“ Odpoveď bola: „Joliho.“ Leri sa zasmial a vraví: „No pekne, ďalší uspávač hadov.“

„Tak to teda nie, žiadne uspávanie hadov tu nebude!“ povedal som si v duchu a v tom mi napadlo jedno porekadlo. Vyskočil som nečakane zo zeme, cítil som pri tom ostrú bolesť v kolenách a neistým krokom som vstúpil do kruhu. Vyvolal som evidentne pozornosť žiakov.

„Videli ste niekedy kostru? Viete, takú z kabinetu.“ Mali ste vidieť tie vytreštené oči.
„Áno!“ jednohlasne začali prikyvovať.
Tak som začal hrať divadlo, dupal som po podlahe a ťahal som za sebou kostru z pomyselného kabinetu. Žiaci sa začali mrviť, niektorí si sadli vzpriamene. Kostra stála v strede miestnosti. Dvoma skokmi som od nej odskočil. Super, pomyslel som si, nohy ma už poslúchajú.
„Viete, aká je kyslá kapusta?“ položil som druhú otázku a zaregistroval som z miestnosti šum.
„Kyslá,“ zaznela jedna odpoveď, ozval sa smiech, keď som spravil grimasu.
„Ale ako vyzerá, viete?“
„Áno, vieme,“ zaznela zborovo odpoveď.
„Tak ja tu mám jeden súdok takej kapusty.“

Zohol som sa v páse a rukami som naznačil, ako vyberám kapustu zo súdka a natriasam ju v rukách. Vtom som sa otočil ku kostre a veľkým náprahom som hodil kapustu smerom na kostru. S veľkým úsmevom sa pýtam: „Čo spraví kapusta, ktorú hodíme na kostru???“
Nastalo hrobové ticho, také, že bolo počuť aj myšlienky.
„Bože, kam som sa to dostala. On sa musel zblázniť. Čože???“ zavnímal som. Vtom sa ozval nesmelý hlások: „Preletí.“
„Všetka?“ pýtam sa.
„Nie, niektorá sa zavesí na rebrách.“
„Správne,“ zvolal som víťazoslávne. „Tá kapusta, čo sa mi zavesí na rebrách, je MOJA KAPUSTA.“ Vtedy im docvaklo.

Okolo nás lieta veľa „kapusty“, emócie, posudky, strachy, ale tie ja neriešim, nestotožňujem sa s nimi… Vnímam iba tú kapustu, ktorá sa na mne prichytí… Vnímam to, čo cítim ja, moje rozrušenia a tomu venujem svoju pozornosť.

Joli

Autorom príbehu je Joli Litvaj:

Vďaka celoživotnému záujmu o veci za hranou „reálneho sveta“ sa Joliho cesta odvíjala až k učiteľstvu na Univerzite vedomého života, kde aktuálne učí Rozpoznanie skutočnosti. Založil tiež vlastnú Školu živlovej mágie, na ktorej vyučuje, ako pracovať so silou živlov.

VIAC O JOLIM:
vedomaskola.sk/joli

AKO TO BOLO
Dayiesha a Dayaniel

Každý človek vo svojom živote niečo hľadá. Vylaďuje svoje vnútorné založenie do harmónie. Niekto hľadá uznanie v kariére, športe, zarábaní peňazí, niekto hľadá zážitky, skúsenosti, múdrosť cestovaním, čítaním, štúdiom…, niekto hľadá na pive, na rybách, v televízii, užívaní si, či tvorení, budovaní…, každý po svojom. Niekoho životná sila, motor, napredovanie je slabšie, upokojenejšie, pomalšie, a tak hľadá už 35 rokov v jednej oblasti stále to isté, pretože ju dostatočne nenaplnil, druhý to má inak, a tak vždy po dosiahnutí podstaty hľadania v danej oblasti túto opúšťa a hľadá ďalej v inej… A takáto nejaká cesta postretla aj mňa.

V tomto živote som bol vrcholový športovec, farmár, riaditeľ banky, podnikateľ, cestovateľ, charitatívec, dobrodruh…, až som podstatu svojho bytia nateraz objavil v Himalájskej filozofii Krija jógy. Potom, ako som sa 3 roky venoval iba meditácii, dýchaniu, hladovaniam a otužovaniu, prišiel vnem navštíviť indické Himaláje. Odvtedy som Indiu navštívil asi 16-krát. Začal som sprevádzať ľudí na duchovných púťach, viesť kurzy vnútorného rozvoja prostredníctvom krija jogy, napísal životopisno – inšpiratívnu knihu „Cesta k prameňu“.

