Čo prináša Čaropis?

Čaropis je dielo, ktoré v sebe nesie dávku odhodlania a činu Kruhu nadšencov UVŽ. Ponúka priestor každému, komu je blízka filozofia Univerzity vedomého života a súznie s našimi hodnotami, ktoré sú PRAVDA, SLOBODA a VERNOSŤ, a tiež sa riadi 3 zákonmi spravodlivosti. Teda vníma rovnako ako my, že:

Mám hodnotu rovnakú ako všetci ostatní.
Okolo mňa sú len priatelia a učitelia.
Všetko, čo sa mi deje, sa deje pre môj osoh.

Vďaka nemu môžeš bližšie spoznať učiteľov, kolektív, žiakov a nadšencov UVŽ. Máš možnosť nazrieť do zákulisia, či dozvedieť sa zaujímavosti z aktuálneho diania veľkého spoločenstva.

V prvom čísle sme pre Teba pripravili pohľad do samotného centra Kruhov nadšencov UVŽ: príbeh žiačky UVŽ, odborné a čaroslovné okienko, rozhovory, recepty, umenie, novinky z Kruhov nadšencov UVŽ. Do tvorby druhého čísla pozývame aj Teba 🙂

Teraz sa pohodlne posaď, priprav si čaj alebo sa len tak nadýchni. Dopraj si čas pre seba a v pokoji si prečítaj prvé číslo, ktoré sme pripravili s ozajstným nadšením.

Prajeme Ti radostné čítanie.

Natali, Kruhy Nadšencov UVŽ a kolektív Čaropisu

ROZHOVOR
Lenka Kozubová a Kruhy nadšencov UVŽ

Za ostatný polrok sme stihli rozbehnúť projekt Kruh nadšencov UVŽ. Jeho zámerom je šíriť povedomie o univerzite a jej aktivitách. Zároveň v kruhoch zdieľame nové nápady a pomáhame si s ich uskutočňovaním. Čaropis je jedným z nich. 

Kruhy sa postupne rozširujú a aktívne sa zapájajú už členovia v šiestich mestách. Pomohlo k tomu aj nadšenie Lenky Kozubovej, členky kruhov, a tak sme sa s ňou o tom porozprávali. 

Lenka pochádza z Košíc a niekoľko rokov žije v Bratislave, kde práve študuje 2. ročník Univerzity vedomého života.

Leni, čo Ťa pritiahlo k spolupráci v Kruhu nadšencov? Čo bol ten AHA moment, ktorý v Tebe vyvolal pohnútku pripojiť sa?

Silno vo mne zarezonovala vízia vedomej spoločnosti, ktorú leri prezentoval počas Festivalu poznania 2021. Hneď som sa nadchla a zaujímala o spôsob, ktorým môžem prispieť k jej naplneniu, čo ma najskôr priviedlo k štúdiu.

V čom vidíš hlavný zmysel kruhov? 

Najviac zo všetkého vnímam zmysel v postupnom prepájaní ľudí a budovaní nových vzťahov či spoločných projektov. Uvedomujem si, že len spoločne máme viac síl a možností na zmenu v spoločnosti. Zároveň cítim súdržnosť, ktorá vzniká a podporuje študentov pokračovať v náuke. 

Ako vnímaš svoj prínos v spoločnej tvorbe na tomto projekte?

Moja snaha spočíva najmä v iniciácii spoločných stretnutí v rámci Bratislavy, podpore nových nadšencov, propagácii štúdia na UVŽ pri rôznych príležitostiach. Zároveň si všímam, aké sú potreby žiakov a snažím sa nájsť cestu k ich naplneniu.

Žiada sa mi slovo na záver. Čo povieš, aby si povzbudila žiakov univerzity?

Vlastná skúsenosť je veľmi dôležitá a preto buďte odhodlaní a vytrvalí v používaní náuky. Využite kolektív na spoločné zdieľanie ako aj pomoc, keď si neviete rady. Nechajte sa prekvapiť zmenami, ktoré prídu.

VIAC O KRUHOCH NADŠENCOV UVŽ:
vedomaskola.sk/nadsenci

TÉMA
Vedomá priazeň

Chvála ako nástroj k poznaniu

Ako malá som nikdy nebola chválená. Moji rodičia to obhajovali tým, aby som si na to nezvykla, nespyšnela a tým nezlenivela v očakávaní,  že všetko budem dosahovať len kvôli chvále. Považovali túto výchovnú techniku za veľmi modernú a efektívnu pre môj vývoj. Nemám im to za zlé, viem, že to vždy mysleli so mnou dobre a v určitom merítku aj rozumiem tomuto ich prístupu, kde mojou motiváciou sa nemala stať pochvala, ale moje vlastné vnútorné chcenie.

Akurát tým, že tej pochvaly bolo menej, vlastne žiadna, malo to na mňa presne opačný dopad a ja som sa snažila ostošesť, aby si ma konečne všimli a povedali mi, čo všetko je na mne pekné a za čo všetko môžem byť pre nich viditeľná, že som nakoniec veľa vecí robila pre nich, miesto pre seba. Dnes sa naopak stretávam v rodinách s prístupom, kde deti sú chválené aj za to, že si kýchnu. Vraj tiež nový moderný prístup. Neprešla som si touto životnou skúsenosťou, a tak neviem povedať, aký dopad má na pocitové telo človeka, keď je chválený za to, že si odhryzol ve-e-e-ľký kus z chlebíka, fúkol silno do vreckovky, alebo sa dobre vypotreboval. V každom prípade vnímam, že je dôležité nájsť v chválení rovnováhu. Ale ako na to?

Verím, že vo vesmíre sa nedeje nič náhodou, všetko má svoj zmysel a vládne rovnováha, stačí ju len pozorne vnímať a nasledovať. Táto rovnováha spočíva v pohybe dvoch síl a to je sila ťahu a tlaku. Tým, že tieto dve sily na seba vzájomne a rovnomerne pôsobia, vládne vo vesmíre rovnováha, inak by sa vesmír rozpadol. Preto, ak mi vzniká niekde pretlak, musím ubrať a naopak, ak ma to niekedy veľmi ťahá, musím viac pridať.

Určite si to viete doložiť do mnohých príkladov a životných situácií, ja tu spomeniem taký typický osobnostný jav. Keď som príliš rozdrapená a s niečím to príliš preháňam, prichádza niečo čo mojej rozdrapenosti spôsobuje protitlak a zastavuje ma to, prípadne ak som dosť uvedomelá a pozorne čítam protitlak, zastavujem sa sama a uberám. Naopak, ak nejakú moju vlastnosť alebo cnosť používam primálo, prichádza ťah, ktorý ju zo mňa vyťahuje. A to sa deje práve tou pochvalou.

Pochvala, ak je úprimná, prichádza naozaj preto, že niekoho moja cnosť očarila, čiže pritiahla si jeho pozornosť. Takáto pochvala nie je náhodná. Vtedy prichádza ako vzácne poznanie o mne samej, ktorému by som mala tiež venovať svoju pozornosť, lebo si zvedomujem cnosť, ktorá sa pýta rozvinúť sa. Od zvedomenia k jej rozvinutiu chýba už len pár otázok.

Akonáhle sa dozviem, čo je na mne pekné alebo vzácne, pýtam sa, ako to môžem rozvinúť. Tu mi prichádzajú rady od chváliaceho, ako ďalej pracovať so svojou cnosťou, ako ju užívať, aby bola osožná pre mňa a okolie. Prípadne, môžem zapojiť aj chváliaceho do môjho projektu prejavenia tejto cnosti tým, že sa ho spýtam, ako mi v tom môže pomôcť, či podporiť ma, lebo nie je náhoda, že moja cnosť pritiahla práve jeho pozornosť. Väčšinou, samozrejme, nemusí to byť vždy, má chváliaci aj nápad, kde a ako by sa dala moja cnosť použiť, aby sa viac uvlastnila.

Nuž a potom sa ešte chváliaci dozvedá, alebo navrhuje, čo by mohol on získať tým, že ma takto podporí a máme tu projekt dvoch ľudí, ktorí sú smerovaní k oddanej tvorivosti vesmírnou silou ťahu, na ktorú len nasadli a nechávajú sa ňou unášať v spolutvorení a v podstate bez úsilia, tvz. anglické “go with a flow“.

Preto, ak sa vrátime k výchove našich detí, nechváľme ich, lebo sa to patrí, lebo tak radia výchovné knižky, či kurzy. Prípadne, nezapierajme, keď sme na nich pyšní, či keď nám robia radosť, v domnienke, že ich pochvalou “pokazíme“. Chváľme ich, lebo to tak cítime. A keď tak robíme, je veľmi dôležité, aby sme svoju chválu vyjadrovali subjektívne, to jest v prvej osobe jednotného čísla. Predídeme tak označeniu “ty si nejaký/á“ a tým zaradeniu až zakódovaniu nášho dieťaťa. Miesto: „Ty si úžasná tanečnica, alebo ty úžasne tancuješ“, vyslovme: „Žasnem nad tvojím tancom“. Dieťa sa stále cíti vnímané a videné, ale nestotožní sa s označením, skôr sa mu otvára citový svet svojho rodiča a dozvedá sa, čo rodiča priťahuje, čo sa mu páči.