Pre ľudí sme postupne začali prinášať stále viac účinných pomôcok z týchto oblastí, až vznikol obchodík AvatarShop.sk, v ktorom celorodinne ponúkame Tibetské misky a zaujímavé vecičky z Indie a Himalájí slúžiace k upokojeniu mysle, rozvoju vnútornej sily, očiste priestoru, vnútornému liečeniu…

Postupne sa k spoločnej činnosti pridali deti a manželka Dadka, ktorá s miskami a ďalšími nástrojmi realizuje zvukové relaxácie. Popri tom 2-krát ročne organizujeme festival jógy, hudby duše a zdravia – AvatarFest.sk, kde má v programe svoje výrazné zastúpenie aj Univerzita Vedomého Života. Najnovšou, možno nateraz najvýraznejšou aktivitou je tvorba SLOVansko – HIMalájskeho centra SLOV-HIM pri Novej Bani, na ktorom usporadúvame pobyty rôzneho zamerania…

Zmyslom života sa pre nás s manželkou Dadkou Dayieshkou a deťmi stalo byť nápomocní ľuďom na ceste vnútornej zmeny. Ono človek, ak sa chce skutočne pohnúť z miesta, v ktorom uviazol, zasekol sa, potrebuje vykročiť. Vykročiť spôsobom skutočnej vnútornej zmeny. Odľahčením určitej oblasti bytia – obmedzenie alebo úplné vyradenie alkoholu, cigariet, kávy, návykových látok, chemizovanej stravy, možno nadmernej konzumácie živočíšnych produktov, a pridaním činnosti, ktorá napomáha rozvoju životnej sily a vnútorného súladu (primerané cvičenie, vedomé dýchanie, mantry, otužovanie, meditácia…), je možné dosahovať pokrok na ceste k harmónii, súladu s okolím, uzdraveniu a napĺňaniu svojho životného zámeru… Veľmi mi v tomto v živote pomohla myšlienka: „Ak si stratil cestu, smer, vráť sa na začiatok a hľadaj cestu znova…“ Doplním už len indickým príslovím: Človek by mal byť vždy pripravený nanovo rozorať pole a znovu zasiať…

Dayiesha a Dayaniel

Autorom príbehu sú Dadka a Daniel Máčovskí:

Všetky naše aktivity sa dajú pozrieť na centrálnej stránke www.AvatarCentrum.sk alebo priamo na stránke obchodíku www.AvatarShop.sk či festivalu www.AvatarFest.sk . Čo-to sa dá pozrieť aj na našom spoločnom YouTube kanáli „Dayiesha a Dayaniel.“

VIAC O AVATAR FEST:
avatarfest.sk

MÁGIA REMESIEL
Silná dvojka – Med a Peľ

Nazdravie … pre zdravie!

Blíži sa čas, kedy naše fyzické telá v dôsledku straty časti mikronutrientov začnú podliehať tlaku vírusov, baktérií a inej pliagy. V minulosti to bolo jednoduché, stačilo zlepšiť stravu a zdravotný problém sa spravidla vyriešil sám. V dnešných časoch sa silný „kurací či hovädzí“ vývar nepoužíva, čo je možno niekedy na škodu.

Pre väčšinu populácie, vrátane i tej, ktorá vyradila živočíšne produkty zo svojho jedálnička, existuje jednoduchá, chutná a pritom pre naše telo prirodzená forma doplnenia energie, mikronutrientov, tukov i kvalitných bielkovín. Tou je pravidelné užívanie včelích produktov – predovšetkým kombinácie medu a peľu.

Budem predpokladať, že čitatelia vedia, že nie je peľ ako „peľ“. Peľ, o ktorom budem písať v ďalšej časti, je odzrkadlením čistej, divokej prírody. Tu každá rastlinka musela bojovať o svoje miesto pod slnkom, presadiť sa v konkurencii rastlín. To znamená odolať nástrahám chorôb i škodcov a v neposlednej miere i bylinožravcom :o), s cieľom ponúknuť informáciu o sebe svojmu okoliu.