Vedomý rodič potom môže pokračovať ponukou, ako by mohol zručnosť svojho dieťaťa rozviť a ak to dieťa zaujme – pritiahne (bez toho to totiž nefunguje), môžu spolu vstúpiť do pravdivého vzťahu. Obaja pracujú na projekte tanec, každý si tam naplňuje svoju potrebu, či pocit, ale zdravo zo samotného zdieľania spoločnej tvorby a nie z toho, ako potešiť rodiča, či ako si kúpiť svoje dieťa. Tak predídeme tvoreniu pocitových dlhov a nielen to, už malinká bytosť bude schopná si uvedomiť svoje dary a talenty, húževnato ich rozvíjať pre svoje dobro, ale aj dobro okolia a tým si napĺňať a možno aj zvedomiť zámer svojho zrodenia…

Prajem vám krásnu spoluprácu a tvorbu založenú na sile ťahu v pochvale.

Žubra

VIAC O ŽUBRE:
vedomaskola.sk/zubra

PRÍBEH ŽIAKA UVŽ
Natali Ladenka

Možno to poznáš aj Ty?! Vidíš opakujúci sa text, symbol, či počuješ opakovane tú istú pieseň. Takto sa mi začala objavovať v živote Univerzita vedomého života. Rozprávala mi o nej kamarátka, zahliadla som čo-to o nej na Facebooku, chcela som ísť na Festival poznania a podobné náhody mi nahadzovalo Tvorivé vedomie. No ako píšem, chcela som ísť na festival, ale nešla som. Teraz už viem, že som bola v unavenom postoji a moja osobnosť si zariadila, aby tam nešla. Avšak Tvorivé vedomie nespí a potrebuje našu osobnosť prebudiť, aby nastal medzi nimi súlad, tvorivá súhra a sebavedomé prepojenie. 

Našťastie to bolo len pár mesiacov po tom, čo sa konal festival a ja som dostala ďalšiu šancu. Ukončila som prácu asistentky učiteľa na základnej škole a povedala si, že idem prevziať svoj život do vlastných rúk, idem sa skutočne rozpamätať: ”Kto som? Čo mám rada a čo ma baví? Čo chcem žiť?” 

V tom čase, a vlastne sa to dialo už skôr, sa mi začali prihovárať cez telo spomienky na jogu a začala som pravidelne meditovať. Nuž a tak si vravím, že sa idem v oblasti jogy vzdelávať. Do pozornosti sa mi dostal Maťko Jurenka, ktorý ma do rodiny Univerzity vedomého života uviedol. O chvíľu som spoznala Žubru a leriho na ich spoločnom seminári. Nuž a tam už to bolo jasné. Jednoznačne som sa rozhodla ísť študovať na UVŽ. Prerušila som štúdium na Univerzite Komenského, ktoré som o rok na to aj ukončila. No a z nasporených peňazí na štúdium na Pedagogickej fakulte som ihneď uhradila školné na UVŽ.

Keď sa spätne obzriem, na stanici Život ma čakal ďalší vlak, neušiel mi. Ba čo viac, dovolím si povedať, že tento bol o čosi zábavnejší. Dostala som lístok do 1. triedy so všetkým, čo k tomu patrí.

Tak sa začala moja púť na ceste za sebapoznaním, na ceste Rozpoznania skutočnosti a prevzatia zodpovednosti za svoj život. Áno, stále po nej kráčam a učím sa každý deň. Sú chvíle, kedy zapieram aj rezignujem, čľapkám sa v kúpeli obete, alebo poučujem jedna (žiadna) radosť. Avšak 3 zákony spravodlivosti sú mojou modlitbou, ktorá prúdi každou bunkou môjho tela. Vedomý spor vnímam ako láskavý nástroj zmierenia. Vedomú priazeň pretavujem do spoločných projektov a citový bludný vír ma učí surfovať s ľahkosťou a s hravosťou na vlnách života. No a v prvom rade vyjadrujem, čo cítim. Učím sa, stávam sa pravdivou bytosťou a každým dňom som vo svetle pravdy. Je to celoživotný proces a deň za dňom sa stretávam s novými výzvami, zdarmi i nezdarmi. O tom je podľa mňa život. Máme možnosť sa učiť, zažívať spoločnú tvorbu, vzťahové vlnenia, city, pocity, pohnútky. Veď to je krása! Čo povieš?!

Pre mňa osobne je náuka Rozpoznanie skutočnosti nadčasová a, ako zvyknem vravieť, “premakaná”. Isto i preto som sa rozhodla šíriť ju ďalej aj ako učiteľka UVŽ a tento rok som sa po rokoch zvažovania rozhodla, že sa budem učiť, ako ju učiť. 

Vzácny dar, ktorým náuka pre mňa je, mi zároveň pomáha rozvíjať moje dary, zušľachťovať osobnosť a žiť v radosti a v šťastí. Tak deje sa. Chvála!

S úctou Natali Ladenka

NOVINKY Z UNIVERZITY
FOND SPOLOČENSTVA VEDOMÉHO ŽIVOTA

V novembri 2022 uzrel svetlo sveta FOND Spoločenstva vedomého života. Projekt, ktorého zámerom je sa aktívne podieľať na zmene spoločnosti prostredníctvom podpory konkrétnych projektov, ktoré vytvárajú nové podmienky pre fungovanie spoločnosti, podnikanie a podporujú sebestačnosť a nezávislosť ľudí.

O Fonde SVŽ nám v krátkom rozhovore povedala viac spoluzakladateľka Ivicka Grimová.

O zámere fondu sa môžeme dočítať na web stránkach. No povedz, Ivi, sama za seba, aký zámer napĺňa v Tvojom živote? Čo pre Teba znamená táto spolupráca?

Je to pre mňa vízia novej spoločnosti. Spoločnosti, ktorá je založená na spolupráci, podpore a tvorbe. Spoločnosti, kde za každým krokom, za každou aktivitou vidíme konkrétneho človeka, ktorý chce žiť inak, ako je momentálne zvyčajné.

Ak by si sa zasnívala a predstavila si projekt, ktorý by si chcela podporiť, aký to je projekt a prečo práve ten?

Vidím projekt, ktorý je komunitný. Kde je zastúpený každý aspekt, každý dielik spoločenstva, od vzdelávania detí a mládeže, podpory dospelých v náprave starých a nefunkčných vzorcov myslenia, prijatia zodpovednosti za svoj život. Komunita, kde sa zdravo žije, býva, je potravinovo sebestačná. Táto komunita by bola vzorom pre ostatných, aby sa mohli učiť, pýtať sa a boli by im zodpovedané otázky 😊

Vnímam, že Fond je síce na začiatku svojej existencie, no zároveň má obrovský potenciál. Kam môže podľa Teba zasiahnuť, aby si zachoval spoločenský osoh a slobodu jednotlivca?

Za mňa do všetkých oblastí spoločnosti, pretože našou ambíciou je dbať, aby boli zachované základné cnosti, a tými sú SLOBODA, PRAVDA a VERNOSŤ.

Mne osobne sa spája takýto projekt aj s benefičnými aktivitami. Bude sa fond podieľať aj na týchto podujatiach? Ak áno, prezraď nám, aké máš, aj keď zatiaľ len v predstavách, pripravené?

Samozrejme, radi by sme aj touto cestou zbierali financie, ktoré chceme poskytnúť tým, ktorí ich potrebujú na rozbeh svojho projektu, podnikania, komunity. V predstavách máme podujatia, ktoré budú priamo mierené na zbierku pre konkrétny projekt, môže to byť formou koncertu, spoločenskej akcie, športového podujatia, festivalu, nápadov je mnoho… 

Mám chuť ukončiť tento rozhovor prianím od Teba. Prosím, čo by si chcela našim čitateľom popriať?

Ďakujem, je to pre mňa česť 😊

Prajem našim čitateľom i nám všetkým čistú myseľ a láskavé srdce, ktoré sú v rovnováhe. Pretože si myslím, že iba tak vieme žiť šťastný život. Život bez strachu, v zdieľaní a v radosti.

Majte krásny čas, priatelia!

VIAC O FONDE SPOLOČENSTVA VEDOMÉHO ŽIVOTA:
vedomyzivot.sk/fond

 

Komunitné centrum Rozkvet

Fond SVŽ už stihol podporiť dva projekty. Jedným z nich je komunitné centrum Rozkvet v Žarnovici. Je to priestor, kde to žije, cvičí sa, medituje. No môžeš si tu aj posedieť len tak, pri čaji a prečítať knihu v čitárni.

Aký je zámer Rozkvetu a čo prináša, sme sa spýtali zakladateľky Beatky Hlohovskej.

Beatka, čo pre Teba znamená rozkvet ako kvalita v živote a čo pre Teba znamená centrum Rozkvet?

Rozkvet pre mňa znamená proces otvárania sa. Zo zavretého puku sa každým otvoreným lupienkom otvára potenciál, krása, hodnota individuality v jednote.

Zámer centra Rozkvet je poskytnúť bezpečný priestor pre všetkých, ktorí hľadajú poznanie a potrebujú podporu, zdieľanie, uvoľnenie sa.

Na FB stránke je centrum popísané ako komunitné centrum. Ako podľa Teba treba budovať komunitu a čo je podľa Teba základom pre trvalú udržateľnosť komunít?

Podľa mňa sa komunita budovať nedá, je to prirodzený prejav vnímavých ľudí seba a blížnych… Spolu tvoriť, podporovať sa navzájom svojimi zručnosťami, dopĺňať svojou osobnosťou celok. Môže vzniknúť len medzi ľuďmi, ktorí sú energeticky, vibračne zladení. Preto tak, ako každý prechádzame osobnou transformáciou, aj komunitné centrá sa budú neustále meniť… Ako aj to naše.

Centrum má pomerne krátku existenciu, avšak už ste stihli mať viaceré prednášky, kurzy, kruhy a podobné aktivity. Máš vysnívanú aktivitu, príp. osobnosť, ktorá ešte v centre nebola a chcela by si ju do centra pritiahnuť?