V prírode je naprogramované, že všetko živé sa chce množiť a keďže rastliny sú „málo pohyblivé“, používajú (okrem plodov) dve stratégie, ako posunúť svoju DNA do budúcnosti. Tou prvou je využitie vetra na prenos peľu. Dá sa takto dostať do veľmi veľkých vzdialeností a na veľké plochy. Vetrom prenášaný peľ je skvele uspôsobený na to, aby sa v mieste pristátia uchytil. Pre ľudí sa často takýmto miestom uchytenia stanú sliznice dýchacích ciest a pľúca, kde dokáže vyvolať stavy podráždenia až alergickej reakcie. Druhá stratégia je založená na zdieľaní a podpore tvorby. Rastlina sa snaží privábiť opeľovačov k sebe. Zrejme to niekomu niečo pripomenie – chce vyzerať čo najlepšie (láka výzorom), poskytuje opojenie (láka sladkým nektárom) a neskutočne dobre vonia! A to nie je všetko. Poskytuje výživu, ktorá nemá v prírode napodobenie – peľ! Všetko v duchu vzájomnej výhodnosti. Opeľovač – návštevník si tieto dary môže slobodne vziať a ako odmenu za to rastlinka dostane prísľub, že jej DNA ukrytá v peli sa prenesie na príbuznú rastlinku a vznikne nový život.

Zloženie peľu je vedou samo o sebe a zásadne ho ovplyvňuje zdroj – rastlina, z ktorej pochádza a prostredie, v ktorom rastie. Len pre názornosť – obsah bielkovín sa pohybuje spravidla od 17 do 27 % a ako prídavok k nim sú včelám k dispozícii všetky látky na ich vstrebanie.

Lenže ako každý poklad v prírode, i peľ je mimoriadne dobre chránený. Obsahuje predsa genetickú informáciu danej rastliny, a to predsa nemôže byť k dispozícii každému a už vôbec nie nepovolanému. Preto aj jeho užívanie má svoje pravidlá. Najprv niečo k prekonaniu ochrany. Jedli ste už napr. lieskový orech? Zrejme nie… Upresním, jedli ste s najväčšou pravdepodobnosťou jadro lieskového orechu. Prečo len jadro? Lebo škrupina nie je jedlá, zato ho mimoriadne dobre chráni a to nie je všetko. Ak aj jadro vylúpnete zo škrupiny, stále bude chránené ß – blokátormi. Aby sa jadro orecha stalo pre Vás stráviteľné, namočíte ho na pár hodín do vody so štipkou soli. U peľu je to podobné. Na rozbitie zrnka peľu však kladivo neberte, nepomôže Vám. Urobte to, ako to robia včely. Tie peľ natlačia do buniek, doplnia medom a počkajú. V špecifickom prostredí úľa sa z tohto spojenia pomocou mliečneho kvasenia vytvorí manna – božský včelí chlieb – superpotravina známa pod menom perga! My síce nevieme vytvoriť energetické pole okolo peľu a medu, ideálu vlhkosť a teplotu, ale čo vieme urobiť, to je nechať peľ rozpustiť v mede. Proces ich vzájomnej interakcie urobí z medu a peľu v sumárnej hodnote potravinu ďaleko vyššej hodnoty, ako keby sa konzumovali oddelene. Pritom to nie je nič ťažké a prípravu na prevenciu pred jarnými chrípkami určite s nasledovným návodom stihnete. Vezmite čistý a suchý sklenený pohár so závitovým viečkom. Do jednej štvrtiny až tretiny pohára nasypte kvalitný peľ. Zalejte čo najkvalitnejším tekutým medom (až 3 mm pod okraj pohára), opatrne premiešajte drevenou alebo plastovou tyčinkou (nie kovovou). Následne pohár dobre zatvorte a nechajte na tmavom mieste s izbovou teplotou. Budete pozorovať, že sa peľ vždy po čase dostane hore, navrch. Jednoducho vtedy je správna chvíľa na to, aby ste pohár otočili. Spočiatku peľ bude putovať smerom hore pomerne rýchlo, postupne, ako sa bude rozpúšťať, sa jeho pohyb spomalí. Budete tiež sledovať, ako sa „slniečková“ farba medu mení na svetlohnedú. To je v poriadku. Vo vnútri pohára dochádza k tomu istému efektu ako v sude s kapustou. Prostredníctvom neviditeľných pomocníkov sa prekonáva obrana peľového zrna a to vydá svoj skutočne výnimočný obsah. Obracať pohár odporúčam ideálne 21 dní. Potom už len dobrú chuť!