Od januára plánujeme pravidelné aktivity pre ženy v okolí, ku kruhom, ktoré už pravidelnosť majú, pribudne jóga a aj pre budúce mamičky. Teším sa na besedy s osobnosťami, zaujímavými ľuďmi, ktorí tu už boli, ale aj na nových úžasných ľudí, ktorí prisľúbili besedu u nás: Mab Junga, Jožko Banáš a iní, na ktorých sa môžeme tešiť.

Mám chuť ukončiť tento rozhovor prianím od Teba. Prosím, čo by si chcela našim čitateľom popriať?

Začína nový nádych Zeme, nové kolo roka, prajem nám všetkým, aby sme nadychovali, napĺňali sa vlastnou silou, svojím autentickým zámerom, aby sme si uvedomovali, čo a ako tvoríme, a aby sme sa v tom radovali, užívali si, vychutnávali život.

ČAROSLOVIE
ČARO

Čara – čaro – čiara

Slovo pochádza zo slova „žiara – žara“. Ide o praprincíp dvoch základných síl vesmíru: ŽI a RA, kde ŽI je princíp živelnej hmoty a RA princíp rámcového vedomia. Pokiaľ sa kladie na slabiky dôraz, zvyšuje sa tlak na ich výslovnosť, tak sa tým chce dať najavo silnejšie pôsobenie pomenovaného predmetu. V našom prípade sa zo ŽI stáva ČI, respektíve zo ŽA je ČA. V slove sa tým vyjavuje, že vesmírna Žiara je stlačená do sústredenejšej podoby a má výraznejší prejav. Prepájajúce samohlásky sú už vytvárané nositeľom informácie (hovorcom). Podľa jeho spôsobu života, kultúry a schopnosti artikulovať, či dokonca emócie sa pripájajú aj rôzne zvuky, ktorými vyjadruje danú spoluhlásku. (Už z názvu spoluhláska je zrejmé, že sa jedná o hlásku, ktorá sa nedá vysloviť sama bez pomoci inej hlásky.)

Preto Čara – Čiara – Čaro je sústredená živelná sila, ktorá sa v danom priestore (teda rámci k nej priradenom) silnejšie prejavuje. V bežnom jazyku by sme to mohli nazvať silové stredisko. Takéto silové stredisko môže byť sústredenie tvorivej alebo aj ničivej sily na jednom mieste. Križovatka alebo krútňava (tornádo, lievik, vír). Takéto zoskupenie živelných síl dokáže rovnako priťahovať ako aj odtláčať. Vie teda vyvíjať tlak aj ťah a tým pádom sa dá použiť na tvorivú prácu ako každý iný nástroj.

Z toho vyplýva, že Čarodejník je osobnosť, ktorá dokáže pôsobiť sústredenou živelnou silou na to, čo sa deje. Čary rozumejme ako synonymum udomácneného výrazu Čakry. Sú to strediská síl v našom citovom poli (astrále), ktorými dokážeme vnímať aj pôsobiť na naše telo a dokonca aj na naše okolie.

Čarovanie je užívanie sústredenej sily na dejové pôsobenie, pričom vždy prebieha aj silová (energetická) výmena. Preto sa v hovorovom jazyku môže objavovať aj výraz „čarať“ v zmysle vymieňať.

„Mám telefón. Vyčaráš mi ho za tablet?“

Alebo tiež „čiara, čiarka“ ako linka na výkrese, ktorá je vlastne napodobeninou sústredenia množiny bodov do súvislého obrazu.

Aj keď by sa takto všeobecne mohol nazývať čarodejníkom skoro každý, kto niečo vymieňa alebo kreslí, v riadnej reči sa takto nazýva majster, ktorý dokáže pôsobiť na hmotu z vyššieho citového princípu. Má nad hmotou nadhľad a dokáže pôsobiť aj skryto z pohľadu Hmatnej úrovne vnímania.

leri Veleslav

PRÍBEH
Kúzelné okamihy – Starnutie skokom

Sedím v aute a v meditačnom cestovnom tranze sledujem, ako pohyb otáča krajinou. Sereď sa pomaly približuje a vystavuje na obdiv svoju siluetu. Štyri roky som sem chodila na obchodnú akadémiu, takže krivky Serede sú mi dôverne známe. Ale…

Niekedy ma znepokojí, ako rýchlo sa všetko mení. Pamätám si budovu Milexu – majestátne vysokú, modrú, s hrdým bielym nápisom. Dnes sa z auta pozerám na jej hrdzavú kostru a mám pocit, že som v priebehu pár sekúnd zostarla o dvadsať rokov. Starnutie skokom…

Toto ale nebolo prvýkrát, čo som takto zostarla. Prvýkrát to bolo vtedy, keď som rozprávala vtip synovcovi:

„Vieš, koľko klikov spraví Chuck Norris?“

Osemročný chlapček sa zarazí a vážne pokrúti hlavou.

„No predsa všetky!“ vyhŕkne zo mňa a v očakávaní chichotu vystrúham „prezentačnú pozíciu“.

Žiaden chichot ale neprichádza. Dve sekundy sledujem rozpačitý výraz v pehavej tváričke a hneď nato počujem niečo nepochopiteľné. Úplne šialenú otázku:

„Kto je to Chuck Norris?“

Spadla mi sánka, oči mi vyliezli z jamôk, celým telom mi prebehli zimomriavky… Ľudia… Verte či nie, cítila som sa ako v nejakej v rozprávke, kde sa mladá krásavica za pomoci kúzla mení na starú čarodejnicu:

Scvrkla som sa o desať centimetrov.

Zošediveli mi vlasy, pokožka tváre zvädla a rozbrázdili ju hlboké vrásky.

Nos mi skostnatel, vystúpil do priestoru a stenšil sa.

Kĺby na rukách za zmenili na veľké loptičky a chrbát sa mi skrútil do hrbu.

Oblečenie zošedivelo a opadávali mi z neho práchnivejúce časti…

No hrôza neskutočného rázu! A prisahám – všetko v jednej sekunde! Môj mozog vyhadzoval chybové hlášky, snažil sa reštartovať systém a hľadať v záznamoch popis Chucka Norrisa. Ale znova kolabuje, pretože… „Kto, preboha živého, potrebuje popis Chucka Norrisa???“

Nakoniec sa mi podarilo skomoliť nejaké podivuhodné vysvetlenie pre môj vtip. A hneď som sa pre istotu bežala pozrieť do zrkadla. Tak trošku sa uistiť, že sa to „starnutie skokom“ neprejavilo až tak radikálne, ako v mojich predstavách.

Vizuálne to síce dopadlo veľmi dobre, ale jeden vážny následok mi predsa len zostal. V tomto momente som si totiž plne uvedomila, že už som „veľká“.

Vedela som síce, že 18 som mala už dávno. Pracovala som, odsťahovala som sa, mala som nejaké tie vzťahy… Ale napriek tomu všetkému som sa stále považovala za dieťa. Bez zodpovednosti, právomocí, vedomia svojej hodnoty či sily. Ešte som bola maličká.

Prvé zostarnutie skokom mi ukázalo, že to tak už nie je. Že už je potrebné zmeniť svoj postoj. Objaviť svoju hodnotu. Ukázať svoje prednosti, zručnosti a talenty. Vybrať sa do sveta a nájsť si v ňom miesto.

Skúmam kostru Milexu zo všetkých uhlov, ktoré mi cesta autom ponúka:

„Tak čo, darí sa mi? Som už veľká? Hm… Ešte nie… Ale som na dobrej ceste.“

Autorkou príbehu je Veronika Mistríková:

V knižke Kúzelné okamihy tento nový príbeh síce nenájdeš, ale je plná ďalších pútavých i úsmevných krátkych príbehov a krásnych ilustrácií.

VIAC O KÚZELNÝCH OKAMIHOCH:
kuzelneokamihy.sk

RECEPTY

Vážkové ČAROFAŠÍRKY VŠAKOVAKÝCH CHUTÍ

POTREBUJEME:

2 šálky uvarenej strukoviny
lúpanej
či celej šošovice /azuki alebo mungo fazuliek /hrachu /cíceru /strakatej, maslovej či rubín fazule… /nastrúhaného tempehu
2 čl korenín či byliniek podľa vlastnej chuti
napríklad
majoránka + cesnak /tymián + rozmarín / saturejka + pražená cibuľa/ zmes Čubrica
1 pl chia semiačok
/hnedých či zlatých ľanových
1 čl soli /1 pl tamari omáčky
½ šálky arašidovej pasty /madľovej pasty /lieskoorieškovej /inej orechovej pasty /tahini
Nemusí byť: 1 – 2 pl jemných ovsených vločiek / čerstvo zomletej svetlej pohánky na zahustenie

POSTUP:

Strukovinu uvaríme domäkka (najlepšie s kúskom morskej riasy 🙂 ), alebo použijeme uvarenú strukovinu. Ak nemáme, poslúži nám aj nastrúhaný tempeh, ktorý zriedime trochou vody. Hmotu ochutíme soľou alebo tamari omáčkou, pridáme korenie Čubrica, alebo si zvolíme kombináciu byliniek či korenín podľa vlastnej chuti. Zmes zahustíme chia semiačkami, alebo čerstvo pomletými ľanovými semiačkami. Nakoniec všetko spojíme aršidovou či inou orechovou alebo semiačkovoutučnoupastou. Hmota by mala byť síce šťavnatá, ale zároveň aspoň trocha držať pohromade. Ak je príliš riedka, dohustíme ju vločkami, pohánkovou či inou múkou.