Podávame ráno, najlepšie na nalačno, pomaly rozpustiť v ústnej dutine a zapiť dostatočným množstvom vody. Objemovo stačí pre zdravého človeka na udržanie zdravia a vitality 1 mierne kopcovito naplnená čajová lyžička. Ak sa človek necíti dobre, kľudne si dajte aj na obed. Večer užívajte len vtedy, ak Vás čaká „večerná tvorba“ :o))

Nezabudnite sa podeliť s blízkymi. Všetko dobré je lepšie vtedy, ak sa s tým podelíme. Získame viac.

Takže – Dobrú chuť !

Autorom článku je Jozef Gandžala:

V rámci univerzity propaguje včelárstvo a jeho možnosti ozdravenia ľudského tela i mysle pomocou včelích produktov. Včielky nie sú zvieratá, sú to Tvorovia a Tvorcovia. Ich filozofia, činnosť a prínos  je v prírode unikátny – títo Tvorovia pomáhajú žiť iným!

Pozývame teda všetkých do nepoznaných priestorov úľa, kde každý má svoju hodnotu. Je načase dozvedieť sa, ako to vlastne v „ňom“ funguje a prečo je to tak :o)

VIAC O JOŽKOVI:
vedomaskola.sk/jozko

RECEPTY
Zapekaná zelenina sťaby “francúzske zemiaky”

A k francúzskym zemiakom ešte jedna básnička na spapanie:

Recepty do druhého čísla Čaropisu pripravila „potravinová provokatérka“ Ľubka Balážová:

„Chutne pripravené jedlo je vždy chutné bez ohľadu na to, či je zdravé, alebo nezdravé. Nechutne pripravené jedlo nepoteší naše chuťové poháriky, ani ak je zdravé, ani ak je nezdravé. Preto som sa rozhodla, že prestanem robiť kompromisy: volím si jedlá, ktoré sú prirodzené, chutné a zdravé zároveň!“

VIAC O ĽUBKE:
vedomaskola.sk/lubka-balazova/

ZDRAVIE
JAR podľa tradičnej čínskej medicíny

Odborníčkou na tradičnú čínsku medicínu je Eva Horejšová:

Eva je terapeutka tradičnej čínskej medicíny a aj učiteľka 2. ročníka na Univerzite vedomého života – Udržanie zdravia a liečenie prírodnou cestou

VIAC O EVKE:
gardenie.cz

DOTYK SLOVA
poézia

UVŽ

Univerzita vedomého života
vznikla ako svetlo, kde bola temnota.
Osvetlila náuku rozpoznania skutočnosti
v súlade s tromi zákonmi spravodlivosti.

,,Mám hodnotu rovnakú ako všetci ostatní“,
povyšovať a ponižovať sa nepatrí.
,,Okolo mňa sú len priatelia a učitelia“,
zvedomia nám naše rany, nutnosť preliečenia.
,,Všetko, čo sa deje, sa deje pre môj osoh“,
zmeniť uhol pohľadu je lepší žitia spôsob.

Univerzita vedomého života má prednosti,
ukázať nám návod, ako žiť v radosti,
pomáha v nás prejaviť potlačené cnosti,
rozvinúť ich pre osoh všetkých bytostí.
Porozumieť okoliu a zastať si sám seba,
dozvedieť sa, vidieť, zažiť všetko, čo nám treba.

Tri roky spolu
zdieľať školu,
vyhrabať z duše svoje tiene.
Hovoriť pravdivo,
aj čo nás ranilo,
vedomým konfliktom nájsť zmierenie.

Vedomá priazeň,
je ako báseň
ktorá nám zobrazí naše cnosti.
Ak ich rozvinieme,
dušou rozkvitneme
v slobodnú bytosť plynúcu v radosti.

Uzrieť rolu obete a vystúpiť z jej strachu,
vystrieť chrbát, nájsť svoj stred, čo zapadol nám v prachu.
Uzrieť rolu tyrana, mať súcit miesto zlosti,
uzdraviť svoju osobnosť, pre zmenu skutočnosti.
Spravodlivým postojom vedieť prijať výzvy,
bez posudkov, kto si čo si teraz o nás myslí.

Život je cesta.
Nájdi tie miesta,
kde máš zažiť zmysel života.
Zastav sa chvíľu,
precíť svoju silu
a bez strachu vnímaj slovo prázdnota.

Zuzana Lahučká

Farby stromov

Sú to bytosti prírodou stvorené,
nám ľuďom sú vždy otvorené.

Načúvajú nášmu krehkému hlasu,
smutnému, ale aj tomu radostnému.