Hotovú hmotu rozdelíme do formičiek (mafinových, bábovkových, srdiečkových, zvieratkovýchfantázii sa medze nekladú ), alebo z nich tvarujeme valčeky či guľky a zapečieme v rúre približne 25 – 45 minút pri teplote okolo 180 °C.

Hmotu, ktorú nepoužijeme hneď, odložíme do chladu a použijeme na druhý deň. Môžeme ju tiež opražiť na sucho na nelepivej panvici ako hrubšie placky.

Čarofašírky môžeme podávať napríklad so pšenovým pyré a kvasenou zeleninou; s horčicou a cibuľou ako čevapčiči; s rôznymi omáčkami.

Ja som zvolila pórovo-hokkaidovú omáčku, pohánkové kolienka a kapustový šalát s kuračkou.

Ďalšie tipy na dochuteniefašírkovejhmoty:

1 čl 1 pl kvalitnej horčice
1 pl sušeného lahôdkového droždia
Za hrsť čerstvej vňate napríklad petržlenovej /pórovej /pažítky

Pórovo – HOKKAIDOVÁ OMÁČKA

POTREBUJEME:

½ kg hokkaida
/
maslovej tekvice /tekvice na pečenie /inej zimnej tvrdej tekvice
1 menší pór
2 čl kvalitného teplostabilného panenského oleja,
napríklad
olivového /sezamového /avokádového
¼ čl morskej soli
 dl vriacej vody /zeleninového vývaru
2 dl rastlinnej alternatívy smotany,
napríklad
mandľovej /kokosovej /ryžovej /sójovej…, alebo 2 – 3 dl ryžovo-mandľovej či inej náhrady mlieka s 1 pl škrobu Kuzu /Arrowroot /tapiokového /ryžovej múky
Na finálne dochutenie: umeocot /čierna soľ + citrónová šťava

POSTUP:

Na oleji si mierne orestujeme tenké kolieska póru, posolíme, hodíme na ne na drobné kúsky nakrájanú tekvicu. Premiešame, podlejeme vodou či vývarom a dusíme domäkka približne 15 minút. Nakoniec zjemníme omáčku rastlinnou verziou smotany, alebo náhradou mlieka so škrobom.

Kto rád kúsky “pod zub”, hotovo 🙂

Kto to radšej hladké, omáčku rozmixuje, alebo prepasíruje.

Ako prílohu sme použili pohánkové kolienka. Hodí sa napríklad aj dusená pohánka, varené pšeno, akékoľvek celozrnné cestoviny

Kapustovo – KURAČKOVÝ ŠALÁT

POTREBUJEME:

¼ kg kapusty
1 – 2 hrste kuračky
= hviezdica prostredná, “burina”, ktorá je výživná, chutná a nájdeme ju rásť na záhrade, lúke či hocakom kúsku zeme takmer celoročne

POSTUP:

Kapustu nakrájame na tenučké rezance, zmiešame s 1 – 2 hrsťami čerstvo nazberanej kuračky. Pre farbu môžeme pridať aj kúsok nastrúhanej mrkvy. Ochutíme umeoctom, alebo štipkou soli a citrónovou či limetkovou šťavou.

Vynikajúcu chuť do jedla aj do života vám želám, priatelia ;o)

Recepty do prvého čísla Čaropisu pripravila „potravinová provokatérka“ Ľubka Balážová:

„Chutne pripravené jedlo je vždy chutné bez ohľadu na to, či je zdravé, alebo nezdravé. Nechutne pripravené jedlo nepoteší naše chuťové poháriky, ani ak je zdravé, ani ak je nezdravé. Preto som sa rozhodla, že prestanem robiť kompromisy: volím si jedlá, ktoré sú prirodzené, chutné a zdravé zároveň!“

VIAC O ĽUBKE:
vedomaskola.sk/lubka-balazova/

POÉZIA

Kvapky dažďa

Kvapky dažďa padajú na moje okná pripomínajúc mi: „Buď prítomná“.
Vnímam v nich nádheru a vznešenosť.
Sú priesvitné, a predsa
plné života múdrej vody.
Vody, ktorá videla svet,
jeho krásu a tiež bolesť.
Predtým,
než padla na moje okná pripomínajúc mi: „Buď prítomná“.