Sú ako piliere, o ktoré sa môžeme oprieť,
pocítiť tú energiu a zlému sa vzoprieť.

Svojou prítomnosťou nám dodávajú silu,
využime preto túto príležitosť milú.

Ukrývajú v sebe veľa krásnej múdrosti,
pokoj, odolnosť, nehu a veľa radosti.

Berme si z nich príklad a buďme v pokoji,
voči všetkým nástrahám života buďme odolní.

Nájdime v sebe lásku a nehu,
prežívajme radosť a ukazujme ju svetu.

Dotknime sa tej kôry farebnej,
zbavme sa zlej energie nahromadenej.

Liečivý dotyk, energia, tie krásne farby,
stromy tu budú pre nás ľudí navždy.

Gabriel Bergendi

V unavenom postoji veľmi často nehľadáme zodpovedného človeka, ale vinníka, aby sme mali koho trestať za to, ako sa nám vodí. V rozvážnom postoji hľadáme odpovede na otázky, riešenia hlavolamov, a pokiaľ si nevieme poradiť sami – nevieme zodpovedať, hľadáme niekoho, kto zodpovedať vie.

RIADKOVÁ INZERCIA

Ahoj, priateľ!
Rubrika „Riadková inzercia“ má  miesto aj pre Tvoje ponuky a dopyty. Ak máš niečo navyše, niečo Ti chýba, alebo sa chceš zoznámiť, klikni sem a pošli nám text inzerátu.

Rubrika sa vyvíja a podmienky inzercie sa ešte budú meniť. V budúcnosti plánujeme vytvoriť cenník, ktorý bude zohľadňovať charakter a dĺžku inzerátu. Práve teraz máš ale možnosť inzerovať zadarmo.

Máš zopár vecí navyše? Voľný priestor, dom, byt, či záhradu na prenájom? Chceš niečo požičať alebo darovať? Pridaj ponuku

Gitara Valencia – klasická
Ponúkam svoju milú gitaru Valencia tomu, kto z nej bude mať radosť. Podľa môjho odhadu vhodná pre začiatočníkov.
Pre ďalšie info prosím kontaktovať ma správou na 0944 111 931.

Darujeme šteniatka
Darujeme šteniatka kríženca stredného vzrastu, od 20.3. sa budú zaočkované a tretíkrát odčervené tešiť do nového domova. Osobný odber v Nitre.
Bližšie informácie na tel. čísle: 0915 802 000

Niečo Ti chýba? Potrebuješ auto, nábytok, nocľah alebo by si rád adoptoval mačiatko? Napíš dopyt

Hľadáš partnera? Spoločnosť na turistiku, pokec alebo kočíkovanie? Rád by si  niekoho prizval do spolupráce? Ozvi sa

GALÉRIA TVORIVOSTI

Pochváľte sa tvojou vlastnoručnou tvorbou!

Veronika Mistríková:

ZÁVEREČNÉ SLOVO

Drahý priateľ,

toto je druhé číslo Čaropisu. Už nie také krehučké ako to prvé. Zosilnelo. Tak isto ako to prvé, aj toto vzniklo vďaka elánu Nadšencov Univerzity vedomého života, ktorých kruhy sa naďalej rozrastajú.

Keď sme kompletizovali dodané materiály do tohto Čaropisu, opäť sme pocítili nadšenie a význam našej práce. Pociťujeme radosť pri čítaní príspevkov od vás, ktorí do toho vkladáte seba. Ďakujeme ❤

Naše pozvanie do života Čaropisu naďalej platí. Aj vďaka Tebe môže byť ten ďalší o niečo hrubší, zaujímavejší, prekvapivejší, naďalej plniac svoje poslanie: spájať nadšencov a podporovateľov UVŽ do vedomej spolupráce.

Veronika Mistríková a Robert Szegheő
Oddelenie osvety UVŽ

Čaropis č. 2, ročník 1., marec 2023, v elektronickej podobe ma nájdeš na internete: caropis.sk
Kolektív tvorcov: Redakčná rada Natali Ladenka, Veronika Mistríková, Lenka Kozubová, Martina Grófová, Robert Szegheő, Grafická úprava Veronika Mistríková a Robert Szegheő, Obálka Simona Bohunská, Ilustrácie a komiks Viktória Zimmermanová, Jazyková korektúra Majka Nemčeková a Naďa Chrapčiaková Kontakt na redakciu caropis@vedomaskola.sk