Žubra

Jednoduchý život

To, čo nám chýba, do sveta vnášať
Najprv chcieť dať, až potom niečo pýtať
Na konci dňa bez dlhov splynúť s dychom
Poďakovať, že melódiu vystriedalo ticho

Veronika Garbanová

PROSBA O POMOC

Milí priatelia,

možno ste už niektorí zaregistrovali, že náš učiteľ Rozpoznania skutočnosti Matúš Svinčák so svojou rodinkou práve zažívajú ťažké chvíle. V piatok im zhorel vysnívaný domček, ktorý budovali 4 roky. Prišli o všetko, čo v ňom bolo. Práve teraz by sa im veľmi zišla pomoc. Oblečenie im vyzbierali v dedine, ale môžete pomôcť ešte týmito spôsobmi:

👉 FINANČNÁ POMOC:
finančné príspevky môžete posielať cez donorský systém Donio: https://www.donio.sk/pribeh/1368 
alebo na číslo účtu v SLSP na meno Lenka Floriánová: SK60 0900 0000 0002 0278 8772

👉 PODPORA V PRÁCI – ZAKÚPENIE MATÚŠOVÝCH KURZOV: celý výnos z kurzov bude odovzdaný Matúšovi a jeho rodine. Týmto spôsobom pomôžete nielen finančne, ale podporíte v Matúšovi nadšenie do práce lektora. Jednotlivé kurzy nájdete na konci tejto stránky: https://vedomaskola.sk/kurz-vrodene-umenie-tela/

👉 BÝVANIE: priatelia im pomáhajú, ale ešte nevedia, kde budú bývať.

👉 BRIGÁDA: potrebujú pomocné ruky na odpratávanie škôd: naplniť a odniesť niekoľko kontajnerov

👉 ZDIEĽANIE TOHTO PRÍBEHU

Kontakt na Matúša:
Aktuálne informácie priamo od Lenky nájdete aj tu: https://www.facebook.com/lenka.florianova.12
Telefónne číslo: 0949 309 040 – píšte prosím len SMS
E-mail na: matus@vedomaskola.sk

Každá pomoc bude prijatá s veľkou vďačnosťou

🙏☀️❤️

RIADKOVÁ INZERCIA

Ahoj, priateľ 😊
Rubrika „Riadková inzercia“ má  miesto aj pre Tvoje ponuky a dopyty. Ak máš niečo navyše, niečo Ti chýba, alebo sa chceš zoznámiť, klikni sem a pošli nám text inzerátu.

Rubrika sa vyvíja a podmienky inzercie sa ešte budú meniť. V budúcnosti plánujeme vytvoriť cenník, ktorý bude zohľadňovať charakter a dĺžku inzerátu. Práve teraz máš ale možnosť inzerovať zadarmo.

Pravilo v Nových Zámkoch
Ak máš záujem odskúšať si Pravilo, ponaťahovať sa, zacvičiť si na ňom, ponúkam túto možnosť v Nových Zámkoch.
Kontakt:
Robo 0915877800 (aj WhatsApp alebo Viber,…)

Korektor/ka
Hľadáme do nášho redakčného tímu dobrovoľníka či dobrovoľníčku, ktorá by nám pomohla s kontrolou a korektúrou textu v Čaropise.
Ak si z Čaropisu rovnako nadšený ako my, chceš nám pomôcť a máš slovenčinu v malíčku, ozvi sa nám 🙂
Kontakt: caropis@vedomaskola.sk 

ZÁVEREČNÉ SLOVO

Drahý priateľ,

práve si dočítal prvé krehučké číslo Čaropisu. Zrodilo sa z elánu niekoľkých Nadšencov Univerzity vedomého života, ktorí sa týmto činom stali členmi redakcie a tak trochu aj rodičmi 🙂

A ako vieme – rodičia sa síce môžu snažiť, ale svoje miesto vo svete si Čaropis bude musieť nájsť – práve Ty to môžeš teraz ovplyvniť

Preto Ťa pozývame do života Čaropisu. Aj vďaka Tvojim príbehom, nápadom, zdieľaniam a odporúčaniam môže toto stvorenie rásť. Vďaka Tebe môže silnieť, dospieť do svojej stabilnej podoby a plniť svoje poslanie: Spájať nadšencov a podporovateľov UVŽ do vedomej spolupráce. 

Čaropis je aj Tvoj, preto sa nikdy nezdráhaj napísať mu o sebe, Tvojich priateľoch, projektoch alebo podujatiach, ktoré Ťa zaujali. Čaropis s láskou odovzdá informácie všetkým záujemcom o spoločnú tvorbu. Ktovie… Možno vďaka nemu aj Ty nájdeš to, čo hľadáš 😉

Veronika Mistríková a Robert Szegheő
Oddelenie osvety UVŽ

Čaropis č. 1, ročník 1., 1/2023, január, v elektronickej podobe ma nájdeš na internete: caropis.sk
Kolektív tvorcov: Redakčná rada Natali Ladenka, Veronika Mistríková, Lenka Kozubová, Lenka Rábarová, Robert Szegheő, Grafická úprava Veronika Mistríková a Robert Szegheő, Obálka Lenka Rábarová, Ilustrácie Viktória Zimmermanová, Poézia Veronika Garbanová a Žubra Žubretovská, Jazyková korektúra Majka Nemčeková Kontakt na redakciu caropis@vedomaskola.sk

Môžeš ma čítať hlavne vďaka

Univerzita vedomeho zivota

Univerzita vedomého života ponúka